„Supervýhodná“ dohoda s bankami o odklade splácania úverov je nakoniec protizákonná a neuplatniteľná?

Bratislava 14. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Pred viac ako týždňom vláda a banky prezentovali dohodu o možnosti odkladu splácania úverov ako veľké víťazstvo dobročinnosti. Ozýva sa však čoraz viac hlasov, že to nielen že nebol žiadny prejav humanizmu, ale možno dokonca pokus o zneužitie situácie na obohatenie bánk

Je to vyše týždňa, čo predstúpil pred verejnosť predseda vlády Igor Matovič, podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger a zástupcovia bankového sektora, aby informovali o dohode Ministerstva financií SR s bankami o poskytnutí možnosti odkladu splácania úverov pre občanov aj firmy v súvislosti s ich zmenenou ekonomickou situáciou v dôsledku koronavírusovej krízy. Vyznelo to ako gesto pochopenia, pomoci a spolupatričnosti, ktorým banky vyšli v ústrety menej solventným občanom a podnikateľom. Potom, ako vyšli na svetlo sveta podrobnosti dohody, sa však celá vec javí v trochu inom svetle.

Ukázalo sa totiž, že súčasťou dohody je pravidlo, že banky si aj za obdobie odkladu budú účtovať úroky za nesplatenú časť úveru. Tento detail bol akosi zamlčaný (zámerne, či nedopatrením?) a dodnes nie je úplne jasné, ako si to zodpovední vlastne predstavujú. Pre dlžníkov je to však pomerne závažná informácia, pretože v prípade veľkých úverov môže ísť aj o štvorciferné sumy, ktoré budú musieť popri splatení úveru zaplatiť naviac.

Ako by to malo v praxi vyzerať? Ak vám pri nejakej pôžičke zostáva splatiť napríklad ešte 24 000 eur a máte s bankou zmluvne stanovený ročný úrok povedzme päť percent, potom by tých päť percent za rok predstavovalo navýšenie sumy splácania o 1200 eur, teda za 9 mesiacov prestávky v splácaní by sa vám úver predražil celkovo o 900 eur.

Tých 900 eur by ste, samozrejme, nemuseli zaplatiť jednorazovo, ale by vám ich banka rozpočítala do budúcich splátok. Teda ak máte splácať napríklad ešte päť rokov, teda máte pred sebou ešte šesťdesiat mesačných splátok, potom by vám každú jednu z tých splátok banka navýšila o šesťdesiatinu z navýšenej sumy 900 eur, teda každý mesiac by ste potom platili o 15 eur viac.

Stál by vám deväťmesačný odklad splácania takejto pôžičky za tých 900 eur? Niekomu áno, niekomu nie – každý by si mal teda dobre zvážiť, či do toho ísť alebo nie. Komu stojí za to ten odklad, aj za cenu, že preplatí úroky za deväť mesiacov, ten si spokojne môže oň požiadať. Mnohým sa však neoplatí zbytočne vyhodiť ďalšie peniaze za odklad splatenia niečoho, čo tak či onak budú musieť raz splatiť.

Zákon kritizuje všetka opozícia takmer jednohlasne. „Víťazom tejto situácie, keď poctivo pracujúci ľudia, živnostníci, zamestnanci začnú za mesiac trieť úplnú biedu, sú naozaj komerčné neslovenské cudzie banky,“ uviedol k jeho prijatiu predseda ĽSNS Marián Kotleba. Tvrdí, že parlament má tú moc, že by jednoducho mohol úroky za odložené splátky zakázať. (Písali sme o tom TU)

A pýta sa: „V čom sú majitelia bánk viac ako majitelia malých rodinných podnikov, reštaurácií, služieb? Im ste vedeli rozkazom vlády povedať: odvtedy a dovtedy nemôžeš ísť do roboty a prijať zákazníkov, ale bankám poviete, odložte ľuďom na deväť mesiacov a účtujte si úroky? Veď to nie je nič iné ako úžera!“

Podľa Mariana Kotlebu ide dokonca o zneužitie koronavírusovej paniky na zdieranie ľudí. Mnohí finančne menej gramotní občania si podľa správ z médií totiž môžu myslieť, že odklad splátok bude zadarmo. Kotleba sa dokonca pýta, či je autorom novely nezávislá vláda, alebo zástupcovia medzinárodných bánk, ktorí bez ohľadu na obete pozerajú len na zisk.

