Keď sa Meloniová a Macron dnes (štvrtok 25. júna) stretnú v Antibes na Francúzskej riviére na svojom prvom a pravdepodobne aj poslednom bilaterálnom samite, konečne sa politicky zhodnú a budú pripravení podpísať celý rad dohôd na témy siahajúce od jadrovej energetiky až po letecký a kozmický priemysel, uvádza denník.

Meloniová má však za sebou dlhú históriu ostrých konfliktov s Macronom a ešte v januári uprednostňovala bilaterálne vzťahy s Nemeckom pred tými s Francúzskom. Francúzsko ignorovala a spolu s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom využili samit v Ríme na to, aby sa prezentovali ako transatlantickí lídri, ktorí by mohli vytvoriť most EÚ k Trumpovi.

Toto taliansko-nemecké zbližovanie v honosnej rímskej vile Doria Pamphilj prišlo v čase frustrácie z francúzskeho odporu voči prelomovej obchodnej dohode s juhoamerickým blokom Mercosur, ktorú Merz a Meloniová považovali za kľúčovú pre oživenie európskeho priemyslu.

Táto dynamika sa teraz dramaticky zmenila, píše denník.

Odvtedy, čo Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán, Meloniová zaujala voči Trumpovi konfrontačný postoj a ich vzťah minulý týždeň prerástol do vysoko osobnej nevraživosti, spozoroval portál. V súlade s Macronovou proeurópskou víziou sa teraz talianska premiérka zdá byť ochotnejšia vytvoriť si určitý odstup od USA.

Samit

Na dlho plánovanom samite v Antibes takmer 20 ministrov z Talianska a Francúzska – v sprievode popredných podnikateľských lídrov – spečatí francúzsko-talianske prímerie približne tuctom bilaterálnych transalpských dohôd.

„Pokiaľ ide o Trumpa, verím, že nedávne udalosti môžu ešte viac prispieť k produktívnemu samitu medzi Francúzskom a Talianskom v Antibes,“ povedal Sandro Gozi, európsky poslanec z Macronovej strany Renew. Obvinil Meloniovú, že bola doteraz „vazalkou“ Trumpa a že jej politika je „proti Francúzsku“.

Denník konštatuje, že Macron a Meloniová mali roky napäté vzťahy, sprevádzané konfliktami v mnohých otázkach, od migrácie cez právo na potrat až po vraždu pravicového aktivistu začiatkom tohto roka.

„Krátko po Meloniovej zvolení v roku 2022 sa Macron pokúsil nadviazať kontakt s talianskou premiérkou, tá však prejavila len malý záujem,“ uviedol jeden bývalý vysokopostavený francúzsky úradník, ktorý bol v tom čase vo funkcii a ktorému bola zaručená anonymita, aby mohol hovoriť otvorene.

„Nedávna hádka medzi Meloniovou a Trumpom však francúzskemu a talianskemu lídrovi jednoznačne poskytuje príležitosť na zbíženie,“ dodal bývalý úradník.

Dohody na podpis

Medzi prechádzkou do Picassovho múzea v Antibes a návštevou francúzsko-talianskeho výrobcu satelitov podpíšu Meloniová, Macron, ich ministri a generálni riaditelia celý rad dohôd, vrátane dohody o civilnej jadrovej energetike – so zameraním na využitie malých francúzskych reaktorov – a dohody o spoločnom vesmírnom projekte medzi spoločnosťami Airbus, Leonardo a Thales, ako uvádza Macronova kancelária.

Jednou z kľúčových priorít stretnutia  je prehĺbenie vzťahov medzi Francúzskom a Talianskom v oblasti obrany. K tomu dochádza len niekoľko dní po veľkej rane pre francúzsko-nemecké vzťahy, keď Paríž a Berlín ukončili dlhoročné rokovania o spoločnej výrobe stíhacieho lietadla novej generácie.

Paríž a Rím nielenže podpíšu bilaterálny obranný plán na roky 2025 až 2031 a spoločnú stratégiu na zabezpečenie bezpečnosti v Stredozemnom mori, ale urobia aj oznámenia týkajúce sa výroby protilietadlových rakiet Aster a francúzsko-talianskeho systému protivzdušnej obrany.

