„K zhoršovaniu dochádza dlhodobo, na čo NKÚ SR upozorňuje už od roku 2017, keď bol podiel mostov v najhorších stupňoch na úrovni len 12 percent a v roku 2020 stúpol na 22 percent,” konštatuje hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Ako dodáva, podobne ako pri cestách prvej triedy, aj v prípade ciest v správe vyšších územných celkov potreba opráv a modernizácie prevyšuje ich finančné možnosti.

Štátni kontrolóri upozorňujú, že bez systémových zmien vo financovaní cestnej infraštruktúry bude čoraz ťažšie zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku a modernizáciu. „Hovoríme napríklad o potrebe úpravy pravidla tak, aby krajské samosprávy zodpovedajúce za cestnú infraštruktúru a mosty na nej, neboli pri komplexných opravách finančne zaťažované vynútenou prekládkou inžinierskych sietí, ktoré patria plynárom, energetikom či súkromným vlastníkom,” uviedol predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy.

Osem samosprávnych krajov vlastní spolu takmer 3 600 kilometrov ciest druhej triedy a viac ako 10 300 kilometrov ciest tretej triedy, na ktorých je takmer 5 400 mostov. Medzi jednotlivými krajmi sú pritom výrazné rozdiely. Najmenej cestnej infraštruktúry spravuje Bratislavský kraj (523 kilometrov a 129 mostov), najviac Prešovský kraj (2 433 kilometrov a 1 228 mostov).

Kontrola ukázala, že stav regionálnych ciest ako celku sa v kontrolovaných rokoch 2021 až 2024 zlepšil len mierne. „V roku 2024 bolo približne 8 663 kilometrov z celkovej dĺžky 13 911 kilometrov ciest v dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu,” priblížila hovorkyňa s tým, že podstatne horšia situácia je pri mostoch. Takmer 40 percent mostov na regionálnych cestách (2 062 z 5 387) bolo v roku 2024 v troch najhorších stupňoch stavebno-technického stavu.

Zhoršovanie stavu mostov je dlhodobé

„Počet mostov v havarijnom stave sa zvýšil zo siedmich v roku 2017 na 34 mostov v roku 2024. Zhoršovanie je pritom dlhodobé, pričom vývoj stavu mostov na cestách prvej triedy vo vlastníctve štátu je podobný, čo ukázala kontrola NKÚ z prvého polroka 2025,” dodala hovorkyňa. Vyšší podiel mostov v najhoršom stave evidovali v roku 2024 štyri kraje, a to Košický (383 zo 654 mostov), Trnavský (225 z 380 mostov), Prešovský (567 z 1 228 mostov) a Bratislavský 54 zo 129 mostov).

Naopak, lepší stav mostov ako celoslovenský priemer mali Žilinský a Trenčiansky kraj. „Pozitívnym príkladom je Žilinský kraj, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave. Tento systematický prístup pomáha lepšie plánovať ich modernizáciu,” konštatuje NKÚ s tým, že na druhej strane v regióne mierne klesá kvalita niektorých úsekov ciest.

Kontrola NKÚ potvrdila, že potreba modernizácie ciest a mostov výrazne prevyšuje finančné možnosti samosprávnych krajov. Aj napriek využívaniu vlastných zdrojov, úverov či fondov EÚ dokážu kraje ako celok najmä udržiavať existujúci stav infraštruktúry, nie ho dlhodobo zlepšovať. Zároveň sa očakáva postupné znižovanie zdrojov EÚ, ktoré sú dnes pri investíciách zásadné.

Spolupráca vlády a krajov

„Súčasná prax ukazuje, že samosprávne kraje dokážu modernizovať jednotlivé úseky ciest, no celkový stav siete sa tým významne nemení. Kým sa niektoré úseky zlepšujú, na iných sa stav postupne zhoršuje,“ poznamenal Ľubomír Andrassy. V tejto súvislosti kontrolóri poslancom parlamentu odporúčajú požadovať od Vlády SR predložiť návrh na dlhodobo udržateľné financovanie ciest a mostov s prípadným využitím zahraničných skúseností. Krajom zároveň odporúčajú aktívne hľadať nové finančné zdroje na modernizáciu infraštruktúry, udržiavať a rozvíjať vlastné kapacity na údržbu ciest, napríklad aj prostredníctvom vzájomnej spolupráce.

Priemerné bežné výdavky správcov regionálnych ciest dosahovali v kontrolovaných rokoch približne 150 miliónov eur ročne, pričom viac ako polovica smerovala na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ciest išlo v priemere necelých 32 miliónov eur ročne, teda asi pätina bežných výdavkov. Investičné výdavky dosahovali v priemere takmer 104 miliónov eur ročne, pričom až približne 40 percent tvorili nenávratné príspevky z fondov EÚ. Najvyšší objem investícií bol zaznamenaný v roku 2023, keď sa uzatváralo programové obdobie eurofondov.

Bežná údržba ciest zabezpečuje najmä ich prevádzkyschopnosť, nie zlepšenie technického stavu. Ten je možné dosiahnuť iba rozsiahlejšími rekonštrukciami alebo investičnými projektmi. „Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu dopravy v niektorých regiónoch, v krajnom prípade aj ku kolapsu mostných konštrukcií,“ doplnil Andrassy.

Po predchádzajúcej kontrole NKÚ SR z roku 2021 začali niektorí správcovia využívať aj takzvané mostné čaty, ktoré realizujú menšie stavebné opravy a intenzívnejšiu údržbu mostov. Tento prístup pomáha predlžovať ich životnosť a oddialiť nákladnú modernizáciu. Napríklad v Trenčianskom kraji takto v rokoch 2022 až 2024 opravili 40 mostov, pričom náklady nedosiahli ani jeden milión eur. Pozitívne možno hodnotiť aj konkrétne projekty modernizácie súvislých úsekov ciest. Príkladom je cesta II/537 – Cesta slobody v Prešovskom kraji, kde bolo v šiestich etapách zrekonštruovaných takmer 45 kilometrov za viac ako 43 miliónov eur.