Odvolací senát Krajského súdu v Bratislave naposledy vo februári tohto roku zrušil už tretí prvostupňový rozsudok v tejto veci. Dôvodom bolo podľa predsedníčky senátu to, že rozsudok mestského súdu bol nepreskúmateľný a bol založený na špekulatívnych úvahách. Mestský súd Bratislava I predtým v júni 2025 uložil obžalovanému Matejovi Horákovi trest 12 rokov väzenia. Proti rozhodnutiu vtedy podal odvolanie prokurátor, ktorý požadoval prísnejší trest. Odvolala sa aj obhajoba, ktorá argumentovala, že v celom konaní nebol preukázaný motív obžalovaného.

„Celé konanie trvá 16 rokov. Moja klientka doteraz v podstate nevie, kto stojí za vraždou jej druha,“ povedal vo februári po rozhodnutí krajského súdu pre médiá právny zástupca poškodenej Pavol Gavora. Doplnil, že rozhodnutie odvolacieho súdu proces opätovne predĺži. „A neviem vôbec predikovať, kedy bude právoplatne odsúdený páchateľ,“ dodal Gavora. Podľa obhajcu obžalovaného Adriána Kuceka bolo rozhodnutie krajského súdu vecne správne. „V podstate potvrdili aj to, čo sme namietali aj v odvolacích dôvodoch, že ten napadnutý rozsudok bol nepreskúmateľný,“ zdôraznil vo februári advokát s tým, že v rozhodnutí prvostupňového súdu boli navyše procesné chyby. Prokurátor Juraj Balúch na margo rozhodnutia súdu povedal, že v ďalšom konaní bude aj s prihliadnutím na dĺžku prejednávania tejto trestnej veci presadzovať čo najplynulejší postup.

Bývalý Okresný súd Bratislava I v tomto prípade v októbri 2016 v rámci druhého rozsudku uložil obžalovanému Horákovi trest 15 rokov väzenia v zariadení s najprísnejším stupňom stráženia. Krajský súd v Bratislave však následne v roku 2017 rozsudok zrušil a prikázal prvostupňovému súdu opätovne konať. Mal napríklad vypočuť príslušníkov polície, ktorí participovali na vyšetrovaní skutku. Prvý verdikt v prípade vraždy expolicajta z Vianoc 2009 pritom vtedajší Okresný súd Bratislava I vyniesol už v roku 2013. Bratislavský krajský súd ho však v auguste 2014 zrušil a nariadil súdu vykonať ďalšie dôkazy. Konkrétne mal prvostupňový súd opätovne vypočuť niektorých svedkov a preveriť isté skutočnosti o mieste činu. Súd sa mal napríklad zaoberať aj tým, prečo mal poškodený expolicajt pri sebe veľký obnos peňazí.

Incident sa stal na toalete v jednom z podnikov v bratislavskej Vrakuni v noci z 25. na 26. decembra 2009. Bezpečnostná kamera v podniku zaznamenala pád expolicajta na zem, ale samotný konflikt s útočníkom tam nevidno. Na záberoch je však zachytený príchod trojice ľudí na WC – medzi nimi aj Mateja Horáka. Okrem neho tam bola jeho údajná priateľka a muž, s ktorým bol v tú noc v podniku. Trojica opustila toalety a krátko nato tam padol k zemi dvakrát bodnutý expolicajt. Obžalovaný Horák po odchode z toalety odišiel z podniku. Potom bol 11 mesiacov v zahraničí, na Slovensku po ňom vyhlásili pátranie. Prihlásil sa až v novembri 2010, súd ho však do väzby nevzal. Príčinou smrti poškodeného boli podľa orgánov činných v trestnom konaní bodné poranenia hrudníka a brucha.

Odvolací senát pred posledným februárovým rozhodnutím ešte vypočul odborníka z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz k problematike bodných poranení srdca. Obžalovaný totiž v priebehu opakovaných súdnych procesov tvrdil, že v osudný večer pobodal Krišku na toalete baru neznámy páchateľ. Ten následne z miesta odišiel vchodom, ktorý nesnímala bezpečnostná kamera. Poškodenému sa podľa znaleckého posudku predloženom obhajobou následne v zranenom srdci mohla vytvoriť zrazenina, ktorá zabránila jeho okamžitej smrti. Keď potom prišiel na toaletu obžalovaný, poškodený ho napadol a následne zomrel. Zástupca znaleckého ústavu však ranu na srdci označil za príliš veľkú, aby v nej mohla vzniknúť zrazenina. „Bol tam kontinuálny prietok krvi,“ upozornil vo februári s tým, že v takomto prípade do troch minút prichádza strata vedomia a do piatich minút smrť.

Zavraždený Vladimír Kriška žil niekoľko rokov v Austrálii a na Vianoce v roku 2009 prišiel spolu s partnerkou na Slovensko ukázať dcéru starým rodičom. Na Slovensku v minulosti pracoval ako kukláč, neskôr bol ochrankárom ústavných činiteľov.