Na problém na svojom facebooku upozorňuje aj europoslanec Miroslav Radačovský, ktorý tvrdí, že prijatie predmetného zákona vychádza v ústrety najmä bankovému sektoru. Podľa neho štát by mal obhajovať práva a ekonomické záujmy občanov, tobôž ak nemajú možnosť vykonávať riadne svoju prácu, a preto plniť si riadne aj svoje záväzky. Podľa neho vláda, ktorá deklaruje, že údajne s bankovým sektorom vyrokovala výhodné podmienky pre spotrebiteľov, namiesto toho zaviedla do našej legislatívy neistotu a svojím konaním vystavila spotrebiteľov nekalým obchodným praktikám veriteľov (viď TU).

A pýta sa: „V čom spočíva nekalosť odkladu splátok? Každý spotrebiteľ má právo na informácie a ochranu svojich ekonomických záujmov. Pred podaním žiadosti veriteľ neposkytne informácie o tom, či je odklad splátok pre vás výhodný alebo nie. Oznámi vám to o dva mesiace po podaní žiadosti o odklad splátok. Na riadne rozhodnutie o prípadnom odklade splátok úveru teda nemáte vopred dostatok informácií. Práve v tom spočíva nekalosť, upravená dokonca zákonom.“

Radačovský preto oficiálne, ako europoslanec a člen Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) v Európskom parlamente, listom vyzval vládu SR, aby sa vyjadrila k možnému porušeniu únijného práva, ako aj platnej právnej úpravy SR týmto zákonom (list v plnom znení nájdete TU).

V uvedenom liste Radačovský poukazuje na to, že v zmysle ustanovení toho zákona môže dlžník požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát, pričom obdobie pandémie nie je žiadnym spôsobom časovo ohraničené, ale ohraničená je dĺžka odkladu splátok o maximálne deväť mesiacov. Keďže nikto nevie, ako dlho bude pandémia trvať, mohlo by sa stať, že toto ustanovenie by mohlo slovenským spotrebiteľom napokon viac uškodiť ako pomôcť.

Aj ďalšie ustanovenia tohto zákona sú podľa neho nejasné a neurčité, napríklad klauzula o povinnosti dlžníkov platiť poistné v prípade, ak je úver poistený. Podľa Radačovského je neprijateľné aj ustanovenie, v zmysle ktorého je veriteľ povinný najneskôr do dvoch mesiacov od povolenia odkladu splátok informovať dlžníka o dôsledkoch tohto odkladu.

Spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, cene služby a pod. Tak to vyžaduje nielen právny poriadok SR, ale aj pre nás záväzné právo EÚ, tvrdí Radačovský. Podľa neho nový slovenský zákon toto porušuje: odkladom splátok sa vlastne mení spotrebiteľská zmluva, mení sa aj celková cena za spotrebiteľský úver, pričom spotrebiteľ sa pred podaním žiadosti o tomto nedozvie. Radačovský tvrdí, že to je v priamom rozpore s Občianskym zákonníkom, ako aj s legislatívou EÚ, kde jednoznačne platí, že ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné zmluvné podmienky. A zdôrazňuje, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú podľa týchto právnych noriem neplatné.

Úročenie úverov aj počas doby odkladu ich splácania kritizuje aj Smer-SD, ktorý sa neúspešne pokúšal na schôdzi Národnej rady pretlačiť do zákona zrušenie úročenia počas pandémie. Podľa bývalého ministra financií Ladislava Kamenického by sa v tejto situácii mali banky pri svojich ziskoch správať solidárne a úroky za odklad splátok by mali klientom odpustiť.

Minister financií Eduard Heger návrh Smeru-SD odmietol: „Úrok je cena za službu poskytnutia tej istiny. Zatiaľ sme nepristúpili k spoločnému menovateľu, že ideme upravovať cenu. Opatrenia boli na to, aby sme pomohli ľuďom, zatiaľ sme sa nerozhodli zasahovať do cenotvorby, lebo aj toto nejakým spôsobom ošetruje ústava SR, právo slobodného podnikania, ktoré garantuje.“

Teda podľa ministra Hegera sa cena za úver nebude meniť práve vtedy, ak sa bude navyšovať o úroky za obdobie odkladu. Lenže niekto by to mohol vidieť aj opačne: a síce, že cena za poskytnutie úveru sa nezmení práve vtedy, ak za úver klienti zaplatia presne tú istú cenu, ako bola dohodnutá, bez ohľadu na to, že sa po dohode splácanie na určitý konkrétny čas z objektívnych príčin preruší… A čo si o tom myslíte vy?

Ivan Lehotský