Tretina Slovákov chce odísť zo Slovenska. Aký majú dôvod?

Inflácia a rast cien spôsobujú, že ľudia sa začínajú čoraz viac zamýšľať nad tým, ako ďalej. Priemerná mzda na Slovensku je stále na chvoste krajín EÚ a rast platov nedostatočne pokrýva zvyšujúce sa ceny a infláciu. Aj z tohto dôvodu je čoraz viac Slovákov ochotných odísť za prácou do zahraničia. Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý vykonal portál Kariéra.sk až 37 % Slovákov by bolo ochotných odísť zo Slovenska a pracovať v zahraničí. Slováci uvažujú nad presťahovaním sa za prácou do krajín, kde si dokážu zarobiť násobne viac. Portál analyzuje platy vo viacerých krajinách. Napríklad v Českej republike sa platy ponúkané v inzerátoch pohybujú vo výške 1 828 eur. V Rakúsku sú priemerné platy pracovných ponúk vo výške 2 443 eur a v Nemecku 2 974 eur. Holandsko ponúka priemerné mzdy 3 688 eur a lákavé pracovné ponuky sú aj v Anglicku. Na niektorých pozíciách sa dá zarobiť aj 4 000 eur.

Podľa štatistického úradu Eurostat je priemerná mzda za rok 2021 v rámci krajín EÚ 2 793 eur mesačne. Priemerná mzda na Slovensku predstavuje 1 347 eur. Najvyššiu priemernú mzdu dosahuje Luxembursko. Ide o čiastku približne 6 021 eur.

Slovensko sa umiestnilo na 22. mieste v rebríčku, teda na 6. mieste od konca. Ročná priemerná mzda bola vyčíslená na 16 162 eur, čo na jeden mesiac predstavuje sumu 1 347 eur.

Na konci rebríčka je Bulharsko s ročnou priemernou mzdou 10 345 eur. Zamestnanci si za jeden mesiac zarobia v priemere 862 eur. Tieto čísla sú priemerné. To znamená, že mnohí ľudia pracujú aj za výrazne nižšie platy, no na druhej strane sú tu aj zamestnanci, ktorí si zarobia oveľa viac.

Napriek tomu, že sa Bulharsko nachádza na konci rebríčka priemerných platov, z pohľadu parity kúpnej sily (PKS) za rok 2021 vyplýva, že si zo svojho platu dokážu Bulhari kúpiť viac ako Slováci. Podľa údajov Eurostatu sa po takomto prepočte  Slovensko ocitlo na poslednom mieste spomedzi porovnávaných krajín.

„Aj napriek faktu, že vyššie uvedené tvrdenie pôsobí ako hoax, je vo svojej podstate pravdivé, pretože porovnávanie nominálnych hodnôt priemerných miezd je nerelevantné, keďže v porovnávaných krajinách nie sú porovnateľné cenové hladiny,” uviedol sociálno-ekonomický analytik Ján Košč.

Tvrdenie, že jedna vec je zárobok a tá druhá, čo a koľko si za ten zárobok dokáže Slovák kúpiť opätovne potvrdzuje sociálno-ekonomický analytik Ján Košč.

„Naše umiestnenie v rebríčku poukazuje na fakt, že priemerný slovenský zamestnanec nakúpi za svoju mzdu najmenej tovarov a služieb spomedzi porovnávaných krajín. Menej ako tretinu toho, čo si dokáže nakúpiť priemerný Nemec, menej ako polovicu toho, ako dokážu nakúpiť priemerní Íri, Španieli a Taliani. No o viac ako tretinu nakúpia aj priemerní Slovinci, Maďari, Poliaci, Česi, ale aj Rumuni. O niečo málo viac však nakúpia aj priemerní Bulhari a Lotyši,” dodal Košč.