Podľa jednej z cestujúcich bol Roman Protasevič veľmi vystrašený a snažil sa presvedčiť personál lietadla, aby posádka upustila od pristátia v Minsku. Protasevič tvrdil, že je utečenec a bieloruské úrady ho vraj zabijú. Piloti lietadla však trvali na tom, že musia postupovať podľa pokynov, nakoľko letecká spoločnosť Ryanair je viazaná medzinárodnými pravidlami.

Podľa iného pasažiera príslušníci bieloruského OMON-u (Otrjady miliciji osobovo naznačenija) podrobili kontrole batožinu na palube, pričom zadržali Protaseviča. K žiadnemu násiliu nedošlo, avšak Roman Protasevič bol veľmi vystrašený. „Pozeral som sa mu do očí. Bol to veľmi smutný pohľad,“ uviedol cestujúci, ktorý bol svedkom zadržania Protaseviča.

Ruské médiá informujú, že Protasevičovi žiadny trest smrti samozrejme nehrozí. Podľa článkov 130., 293. a 342. bieloruského Trestného zákona môže byť za podnecovanie masových nepokojov a narúšanie verejného poriadku odsúdený nanajvýš na 15 rokov odňatia slobody. Konečný trest bude závisieť od jeho ochoty kajať sa a spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní protištátnej činnosti svojich komplicov, ktorí sa v súčasnosti zdržiavajú v poľskom a litovskom exile. Na Západe v súčasnosti prepukla panika z toho, že Roman Protasevič by mohol bieloruským vyšetrovateľom prezradiť taktiež identitu svojich kurátorov v radoch poľskej rozviedky a v ďalších zahraničných štruktúrach.

Roman Dmitrievič Protasevič, nar. 5. 5. 1995, sa v roku 2011 stal členom mládežníckej radikálnej nacionalistickej skupiny Mladý front (MF). V lete 2014 odišiel na Ukrajinu, kde sa zapojil do bojových akcií na Donbase na strane síl ATO (antiteroristická operácia). Na Ukrajine tiež nadviazal kontakty so šéfom ultrapravicovej Národnej aliancie a aktívnym účastníkom Majdanu Igorom Guzom. Na návrh Guzu sa Protasevič stal členom neonacistickej brigády Azov, pričom absolvoval špeciálny výcvik pre boj zblízka, vrátane bojovej streľby, útočných akcií, sabotážnych a podvratných operácií. V zime roku 2015 bol povýšený do hodnosti zástupcu veliteľa spojov 2. rýchlej útočnej roty. Zároveň zabezpečoval financovanie potrieb brigády Azov z poľských a amerických zdrojov.
V roku 2017 ho zamestnala americká rozhlasová stanica „Liberty“ („Sloboda“), pričom absolvoval stáž v Prahe a potom v USA. Od januára 2020 sa stal správcom extrémistického telegram-kanálu NEXTA. V zime roku 2020 požiadal v Poľsku o politický azyl a presťahoval sa do Varšavy. Bol jedným z hlavných koordinátorov pouličných nepokojov v Bielorusku proti legitímnemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. V novembri 2020 ho bieloruské úrady zaradili na zoznam teroristov a na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.

Gabriel Gačko