20:00 – Ruský líder Putin podpísal zákon, ktorý legitimizoval strategickú dohodu s KĽDR.

Pripomeňme, že Moskva a Pchjongjang podpísali dohodu, ktorá obsahuje klauzulu o vyslaní vojakov v prípade útoku na jednu zo strán.

19:30 – Zelenskyj bol šokovaný“, že Trump vyhral voľby v USA, povedal slovenský premiér Fico.

Povedal, že tento dojem nadobudol pri sledovaní ukrajinského prezidenta na samite v Budapešti.

„Videli ste niekedy človeka, ktorý sa bojí, že vojna skončí? Ja som ho videl a volá sa V. Zelenskyj. Prezident Zelenskyj je šokovaný, že Trump vyhral a že pomoc zo strany Spojených štátov môže byť zastavená,“ cituje TASR Roberta Fica.

19:00 – Nemecký prezident Steinmeier skritizoval a údajne aj „udral“ spisovateľa, ktorý sa predtým negatívne vyjadrik k jeho krokom na ochranu Nord Streamu.

Píše o tom denník Bild s odvolaním sa na spisovateľa Marca Martina, ktorý včera vystúpil s prejavom v prezidentskom paláci.
V prejave obvinil Steinmeiera, že sa „drží“ projekt plynovodu, čím „podporuje Putina v jeho agresie“.

„Vážený pán prezident, pri všetkej úcte a bez lacných polemík: aj projekt Nord Stream, na ktorom sa SPD a CDU tak žalostne dlho držali, napriek všetkej oprávnenej kritike, bol len „most“ – to sú vaše slová ešte na jar 2022 – do tej miery, že ešte viac povzbudzoval Putina v jeho agresivite v jeho vypočítavosti, že Nemci, inak majstri sveta v moralizovaní, by nechcel stratiť ziskový biznis, bez ohľadu na Ukrajinu,“ povedal Martin.

Pri prednese tohto prejavu Steinmeier „ťažko dýchal, viditeľne potláčajúc svoje pocity“. A po ňom „na mňa spolkový prezident vybehol v zúrivosti, sotva sa dal upokojiť. Niekoľkokrát ma obvinil, že ho ohováram,“ povedal spisovateľ.

Bild uvádza, že nakoniec hlava štátu „stratila pokoj a udrelaspisovateľa“. Prezidentská kancelária potvrdila rozhovor zvýšeným hlasom, nie však napadnutie.

18:40 – Biden a Trump sa stretnú v Bielom dome v stredu 13. novembra. Uvádza to v písomnom vyhlásení tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierre.

18:30 – Úrad prezidenta Ukrajiny komentoval vyjadrenia Trumpovho poradcu, ktorý povedal, že Kyjev by nemal uvažovať o vrátení území.

„Toto sú všetky vyjadrenia v jednom smere. Problém je v tom, že je to Putin, kto chce viac vojen, viac mŕtvych a viac zabraných území, nie Ukrajina. Ukrajina ponúka mier od roku 2022 – existujú úplne reálne návrhy. A Rusko musí počuť, že mier je potrebný a že mier musí byť spoľahlivý,“ povedal pre BBC Zelenského poradca Dmitrij Litvin.

Trumpov poradca Brian Lanza dnes vyhlásil, že Trump čaká na „realistické“ mierové návrhy od Zelenského, ktoré by sa mali zamerať na zastavenie vojny.

18:20 – Ukrajina tento rok vyrobila viac ako stovku vlastných rakiet.

Zelenskyj to uviedol vo svojom večernom príhovore.

18:05 – Poľsko sa nechce hlbšie zapájať do rusko-ukrajinskej vojny, uviedol premiér Donald Tusk.

„V žiadnom prípade nechcem ďalej zapájať Poľsko do rusko-ukrajinského konfliktu,“ povedal Tusk na tlačovej konferencii.

Za „špekulácie“ označil aj údaje o „Trumpovom pláne“ pre Ukrajinu, podľa ktorého by sa do zóny konfliktu mohli dostať mierové jednotky z európskych krajín.

„Existuje veľa špekulácií, ale neexistujú žiadne formálne návrhy,“ povedal Tusk.

