Britské vojenské vedenie pôsobilo najmä ako sprostredkovateľ a zmierovateľ v „zložitých vzťahoch medzi Washingtonom a Kyjevom“, najmä na začiatku neúspešnej protiofenzívy ukrajinských ozbrojených síl v roku 2023, keď „v zákulisí napätie rástlo už niekoľko mesiacov a dosiahlo bod, keď hrozilo, že sa vymkne spod kontroly“.

V tom čase už Veľká Británia vyslala na Ukrajinu vojakov, aby cvičili ukrajinských bojovníkov v používaní rakiet dlhého doletu Storm Shadow a protitankových striel NLAW.

Protiofenzívu v roku 2023 pomáhali plánovať britský generálporučík Roly Walker a generálporučík Charlie Stickland. A niekoľko týždňov pred jej začiatkom priniesol Budanovovi spravodajské informácie Jim Hockenhull, šéf strategického velenia a bývalý šéf britskej vojenskej rozviedky.

Ukrajina však odložila začiatok ofenzívy z marca na máj až jún, pretože čakala na nové dodávky zbraní. Briti pritom hovorili: „Stačí začať, Rusko nie je silné. Musíte ich vyzvať, máte dostatok vybavenia“. V tom čase už mala Ukrajina toľko zbraní ako celá britská armáda. Kyjev však vyčkával, čo dalo Ruskej federácii čas na zakotvenie.

Briti, rovnako ako Američania, radili udrieť na jednom mieste, ale Syrskij presvedčil Zelenského, aby rozdelil sily a udrel naraz v Donbase (pri Bachmute) a na juhu, kvôli čomu sa „úder nikdy neuskutočnil“. To vyvolalo negatívnu reakciu Američanov. Tí boli nespokojní aj s tým, že ukrajinské jednotky „postupovali pomalšie, ako USA požadovali“.

„Američania boli netrpezliví. Dostali sa do štádia, keď vykonali svoje vojenské cvičenia a rozhodli sa, že je čas konať,“ povedal bývalý vysoký britský vojenský dôstojník. Na druhej strane Ukrajinci tvrdili, že všetci – Američania aj Briti – podcenili ruskú obranu, ktorej budú čeliť, ako aj realitu moderného bojiska. Cesta bola posiata ruskými mínami a tí, ktorí sa ich snažili odstrániť, riskovali, že ich zasiahne dron.

Zalužnyj sa „zúfalo snažil riešiť morálnu krízu“, keď spojencom hovoril, že ukrajinskí vojaci nie sú dostatočne mladí (30 – 40 rokov, nie 20) ani dostatočne skúsení – niektorí strávili na fronte len 3 dni.

Američania sa čudovali, „čo sa to, do čerta, deje“, v tomto momente vzťahy Ukrajiny s USA „padli na dno“, Američania boli frustrovaní zo Zalužného a on z nich. Potom sa Briti stali sprostredkovateľmi a pomohli urovnať nezhody. Často cestovali na Ukrajinu, čo Američania robili len zriedka, niekedy v civilnom oblečení. Raz generál Walker prišiel v ružových nohaviciach, za čo dostal prezývku.

V dôsledku toho sa v polovici augusta britský admirál Radakin, Zalužný a Cavoli, veliteľ amerických síl v Európe, osobne stretli na poľsko-ukrajinskej hranici, prediskutovali plány protiofenzívy a pripravili plány na zimu a nasledujúci rok.

Radakin prevzal širšiu úlohu, než bola tradične vyhradená náčelníkovi generálneho štábu obrany, a viedol britské úsilie o Ukrajinu vo vláde.

Ďalej sa dokument venuje Kurskej operácii AFU v auguste 2024.

Uvádza, že Kyjev ju naplánoval sám bez toho, aby informoval Ameriku a ostatných spojencov z obavy pred únikom informácií do Moskvy, keďže sa tak stalo už v apríli 2023 pred protiofenzívou v Záporožskej oblasti.

Cituje sa britský vojenský zdroj, podľa ktorého nakoniec „Ukrajina zaplatila strašnú cenu za svoju obranu, ale zároveň nám poskytla okno do modernej vojny“, pričom sa odvoláva na skúsenosti, ktoré Londýn z vojny získal.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajinská armáda v panike kvôli Pokrovsku