Októbrové čísla podľa dát Štatistického úradu priniesli najvyšší mesačný prebytok za posledných šestnásť mesiacov, pričom vývoz po roku opäť presiahol hranicu desať miliárd eur. Analytik 365.bank Tomáš Boháček hodnotí situáciu s opatrným optimizmom. „Kombinácia stabilizovanej priemyselnej výroby a poklesu cien energetických vstupov vytvára podmienky pre svižnejšiu obnovu.“ Uviedol. Prebytok obchodnej bilancie na úrovni 560 miliónov eur bol medziročne vyšší o viac než 240 miliónov, čo pomohlo vytlačiť kumulatívny prebytok za desať mesiacov na 2,3 miliardy eur.

Napriek tomu nejde o organický exportný boom, ale skôr o efekt nižších dovozných cien. Dovoz klesol o takmer tri percentá medziročne a najviac sa o to zaslúžili priemyselné výrobky a nižšie ceny energií. Boháček upozorňuje, že kľúčová vývozná trieda, stroje a prepravné zariadenia, vrátane automobilov, síce zostáva pilierom exportu s vyše 61-percentným podielom, no medziročne klesla takmer o štyri percentá. Dôvodom je slabý nemecký dopyt, pomalší odber elektromobilov a všeobecná opatrnosť európskych spotrebiteľov.

Podobne situáciu vidí aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Slabý zahraničný dopyt je problémom, s ktorým slovenskí výrobcovia bojujú už dlhšie obdobie,“ povedal Horňák. Napriek tomu sa obchod udržal šesť mesiacov v prebytku, pričom októbrový vývoz prekročil 10,4 miliardy eur. Najväčší zásah zaznamenal segment automobilov, ale dynamickejší výkon prišiel z kategórie chemikálií a niektorých priemyselných výrobkov.

Obaja analytici upozorňujú na pretrvávajúcu závislosť Slovenska od európskeho dopytu. Do krajín EÚ smeruje až 79 percent slovenského exportu, ktorý medziročne rástol o dve percentá, zatiaľ čo vývoz mimo únie klesol o osem percent. Zahraničný obchod mimo EÚ zostáva výrazne v mínuse, čo je dlhodobý problém malej otvorenej ekonomiky. Stabilizačným faktorom zostávajú znižujúce sa náklady na energie, čo spomaľuje dovoz a pomáha držať obchodnú bilanciu v prebytku.

Súčasťou rizikovej mozaiky sú aj geopolitické tenzie a americké clá, ktoré negatívne ovplyvňujú európskych producentov vrátane slovenských. Horňák pripomína, že Európska únia pokračuje v rokovaniach o ďalších výnimkách pre európskych výrobcov, no z predbežného zoznamu sa Slovenska žiadna produktová skupina zásadnejšie netýka. K tomu sa pridávajú aj domáce konsolidačné opatrenia, ktoré podľa neho tlačia nahor nákladovú stranu firiem cez nové dane a oslabujú ich konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch.

Pozitívny impulz môže podľa analytikov prísť z Nemecka, ktorého plánovaný fiškálny balík bude patriť medzi najvýraznejšie v novodobej histórii krajiny. Oživenie tamojšieho priemyslu je pritom kľúčové pre slovenský exportný výkon. Postupne rastúce výdavky Európy na obranu navyše podporujú produkciu v zbrojárskom a technologickom sektore, čo sa už dnes prejavuje v zvyšujúcom sa objeme exportu.

Slovenský zahraničný obchod má tak šancu udržať si stabilný, skôr defenzívny prebytok aj v najbližších mesiacoch. Analytici sa však zhodujú, že rýchle zrýchlenie rastu sa čakať nedá. Situácia zostane závislá od vývoja dopytu v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, a od toho, ako sa Európe podarí vyrovnať s vysokou geopolitickou neistotou. Ekonomika tak zostáva v opatrnom režime, hoci posledné výsledky naznačujú, že jej exportná časť vstupuje do záverečnej fázy roka s miernym, no viditeľným zlepšením.