Štát si požičiava drahšie od ľudí než z trhu. Analytik vysvetľuje, prečo

V porovnaní s minuloročnou emisiou štát ponúka nižší výnos, čo však analytik vníma ako nevyhnutný krok. Slovensko totiž postupne spláca lacné dlhopisy vydané ešte pred energetickou krízou a nahrádza ich novými, výrazne drahšími. Tým rastú náklady na obsluhu verejného dlhu a každé dodatočné úročenie nad trhovou úrovňou tento tlak ešte zvyšuje.

Búlik upozorňuje, že z ekonomického hľadiska nedáva dlhodobo zmysel, aby si štát požičiaval od vlastných občanov drahšie než na finančných trhoch. Aj napriek zníženiu úrokov sú však nové retailové dlhopisy stále nákladnejšie než bežné trhové emisie. Kým v januári 2026 si štát na trhu požičal na dva roky s úrokom 2,29 % a na päť rokov s výnosom 2,9 %, pripravované dlhopisy pre verejnosť budú úročené 2,7 % pri dvojročnej splatnosti a 3 % pri štvorročnej. Podobný rozdiel bol viditeľný aj vlani, keď trojročné štátne dlhopisy niesli výnos okolo 2,1 %, no retailové produkty ponúkali úroky výrazne nad touto úrovňou.

Pozitívom novej emisie je podľa analytika najmä to, že pri dlhšej splatnosti sa rozdiel medzi výnosmi retailových dlhopisov a trhových sadzieb výrazne zúžil. Pri kratšej splatnosti však zostáva stále citeľný. „Vo všeobecnosti jednoznačne ekonomicky nedáva zmysel, aby si štát požičiaval od svojich občanov drahšie ako na finančných trhoch,“ skonštatoval Búlik. Napriek tomu vníma význam týchto emisií v širšom kontexte. Pomáhajú diverzifikovať verejný dlh, zapájajú domácich sporiteľov do jeho financovania a sú politicky atraktívnym nástrojom, keďže umožňujú občanom investovať priamo do vlastného štátu.

Z pohľadu sporiteľov sa však situácia oproti minulému roku mení. Kým vlani boli štátne dlhopisy jednoznačne výhodnejšie než termínované vklady, dnes to už podľa analytika neplatí plošne. Pri dvojročnej splatnosti dokáže termínovaný vklad po zdanení priniesť dokonca mierne vyšší výnos než dlhopis, pri štvorročnej splatnosti je rozdiel opačný, no len veľmi tesný. Aj preto Búlik očakáva, že záujem o kratší dlhopis môže byť slabší než pred rokom, zatiaľ čo pri dlhšej splatnosti predpokladá podobne silný dopyt ako v minulosti.

Pri medzinárodnom porovnaní vychádzajú slovenskí drobní investori lepšie než talianski, no horšie než českí. V Taliansku síce štát ponúka vyššie výnosy, no pri dlhších splatnostiach a so zdanením. Výhodou tamojších produktov je ochrana pred infláciou. Napríklad osemročné dlhopisy BTP Italia vydané v máji 2025 garantujú výnos nad infláciou vo výške 1,85 %, keďže úrok sa skladá zo základnej sadzby a inflácie. Naopak, v Česku dosahujú štátne dlhopisy pre občanov po zdanení ešte vyššie výnosy než na Slovensku, no vyžadujú dlhší investičný horizont. Pri desaťročnom dlhopise ide o takmer 3,9 % ročne.

Podľa Búlika budú slovenské retailové dlhopisy najzaujímavejšie pre konzervatívnych sporiteľov, ktorí majú väčšinu úspor uloženú na bežných účtoch alebo na starých, slabo úročených vkladoch. Práve týmto ľuďom môže presun časti peňazí do dlhopisov pomôcť aspoň čiastočne ochrániť hodnotu úspor pred infláciou. Výhodou je aj to, že výnosy nepodliehajú zdaneniu ani povinnosti uvádzať ich v daňovom priznaní, čo podľa prepočtov ministerstva financií zodpovedá hrubému bankovému úročeniu vyše 3,2 % pri dvojročnej a 3,6 % pri štvorročnej splatnosti.

Ako hlavný nástroj dlhodobého zhodnocovania majetku však analytik štátne dlhopisy neodporúča. Existujú totiž investície s výrazne vyšším potenciálom výnosu, najmä akciové fondy a ETF, kde sa pri dlhodobom a pravidelnom investovaní dá dosahovať zhodnotenie na úrovni 7 až 10 % ročne. Alternatívou môžu byť aj dlhopisové ETF fondy, ktoré dnes ponúkajú potenciál výnosu 2 až 4 %, v priaznivých podmienkach až 6 %, pričom po roku držby sú výnosy oslobodené od dane. Štátne dlhopisy tak podľa Búlika zostávajú skôr doplnkom pre opatrných sporiteľov než riešením pre tých, ktorí chcú majetok dlhodobo výrazne zhodnocovať.