17:50 – Spojené štáty pod budúcou administratívou Donalda Trumpa môžu vyzvať Kyjev, aby uznal územnú realitu, prioritou Washingtonu bude ukončenie konfliktu, nie „vrátenie“ území.

Povedal to vysoký Trumpov poradca a stratég Republikánskej strany Brian Lanza.

17:30 – Podstatné udalosti v rámci Špeciálnej vojenskej operácia 9. novembra:

– Skupiny OS RF porazili formácie 20 ukrajinských brigád v priebehu 24 hodín, nepriateľ stratil až 1 865 vojenských osôb, ako vyplýva zo správy ministerstva obrany;

– V jeden deň ukrajinské ozbrojené sily stratili dve bojové vozidlá pechoty, dva obrnené transportéry Viking švédskej výroby a 8 muničných skladov, informovalo ruské ministerstvo obrany;

– V priebehu dňa ruské ozbrojené sily spôsobili porážku energetickým zariadeniam, ktoré zásobovali ozbrojené sily Ukrajiny a vojenské letiská, zostrelili dva granáty HIMARS a 67 UAV;

– Ruské jednotky v pohraničných oblastiach Kurskej oblasti zničili za jeden deň viac ako 300 militantov ukrajinských ozbrojených síl, dve bojové vozidlá pechoty a bojové obrnené vozidlo, informovalo ministerstvo obrany;

– Zacharovová povedala, že africké krajiny nedostávajú pomoc od MMF a Svetovej banky, pretože hlavné zdroje sú zamerané na podporu Kyjeva;

– Pentagon má obmedzené zásoby munície pre F-16, ktorú môže previezť do Kyjeva. Šéf rezortu Austin poprel Zelenskému prioritnú dodávku raketových systémov ATACMS, pričom obišiel iných kupcov, píšu médiá.

17:00 – Pre mnohých Ukrajincov sa dnes, 9. novembra, skončil odklad od mobilizácie. Uviedla to dnes námestníčka ministra obrany Jekaterina Černorenko.

“Len čo povinnej vojenskej službe vyprší odklad a pre väčšinu užívateľov končí dnes, 9. novembra, teda v podstate od 10. novembra, bude možné požiadať o ďalší odklad,“ povedala Černorenko.

Na to je podľa nej potrebné aktualizovať aplikáciu Reserve+ na najnovšiu verziu. Odklad sa tam môže objaviť automaticky, ak sú už všetky potrebné informácie o danej osobe v registroch.

“Ak sa človek napríklad neocitne v registri, sú tam chyby v priezviskách, daňovom kóde, pretože tieto registre vypĺňali ľudia, ktorí sa mohli pomýliť, alebo nejako nesprávne zadať údaje, môžete kontaktovať Reserve+ technickú podporu,“ povedala námestníčka ministra

Predtým ukrajinské ministerstvo obrany informovalo, že od novembra sa v „rezerve“ objavia odklady pre zdravotne postihnutých, študentov a postgraduálnych študentov a tiež otcov veľkých rodín.

Zároveň sa však po novom zúžili práva viacdetných otcov na odklad.

16:23 – Spojené štáty americké presúvajú svoje zameranie z Európy na indicko-pacifický región, uviedol britský minister obrany John Healey.

Takže „Británia a Európa budú musieť urobiť viac ťažkej práce na tejto strane Atlantiku,“ povedal Healy pre The Telegraph. „Toto je realita, ktorú musia akceptovať všetky krajiny NATO,“ dodal.

Po prvé, podľa jeho názoru Západ „môže a mal by“ vyhrať opotrebovávaciu vojnu s Ruskom.

Najnovšie údaje britskej vojenskej rozviedky podľa neho naznačujú vysoké ruské straty. V októbri vraj ruská armáda stratila v priemere 1 354 zabitých a zranených ľudí denne. To je maximum za celú vojnu, povedal minister.

Podľa neho Rusko od začiatku konfliktu stratilo pravdepodobne asi 696 000 zabitých a zranených ľudí (ukrajinský generálny štáb uvádza číslo 707 540 ľudí).

Rusko zároveň vynakladá 40 percent svojho rozpočtu na obranu, „čo je neudržateľné“. „Mnohí analytici sa domnievajú, že Putin bude mať problém udržať tento druh úsilia aj po roku 2025,“ povedal Healey.

