Západné zásoby munície sú vyčerpané, preto sa očakáva, že všetci spojenci NATO sa zapoja do výroby a zvýšia výdavky na obranu, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas konferencie Deň priemyslu v Berlíne v pondelok 19. júna.
Šéf NATO na úvod ubezpečil prítomných, že aliancia stojí pri Ukrajine až do skončenia vojny a aj po nej, to je bez debaty. Potom však prešiel k vnútorným záležitostiam a povedal, že je najvyšší čas, aby členovia NATO začali vážnejšie uvažovať o obrane.
„Musíme ďalej posilňovať našu vlastnú obranu. Po plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu,
každý oveľa lepšie chápe, prečo potrebujeme silnú obranu. Nie preto, aby sme vyprovokovali konflikt, ale preto, aby sme zachovali mier a ochránili našu prosperitu.“ Stoltenberg povedal a na chvíľu sa odmlčal a potom dodal: „To stojí peniaze.“
Stoltenberg priamo uviedol, že očakáva, že všetky hlavy štátov NATO sa na nadchádzajúcom summite aliancie vo Vilniuse (11. – 12. júla) dohodnú na novom záväzku investícií do obrany, ktorý oficiálne stanoví minimálne výdavky na obranu na úrovni 2 % ich ročného HDP.
Dodržiavanie známeho pravidla 2 % výdavkov na obranu – formálne dohodnutého na samite vo Walese v roku 2014 – bolo vždy explicitným očakávaním členských štátov NATO, ale nie záväzným, takže len veľmi málo z nich skutočne vynaložilo takúto sumu pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Dokonca aj teraz len osem z 30 členov NATO vynakladá na obranu viac ako 2 % svojho HDP: USA, Spojené kráľovstvo, Grécko, Poľsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Nad 3 % sú len USA a Grécko, pričom Atény vlani vynaložili 3,59 % (alebo 8 miliárd USD) a Washington 3,57 %, teda 811 miliárd USD.
Nie je jasné, či sa nový záväzok prijatý vo Vilniuse bude líšiť od záväzku z roku 2014, či pôjde o záväzný záväzok alebo len o staré sľuby bez akéhokoľvek mechanizmu na jeho vymáhanie.
Stoltenberg počas svojho prejavu ďalej uviedol, že je potrebné zvýšiť aj výrobu munície na celom Západe, pretože súčasné zásoby NATO nevydržia večne.
„Potrebujeme tiež silnejší obranný priemysel,“ povedal šéf NATO. „Naše zásoby zbraní a munície sú vyčerpané a treba ich doplniť, a to nielen v Nemecku, ale v mnohých krajinách NATO.“
Všeobecný nedostatok munície na celom Západe v dôsledku vojny na Ukrajine je aj dôvodom, prečo Európska únia práve prijíma historický návrh zákona „ASAP“ (Act in Support of Ammunition Production), ktorý sa začal prijímať začiatkom tohto mesiaca a ktorý sľubuje dotácie vo výške 500 miliónov eur pre rôzne závody zbrojného priemyslu vo všetkých členských štátoch EÚ.
Británia navrhla verbovať nezamestnaných do armády
Snemovňa lordov britského parlamentu navrhla, aby vláda spustila rozsiahlu kampaň na nábor nezamestnaných a nevzdelaných Britov do vojenskej služby. Uviedol…
Británia chce zaútočiť na ruskú Arktídu. Má na to však silu?
„Británia musí byť pripravená zaútočiť na ruské vojenské základne v Arktíde v prípade rozsiahlej vojny,“ povedal bývalý britský premiér Rishi…
Boj proti islamizmu v nemeckých Brémach sa zvrtol
V nemeckom meste Brémy bola podľa miestnych médií po kritike zo strany moslimov zastavená informačná kampaň o hrozbe islamizmu
Matka, ktorá zavraždila svoje tri deti, sa opäť postaví pred súd. Rozhodne sa o novom procese
Američanka Lindsay Clancyová, obvinená z vraždy svojich troch malých detí, sa v pondelok opäť postaví pred súd. Pojednávanie má určiť…
Trump chce byť pri jednom stole s Putinom a Si Ťin-pchingom. Politológ vysvetlil prečo
Americký prezident Donald Trump má záujem o spoločné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Trojstranné…






















