Svätý Jozef – panický manžel Bohorodičky Márie, vždy Panny, a pozemský, adoptívny otec Ježiša Krista

Sv. Jozef bol zaiste aj ženíchom Panny Márie, ale len do svojej svadby. Potom sa stal manželom a my vieme, že sv. Jozef žil s Pannou Máriou v posvätnom platonickom manželstve približne 30 rokov. Vieme, že sv. Jozef ostal panicom aj v manželstve a podobne aj Panna Mária si zachovala panenstvo až do konca života, takže sv. Jozef a Panna Mária v manželstve nenažívali spolu telesne, ale žili ako brat a sestra. Napriek tomu to však boli manželia pred Bohom i ľuďmi a za takých boli vo vtedajšej spoločnosti aj považovaní. Ich vzťah bol naplnený hlbokou a úprimnou láskou. Bola to tá najčistejšia a najušľachtilejšia platonická láska, akú si len možno predstaviť medzi dvomi pozemšťanmi. Keď sv. Jozef po zhruba troch desaťročiach manželstva zomrel, Panna Mária dlho a hlboko žialila nad stratou manžela.

Zaiste nikto nespochybňuje učenie Katolíckej cirkvi o nadprirodzenom počatí Mesiáša, nemožno však vzťah sv. Jozefa k Ježišovi znižovať na úroveň vzťahu pestúna a opatrovanca. Bol to vzťah adoptívneho otca k synovi, ktorý síce nebol jeho biologickým synom, ale aj vo Svätom písme je sv. Jozef označovaný ako Ježišov otec.

Svätá nazaretská rodina je a navždy ostane vzorom všetkých rodín. Hospodin už od počiatku časov pripravoval narodenie Mesiáša na tomto svete v klasickej rodine, pozostávajúcej z otca, matky a potomstva. Chcel aj takým spôsobom zvýrazniť nezastupiteľné miesto klasickej rodiny v živote spoločnosti. Ostatne, v starozákonnom židovskom prostredí bolo nemysliteľné, aby sa niečo dokonalé zrodilo v nedokonalom prostredí. Ježiš Nazaretský sa narodil v kruhu Svätej nazaretskej rodiny, teda rodinného spoločenstva Panny Márie a sv. Jozefa, v strede ktorého mal dôstojné miesto Bohočlovek Ježiš. Hlavou tejto rodiny bol sv. Jozef, pred zákonom a pred ľuďmi považovaný za legitímneho manžela Panny Márie a otca Pána Ježiša.

V skutočnosti sv. Jozef nebol Kristov biologický otec, pretože Pán Ježiš bol počatý nadprirodzeným spôsobom z Ducha Svätého a jeho Matka si zachovala panenstvo. Napokon jednoznačne to potvrdzuje aj Sväté písmo. Napríklad v Evanjeliu podľa Matúša nachádzame tieto slová: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ (Mt 1, 18-19)

V nasledujúcom texte evanjelista píše, že Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel, ktorý mu povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20)

A napokon evanjelista uvádza: „Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“ (Mt 1, 24)

A na inom mieste Biblie sa uvádza: „Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.“ (LK 2, 4-5)

Teda priamo Sväté písmo dokazuje, že Ježiš Kristus bol počatý nadprirodzeným spôsobom z Ducha Svätého a jeho biologická matka Panna Mária spolu s jeho adoptívnym, pozemským otcom sv. Jozefom boli manželia pred Bohom i ľuďmi!

Vo Svätom písme je svätý Jozef označovaný za otca Pána Ježiša. U evanjelistu Lukáša nachádzame pasáž o návšteve dvanásťročného Ježiša v chráme. Ježiš sa vtedy svojim rodičom stratil a oni ho hľadali. Keď ho našli, Panna Mária zahrnula Ježiša výčitkou: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ (LK 2, 48)

Ježiš však pohotovo odvetil: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (LK 2, 49)

O čom nám hovorí tento text? Evanjelista potvrdzuje, že Panna Mária i Ježiš Kristus nazývali svätého Jozefa otcom, aj keď veľmi dobre vedeli, že nazaretský tesár nebol biologickým, ale len adoptívnym, pozemským otcom Ježiša. A Ježiš vo svojej odpovedi potvrdzuje, že má skutočného Otca, ktorý je v nebesiach, no popri tom akceptuje svätého Jozefa ako svojho pozemského, adoptívneho otca.

Svätý Jozef zohral v dejinách Cirkvi mimoriadnu úlohu. Jediným pozemšťanom, ktorý sa priblížil k Božiemu majestátu viac ako on, bola jeho panenská manželka Mária. Lenže kým Pán Ježiš i Preblahoslavená Panna Mária požívajú od počiatku mimoriadnu úctu v Cirkvi Kristovej, svätý Jozef bol neprávom tak trochu v úzadí. V súčasnosti, keďže prežívame mesiac svätého Jozefa, svätca, ktorý dlhé roky žil najbližšie Ježišovi, máme možnosť vyrovnať dlh z minulosti a vo zvýšenej miery si uctiť svätého Jozefa ako pozemského, adoptívneho otca Pána Ježiša a panického, platonického manžela Bohorodičky Márie, vždy Panny. Tá nekončiaca sa schizofrénia Katolíckej cirkvi vo vzťahu k svätému Jozefovi je už dávno neúnosná a výrazne poškodzuje kredit Katolíckej cirkvi.