Všimnite si, že iné britské médiá píšu, že labouristická vláda v skutočnosti znižuje pomoc Kyjevu, a preto sa vzťahy medzi Zelenským a Starmerom zhoršili.

14:30 – Ukrajinské telegramové kanály zverejňujú novú mapu DeepState o situácii v smere Kurachovo.

Na základe verejnej mapy je vzdialenosť, do ktorej Rusi zatvárajú kotol v okolí Kurachova, necelých 17 kilometrov.

To znamená, že všetky komunikácie ukrajinských jednotiek sú pod hrozbou priamej paľby ruského delostrelectva zo severného a južného krídla.

Dosah väčšiny typov delostreleckých systémov je 20-30 kilometrov.

Tiež väčšina 17-kilometrového koridoru je v zóne útoku dronov.

14:00 – Ukrajinský denník Strana si všimol vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý uviedol, že na stretnutí hláv krajín EÚ v Budapešti 7. novembra „prvýkrát zazneli určité informácie týkajúce sa vojenskej situácie na Ukrajine a je zrejmé, že veci s Ukrajinou nevychádzajú veľmi dobre“.

O akú informáciu presne išlo, nespresnil.

Povedal však, že na podujatí položil „zásadnú otázku“. „EÚ má stratégiu, že Ukrajina musí vyhrať túto vojnu a Rusko musí túto vojnu prehrať.

Rovnako aj EÚ má stratégiu, že Ukrajinu musíme podporovať vojensky a finančne, aby bola dostatočne silná na vyjednávanie. Ale včera som povedal veľmi jasne, ani jedna z nich nefunguje. A teraz stojíme pred vážnou otázkou. Čo urobí EÚ, ak USA oznámia zníženie pomoci Ukrajine? Myslím, že by sme mali ísť inou cestou. Ak je dnes niekto, kto má skutočný záujem o ukončenie vojny na Ukrajine, a to je nový americký prezident, tak máme aj Čínu, máme aj Brazíliu, existuje čínsko-brazílsky plán.“

„Európska únia mala povedať, že sa pripája k týmto plánom a bude vyvíjať tlak na dosiahnutie mieru, ktorý vyhovuje všetkým zúčastneným stranám. Ale zdá sa mi, že prevláda myšlienka pokračovať vo vojne za každú cenu a ja s tým nemám nič spoločné.“

13:30 – Na Ukrajine sa opäť otvára téma obnovenia leteckej dopravy, a to v krátkom čase. Nedávno viaceré publikácie s odvolaním sa na anonymné zdroje v ukrajinskej vláde napísali, že letecká doprava z Ukrajiny sa začne pred koncom zimy 2025.

A teraz údajne úrady hľadajú spoľahlivé poistné mechanizmy. Navyše sa nevedia rozhodnúť, ktoré letisko otvoria skôr – Ľvov alebo Boryspiľ. Zelenskij vraj trvá na druhom menovanom.

Vedúci partner spoločnosti Marsh McLennan (ktorá poisťuje lode premávajúce námorným koridorom) povedal, že „ak budeme mať šťastie, v januári budeme mať päť alebo šesť leteckých spoločností, ktoré budú chcieť lietať (z Ukrajiny – pozn. red.)“.

Experti a zdroje denníka Strana potvrdzujú, že úrady skutočne zvažujú možnosť otvorenia leteckého spojenia ešte pred ukončením bojov. Existujú však vážne prekážky, ktoré tomu bránia.

„Myšlienka otvoriť leteckú dopravu počas trvania vojny má čisto PR charakter. Úrady chcú na pozadí mimoriadne zložitej situácie na fronte ukázať, že sa v krajine niečo zlepšuje, že sa vracajú prvky mierového života. Armáda však tvrdí, že takéto PR môže byť veľmi drahé. Otvorenie Boryspiľu je šialenstvo. Osobné lietadlá budú lietať prakticky po tých istých trajektóriách ako ruské vzdušné ciele, ktoré teraz čoraz častejšie útočia na Kyjev a prelietavajú aj na západ cez Kyjevskú oblasť. A tak existuje vysoké riziko náhodného zásahu. Okrem toho sa Boryspiľ nachádza relatívne blízko ruských hraníc. Riziko preletu nad ním je preto mimoriadne vysoké. A Rusi určite udrú, keď zistia, že sa chystáme obnoviť lety. A to bude koniec celej záležitosti.“