Ďalšie dohody posilnia ochranu regionálnych potravín z týchto dvoch veľkých gastronomických národov EÚ, podporia francúzsko-taliansku infraštruktúru – vrátane kontroverznej transalpskej železničnej trate Lyon–Turín –, budú podporovať spoluprácu pri ochrane mora a kultúrneho dedičstva a dokonca posilnia väzby medzi módnymi zväzmi oboch krajín.

Krajiny sú priatelia, ich lídri sú rivali

Napriek dlhodobej hospodárskej rivalite sa hospodárske vzťahy medzi Francúzskom a Talianskom neustále rozvíjali.  V roku 2025 dosiahol francúzsko-taliansky obchod hodnotu približne 112 miliárd eur, čo predstavuje nárast o šesť percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Francúzske priame zahraničné investície v Taliansku v roku 2024 dosiahli celkovú výšku 100 miliárd eur, čo je viac ako v akejkoľvek inej krajine.

Cieľom je „vrátiť sa k základom francúzsko-talianskych vzťahov“, povedal novinárom predstaviteľ francúzskeho Elyzejského paláca.

Očakáva sa, že Meloniová a Macron budú diskutovať aj o aktuálnych politických témach EÚ, vrátane pravidiel ochrannej značky „Made in Europe“ (Vyrobené v Európe), postoja voči Číne a potreby nových zdrojov príjmov do budúceho rozpočtu EÚ prostredníctvom takzvaných „vlastných zdrojov“.

Dôjde k náprave vzťahov?

Štvrtkový francúzsko-taliansky samit, prvý od roku 2020, má za cieľ napraviť narušené vzťahy medzi Meloniovou a Macronom len niekoľko mesiacov predtým, ako francúzsky prezident opustí úrad.

Je však nemožné ignorovať nevraživosť medzi oboma lídrami.

Keď bola Meloniová v opozícii, neustále útočila na Macrona a dokonca ho obviňovala z toho, že Taliansku ukradol suverenitu nad vrcholom Mont Blanc a z neokolonializmu v Afrike.

Meloniová a jej strana hlasovali proti francúzsko-talianskej „Quirinalskej zmluve“ z roku 2021, ktorú podpísali Macron a bývalý taliansky premiér Mario Draghi a ktorá vytvára základ pre bilaterálne vzťahy medzi Parížom a Rímom.

Keď sa Meloniová v roku 2022 dostala k moci, vzťahy s Macronom zostali chladné, konštatuje denník.

Táto dvojica sa pravidelne dostávala do konfliktov a nepodarilo sa im vybudovať vysoko plodné bilaterálne vzťahy porovnateľné s tými medzi Francúzskom a Nemeckom, hoci to bol práve cieľ Quirinalskej zmluvy. Na ministerskej úrovni sa však francúzsko-talianska spolupráca zintenzívnila a Meloniová s Macronom spojili sily v kľúčových prioritách, ako je podpora Ukrajiny a udržanie Hormuzského prielivu otvoreného.

Hoci táto dohoda stanovovala konanie medzivládnych samitov raz ročne, Francúzsku a Taliansku trvalo päť rokov, kým konečne zorganizovali aspoň jeden, a to nie bez zdržaní na poslednú chvíľu a zmeny miesta konania.

Macron a Meloniová sa nedávno nezhodli ani v otázkach, ako sú migračné centrá v krajinách mimo EÚ a zavedenie zákazu sociálnych médií pre deti.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že v posledných mesiacoch došlo medzi Rímom a Parížom k rozporom v súvislosti s určitými otázkami,“ uviedol Giangiacomo Calovini, poslanec z Meloniovej strany.

„Som však presvedčený, že vzhľadom na mimoriadne zložitú medzinárodnú situáciu, s ktorou sa momentálne stretávame, majú Taliansko a Francúzsko naďalej povinnosť hľadať spoločnú reč,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Nový škandál: začalo vyšetrovanie von der Leyenovej v súvislosti s tajnou skupinovou konverzáciou so Zelenským a európskymi lídrami
• NATO sklamalo Spojené štáty, vyhlásil Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom Aliancie