Toto bola konečne dôstojná, autentická oslava 30. výročia!

Kým tá prvá, globalistická časť elity sa vyhrieva na výslní medzinárodnej priazne, profituje z finančných tokov, ktorými si veľmoci kupujú jej lojalitu a užíva si prepych a výsady svetáckej smotánky, tá druhá, vlastenecká elita, je zvyčajne v role popolušky. Globálnymi a globalizovanými médiami býva okiadzaná ako xenofóbna, nacionalistická, odsúdeniahodná a pre nedostatok financií je jej zvyčajne vzdialený akýkoľvek honor – pre vlastencov bojujúcich za záujmy národa býva často jedinou odmenou dobrý pocit z vykonanej práce na národa roli dedičnej.

Občas sa však stane, že aj títo ľudia sa dočkajú spravodlivého ocenenia. To vtedy, keď ktorýsi šľachetný nadšenec či sponzor pozdvihne vlajku a usporiada podujatie, ktorým dá najavo, že tí, ktorých kvislingovci a globalisti nazývajú „dezolátmi“, sú v skutočnosti plnoprávnou elitou svojho národa.

Jedno z takýchto vzácnych podujatí sa uskutočnilo v piatok 13. januára v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v centre Bratislavy. Konalo sa tam slávnostné odovzdávanie ceny časopisu Extra plus za prácu v prospech Slovenskej republiky osobnostiam slovenského verejného života. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia publikácie 30 slovenských rokov, ktorú vydalo vydavateľstvo Mayer media pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Program šiesteho ročníka slávnostného odovzdávania tejto ceny uviedli slávnostné fanfáry a štátna hymna v podaní operného speváka Martina Babjaka spolu so sprievodným Triom la Rosa, ktoré spestrilo program večera viacerými skladbami od slovenských aj zahraničných autorov. Programom sprevádzal herec a recitátor Jozef Šimonovič.

V úvode vystúpil s príhovorom jeden z dvoch organizátorov podujatia Roman Stopka a po hudobnom čísle nasledovalo odovzdávanie cien. Laureátmi boli v abecednom poradí herec a tanečník Peter Batthyany, politička Anna Belousovová, vinohradník Karol Braniš, biskup Ivan Eľko, štátnik Robert Fico, biskup Viliam Judák, vedec a politik Vladimír Lexa, herečka, modelka, moderátorka Karin Majtánová, politik Ján Michelko, politik Víťazoslav Moric, vedec a politik Karol Ondriaš, herečka Ida Rapaičová, jazykovedec a diplomat Marián Servátka, lekár Ivan Vulev a akademický maliar Ondrej Zimka.

Potom prišli na rad ešte dve špeciálne ceny: sochy od sochára Norberta Kelecsényiho. Prvú v podobe muža a ženy, stvárňujúcich slovenský znak s dvojkrížom, dostal prezident Ivan Gašparovič. Druhú, postavu mladej ženy, dostal ten, kto mal na založení novodobej samostatnej Slovenskej republiky najväčší podiel – bývalý premiér Vladimír Mečiar.

Mečiar vo svojom príhovore zhrnul dlhú cestu Slovákov za vlastnou štátnosťou. Zdôraznil, že v roku 1993 Slováci prvýkrát vytvorili svoj štát sami, bez pomoci veľmocí, len vlastnou pravdou.

Druhá z organizátorov, novinárka, riaditeľka vydavateľstva Mayer media, vydavateľka časopisu Extra plus Lenka Mayerová vo svojom prejave zdôraznila fakt, že doterajšie generácie vlasteneckých politikov podcenili úlohu médií, v dôsledku čoho mediálny priestor úplne ovládli protinárodné sily – a výsledkom je dnešný marazmus. Vyzvala prítomných k spájaniu a k ukončeniu nezmyselných konfliktov a sporov. Nasledovala ešte skladba Najkrajší kút v šírom svete od Gejzu Dusíka v podaní Martina Babjaka a Tria la Rosa a spoločnou fotografiou tohtoročných laureátov cien Extra plus sa slávnostná časť tohto naozaj reprezentatívneho podujatia skončila.

Bolo to stretnutie skutočnej elity slovenského národa. Nie tej kompradorskej smotánky, ktorá dnes sama seba označuje za elitu, ale tej pravej elity, ktorá – akokoľvek boli v minulosti niektorí z nich medzi sebou pohnevaní – sa zaslúžila o vznik nášho dnešného štátu. Mečiar, Fico, Gašparovič, Prokeš, Moric, Tkáč… Na rozdiel od studených, neúprimných oficiálnych osláv organizovaných súčasnou štátnou mocou, ktorá je voči slovenskej štátnosti ľahostajná alebo ju priamo nenávidí, toto bola konečne skutočná a dôstojná oslava 30. výročia novodobej slovenskej štátnosti, na ktorej boli takmer všetci, ktorí k zrodu nášho dnešného štátu niečím prispeli.

Ivan Lehotský