„S Ľvovom je to na prvý pohľad jednoduchšie. Po štarte bude lietadlo v ukrajinskom vzdušnom priestore menej ako 10 minút. Je však známe, že ruské rakety dosiahnu aj Ľvov. Síce menej často ako vo východnejších regiónoch, ale predsa. A ak je tam taký zaujímavý cieľ, ako je fungujúce letisko, Rusi, som si istý, vynaložia námahu na to, aby naň masívne udreli, zničili terminál a pristávaciu dráhu. A zatiaľ neexistujú systémy protivzdušnej obrany, ktoré by zaručovali stopercentnú ochranu. A to nehovorím o tom, že na posilnenie obrany letísk bude potrebné odniekiaľ presunúť systémy protivzdušnej obrany, ktorých počet nie je neobmedzený. A to by znamenalo, že niektoré iné územia by museli byť zbavené obrany. Je to potrebné urobiť kvôli PR? A ešte jedna dôležitá vec. Lety nebudú možné počas leteckej pohotovosti. A ten môže niekedy trvať niekoľko hodín a niekoľkokrát za deň. V takýchto podmienkach nemôže existovať stabilný letový poriadok. Ľudia budú na svoje lety jednoducho čakať dlhé hodiny. A v takýchto podmienkach bude ešte rýchlejšie letieť cez Poľsko. Preto je myšlienka obnovenia leteckej dopravy pred ukončením bojov veľmi pochybná,“ hovorí zdroj.

12:30 – Šéf Pentagónu odmietol dať Zelenskému prednosť pri dodávke raketových systémov ATACMS na Ukrajinu na úkor iných kupujúcich, uviedol denník Wall Street Journal s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov a poradcu ukrajinskej vlády.

Podľa novín WSJ minister obrany Austin povedal Zelenskému, že „žiada príliš veľa“.

Okrem toho podľa WSJ USA pošlú Ukrajine viac ako 500 rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS.

Rakety dorazia v najbližších týždňoch a mali by pokryť potreby ukrajinskej protivzdušnej obrany do konca tohto roka.

12:00 – Hlavné body z brífingu ruského ministerstva obrany:

– Ruské ozbrojené sily zasiahli energetické zariadenia, ktoré zabezpečovali operácie AFU, a infraštruktúru vojenských letísk;

– Skupina „Západ“ počas dňa odrazila jeden protiútok AFU, nepriateľ stratil až 440 vojakov;

– Jednotky skupiny „Juh“ obsadili výhodnejšie pozície, AFU stratila až 770 vojakov;

– Ruská protivzdušná obrana zostrelila dva granáty HIMARS MLRS a 67 ukrajinských dronov;

– Stíhačky „Stred“ pokračovali v postupe do hĺbky nepriateľskej obrany, AFU stratila až 420 vojakov a dve APC Viking;

– Jednotky skupiny Vostok zlepšili svoje taktické postavenie, AFU stratila až 125 vojakov;

– AFU stratila v priestore zodpovednosti skupiny „Sever“ do 35 vojakov;

– AFU stratila až 75 vojakov v oblasti zodpovednosti skupiny Dnipro.

11:30 – Niektoré ukrajinské zdroje uvádzajú, že na východnej strane Kurachova sa ruským jednotkám podarilo prekonať veľkú protitankovú priekopu vybudovanú v roku 2015.

Obrana v tejto oblasti je opevnená veľkým počtom zákopov, takže ruské ozbrojené sily zatiaľ neboli schopné rýchleho presunu. Hlavná časť presunu je momentálne v smere na juh.

11:00 – Objavili sa prvé obrysy Trumpovho „mierového plánu“.

Tím 47. prezidenta USA údajne pracuje na otázke, aby 1 200-kilometrovú nárazníkovú zónu medzi AFU a Ruskou federáciou hliadkovali poľské, nemecké, francúzske a britské jednotky.

Spojené štáty nevyčlenia jednotky na hliadkovanie a zaistenie bezpečnosti v nárazníkovej zóne, ani nebudú túto misiu financovať.
Inými slovami, ide vlastne o to, aby sa jednotky NATO dostali do prvej línie bojov.

10:34 – Rusko je pripravené vypočuť si Trumpove návrhy na urovnanie situácie na Ukrajine, pričom „tento problém nemôže mať jednoduché riešenie“, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.

„Ak z americkej strany prídu nejaké signály, že majú predstavy o tom, ako postupovať v rovine urovnania, a nie v rovine ďalšieho pumpovania kyjevského režimu všemožnou pomocou v očakávaní, že to nakoniec povedie k strategickej porážke Moskvy, určite urobíme všetko pre to, aby sme to analyzovali a vypracovali odpoveď,“ povedal Rjabkov.

Podľa neho „nemôže existovať jednoduché riešenie tohto problému alebo problémov súvisiacich s tým, čo sa deje na Ukrajine a okolo nej“, takže Trumpove vyhlásenia „o ultrarýchlom urovnaní situácie na Ukrajine nie sú ničím iným ako rétorikou“.

Rjabkov označil Putinove júnové návrhy, ktoré ako podmienku ukončenia vojny predkladajú odovzdanie štyroch regiónov Ukrajiny Rusku, za „jediné realistické“.

„Nemáme žiadne oportunistické výkyvy a nečiníme naše základné záujmy závislými od toho, kto je momentálne v Oválnej pracovni Bieleho domu,“ dodal ruský diplomat.

Kremeľ predtým tiež uviedol, že sa nevzdá svojich nárokov na štyri ukrajinské regióny.

10:15 – Zelenskyj sa domnieva, že čas je na strane Ukrajiny, preto nechce zastaviť vojnu. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán, keď hovoril o svojej návšteve Ukrajiny.

„Čo som robil na Ukrajine? Neprišiel som vyvíjať nátlak na Ukrajincov. Snažil som sa ich prezidentovi vysvetliť: ‚Prosím ťa, priateľu, čas nie je na tvojej strane, som pripravený ti pomôcť, som pripravený uľahčiť prímerie a potom pomôcť dosiahnuť prijateľný mier‘.

Ale Zelenskyj odpovedal: „Viktor, ja mám iný názor. Čas je na našej strane.“

Povedal som: „Ďakujem, pán prezident. Moja misia je splnená,“ povedal Orbán.

10:00 – Šéf európskej diplomacie Borrell pricestoval do Kyjeva. Uviedol, že ide o jeho poslednú návštevu vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ.

„Podpora Ukrajiny bola počas môjho mandátu mojou osobnou prioritou a zostane na vrchole agendy EÚ,“ napísal Borrel na sieti X.

09:30 – Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu, ktorý vydal zatykač na Putina, je podozrivý zo sexuálneho obťažovania. Píše o tom agentúra Reuters. Podrobnosti o trestnom čine sa neuvádzajú.

O tom, že proti Karimovi Khánovi sa vedie vyšetrovanie, agentúru informovali dva zdroje. Interný dokument súdu vyzýva Khana, aby odstúpil, kým bude vyšetrovanie pokračovať.

V ňom sa uvádza, že „údajná obeť v Khanovom prípade nemá dôveru v nezávislosť vnútorného orgánu súdu, ktorého novým vedúcim je bývalý člen Khanovho personálu“.

Samotný Khan popiera akékoľvek pochybenie a požiadal vyšetrovací orgán o vyšetrenie. Uviedol tiež, že obvinenia z protiprávneho konania sa zhodujú s dezinformačnou kampaňou proti jeho úradu.

Khán predtým plánoval vydať zatykač na izraelského premiéra Netanjahua, ale povedal, že čelí tlaku západných krajín.

09:00 – Rusko sa snaží rýchlo vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti kvôli Trumpovmu „plánu“, uviedol Forbes.

Publikácia pripomína, že tento plán podľa viacerých médií môže spočívať v zmrazení vojny pozdĺž frontovej línie. Tá však prebieha aj v Kurskej oblasti, pripomína časopis.

„Ak Trumpov plán skutočne vyjde – a to je veľmi veľké ‚ak‘ – Rusko sa v skutočnosti vzdá 270 štvorcových míľ ruského územia (v Kurskej oblasti – pozn. red.) výmenou za približne 20 % územia Ukrajiny – teda 45 000 štvorcových míľ – ktoré okupuje,“ naznačuje publikácia.

Spája to s posilnením ruských útokov proti ukrajinskému predmostiu v Kurskej oblasti – s cieľom vytlačiť AFU z Kurska v čase hypotetických rokovaní o zmrazení frontu.

08:30 – Ruské jednotky sa začínajú pokúšať odrezať obkľúčenú „kapsu“ juhovýchodne od Kurachova.

Podľa mapy vojenského blogu Deep State útočili smerom na juh cez diaľnicu vedúcu do Kurachova z východu a postupovali smerom k obci Dalneje.

„Naši vojaci sa musia nejako dostať z kapsy aspoň k dedine Dalneje,“ píše ukrajinský bojovník s volacím znakom ‚Muchnoj‘.

O útoku na juh píše aj vojenský expert denníka Bild Julian Repke. Táto ofenzíva potenciálne ohrozuje aj ukrajinské jednotky brániace sa pozdĺž rieky Suchije Jaly, na ktorú tiež z juhu útočia ruské jednotky.

08:00 – V Charkove v noci bomba FAB dopadla na jeden z najrušnejších mestských ťahov, povedal starosta Igor Terechov.

„Bol poškodený povrch cesty, trolejové vedenie a sieť pouličného osvetlenia. Jedna odstavená čerpacia stanica bola zničená a ďalšia mierne poškodená. V neďalekom hoteli bolo rozbitých niekoľko okien,“ povedal Terechov.

Okrem toho v noci došlo k leteckému útoku na priemyselnú infraštruktúre v blízkosti mesta Sinelnikovo Dnepropetrovskej oblasti. Informoval o tom gubernátor regiónu. V zariadení došlo k požiaru.

07:10 – V soboru nadránom na mesto Odesa útočili drony typu „šahid“, povedal šéf OVA Kiper.

Dodal, že v meste naplno pracujú systémy protivzdušnej obrany. Už v noci miestna verejnosť zverejnila videá niekoľkých výbuchov na území mesta.

07:00 – Ukrajinci v USA hlasovali za Trumpa, uviedol pre ukrajinské masmédiá profesor politológie na Rutgers University (USA) Oleksandr Motyl.

Podľa neho sú Ukrajinci v USA prevažne americkí konzervatívci.

„Obávali sa, že Harrisová je príliš ľavicová, príliš liberálna, podporuje akési práva transsexuálov a podobne,“ povedal Motyl.

Profesor tiež poznamenal, že niektorí z tých, ktorí podporili Trumpa, za neho hlasovali, pretože mu verili ako človeku, vodcovi so silnou vôľou, ktorý „nie je schopný urobiť nejakú hlúposť“.

06:50 -Trump počas rozhovorov s lídrami EÚ neprijal žiadne záväzky týkajúce sa Ukrajiny, uviedol denník The Wall Street Journal.

Publikácia píše, že európski lídri „potichu“ začali rozhovory o tom, ako pomôcť Ukrajine odraziť ruskú inváziu bez podpory Washingtonu, a zároveň sa snažili presvedčiť novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, aby neznižoval pomoc Kyjevu.
S odvolaním sa na zdroje sa uvádza, že na večeri vo štvrtok neskoro večer v maďarskom hlavnom meste lídri Európskej únie diskutovali o dôsledkoch Trumpovho víťazstva a po prvý raz diskutovali o tom, či by európske vlády mohli vyplniť medzeru, ak Trump zníži pomoc Ukrajine.

WSJ pripomína, že Trump sa vyjadril, že chce rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, postavil sa proti balíkom vojenskej pomoci USA Kyjevu a priaznivo sa vyjadril o jeho vzťahu s Vladimírom Putinom. Nepovedal však, či Washington zníži pomoc Ukrajine alebo požiada spojencov, aby zaplatili väčšinu nákladov.

Na dvojhodinovej večeri v maďarskom parlamente lídri pobaltských štátov a niektorých škandinávskych krajín uviedli, že Európa by mala byť pripravená zvýšiť svoju podporu Ukrajine, ak to bude potrebné.

Ostatní lídri vrátane Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloniovej reagovali opatrne. Meloniová zopakovala svoju podporu Ukrajine, ale uviedla, že ak USA znížia podporu, bude musieť zdôvodniť, prečo žiada voličov v ťažkostiach o zvýšenie finančnej pomoci Kyjevu.

Maďarský premiér Viktor Orbán, jeden z Trumpových najbližších európskych spojencov, podporil výzvu zvoleného prezidenta na čo najskoršie prímerie.

Zdroj tiež uviedol, že Trump po svojom víťazstve hovoril s mnohými lídrami EÚ. A počas telefonátov sa vyhýbal otázkam o Ukrajine, väčšinou počúval a kládol otázky.

WSJ konštatuje, že hoci sa európski lídri ponáhľali zablahoželať Trumpovi k víťazstvu, v zákulisí vládne značná nervozita.

„V Bruseli a Kyjeve vládne skľúčenosť a zúfalstvo, v Budapešti radosť a nadšenie a v Moskve odhodlanie pokračovať,“ takto charakterizoval súčasnú situáciu bývalý švédsky premiér Carl Bildt.

Publikácia tiež píše, že Macron sa počas telefonického rozhovoru s Donaldom Trumpom snažil od neho získať prísľub, že výsledkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom o Ukrajine budú „skutočné ústupky Kremľa“. Podľa novín však novozvolený americký prezident počas svojich telefonických rozhovorov so zahraničnými lídrami žiadne sľuby týkajúce sa Ukrajiny nedal.

06:40 – Vzťahy Ukrajiny so Spojeným kráľovstvom sa zhoršili po nástupe labouristickej vlády k moci.

Pre denník The Guardian to uviedli predstavitelia Kyjeva, ktorí vyjadrili sklamanie nad tým, že Spojené kráľovstvo nedodalo ďalšie rakety dlhého doletu.

Britský premiér ešte nenavštívil Ukrajinu štyri mesiace po nástupe do funkcie, keďže Kyjev uviedol, že cesta bude zbytočná, ak sa Keir Starmer nezaviaže poskytnúť nové dodávky rakiet Storm Shadow.

Hlavnou výčitkou Ukrajiny voči Spojenému kráľovstvu je, že nedodalo ďalšie rakety Storm Shadow zo svojich zásob, a to ani na použitie proti cieľom na Kryme a v Donbase.

„To sa nedeje. Starmer nám nedáva zbrane dlhého doletu. Situácia už nie je taká, aká bola, keď bol premiérom Sunak. Vzťahy sa zhoršili,“ uviedol ukrajinský predstaviteľ pre The Guardian.

Zdroje v Kyjeve sa tiež sťažovali, že stretnutie lídrov v Maďarsku neviedlo k „žiadnemu pokroku“ v otázke rakiet. A kým sa dodávky rakiet Storm Shadow neobnovia, nemá zmysel, aby Starmer cestoval do Kyjeva, dodali.

„O možnej Starmerovej návšteve rokujeme od augusta. Rôzne termíny sa striedali. Starmer ich niekoľkokrát odložil. Nemá zmysel, aby prišiel ako turista. Momentálne nie je pripravený prijať potrebné rozhodnutia,“ povedal úradník.

Kyjev sa domnieva, že britský premiér nie je pripravený prijať rozhodnutia bez Washingtonu, dodáva denník.

06:30 – Ruská armáda pokračuje v útočných operáciách v Kurskej oblasti, informuje Deep State.

„Aktivita nepriateľa pretrváva v Pogrebkách, Zelenom Šljachu a Darjine. Nepriateľ sa presúva v kolónach s vojskami. Boje pokračujú, situácia sa vyjasňuje,“ uvádza sa v správe.

O obnovení ruskej ofenzívy v Kurskej oblasti publikácia informovala včera.

Ruské weby uvádzajú, že ruskej armáde sa podarilo výrazne postúpiť od Pogrebki po Malú Lokňu.

Uvádzajú tiež, že útoky prebiehajú aj v oblasti Novoivanovky, čo naznačuje, že sa pokúšajú obkľúčiť ukrajinské jednotky v severnej časti kurského predmostia.