„Kvartálny deficit síce v porovnaní so záverom minulého roka výrazne klesol, avšak tento pokles bol skôr len výsledkom bežnej sezónnej fluktuácie. Dvanásťmesačný kumulovaný deficit verejných financií klesol len marginálne, naďalej ostával blízko 5 % HDP a patril k najvyšším v rámci eurozóny i EÚ,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Vyšší deficit v eurozóne aktuálne vykazujú len Francúzsko a Rakúsko, v EÚ ešte Rumunsko a Poľsko. Vyššie príjmy rozpočtu, ktoré priniesol konsolidačný balíček, boli z časti rozpustené vo vyšších výdavkoch, čo tlmilo pozitívny efekt vyššieho daňového zaťaženia. Štátny rozpočet zatiaľ nemohol podľa analytika počítať s príjmami z novej dane z finančných transakcií, ktorá začne rozpočet podporovať až od druhého kvartálu.
V EÚ sa deficit verejných financií v úvode roka mierne zlepšil a po druhýkrát od pandémie klesol pod maastrichtskú úroveň 3 % HDP. Slovensko však aj po štatistickom očistení vykázalo deficit len jemne pod touto hranicou, a to 2,9 % HDP, pričom 12-mesačný schodok ostáva nad 5 % HDP. Fiškálna konsolidácia sa prejavila na vyšších príjmoch rozpočtu, tie sa medziročne zvýšili o takmer 2 % HDP, no výdavky rástli o 1,1 % HDP. V daňových príjmoch sa prejavili najmä vyššie príjmy z DPH a spotrebných daní.
Aj po započítaní príjmov z novej dane z finančných transakcií sa podľa Koršňáka očakáva, že deficit verejných financií tento rok ostane blízko úrovne 5 % HDP. Vláda bude musieť podľa jeho slov pripraviť ďalší konsolidačný balík, pričom stlačenie deficitu pod maastrichtské 3 % HDP posunula na rok 2028. Súčasná koalícia sa bude snažiť zachovať väčšinu štedrých sociálnych výdavkov, vrátane 13. dôchodkov a dotácií cien energií, ktoré by sa mohli zmeniť na adresnejšie formy.
Vysoké deficity sa prejavujú aj na verejnom dlhu Slovenska, ktorý v prvom štvrťroku 2025 dosiahol historické maximum 62,8 % HDP. Medziročne narástol podľa analytika o 2,8 % HDP, pričom čistý dlh už dosiahol najvyššiu úroveň dlhovej brzdy, a to 52 % HDP. Domáca dlhová brzda sa reaktivuje koncom novembra, čo bude pre vládu znamenať povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet.
V porovnaní s inými krajinami EÚ však slovenský dlh podľa Koršňáka stále nepatrí k najvyšším, no rastie rýchlejšie ako priemer regiónu. Najvyšší verejný dlh v EÚ má Grécko, a to 153 % HDP. V regióne strednej a východnej Európy vedie Maďarsko s dlhom 75 % HDP. Najnižší dlh majú Bulharsko a Estónsko, teda 24 % HDP.
Leyenovej plány narazia na realitu? Chce do pôžičky Ukrajine zatiahnuť aj Slovensko
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je presvedčená, že všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa napokon zapojí do…
Poslanci ukončili deň, debata bola o podmienkach pre funkciu predsedu parlamentu
Poslanci Národnej rady SR ukončili štvrtkové rokovanie aktuálnej 61. schôdze. V závere diskutovali o novele Ústavy SR z dielne opozičného…
Gašpar novinárke STVR: „Kam až klesáte? Pod aké dno?“
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar sa dostal do ostrej výmeny názorov s novinárkou verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa pýtala na telefonát Michala…
Blanár ocenil krajanský spolok a podporil Slovákov vo Viedni
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár odovzdal počas pracovnej cesty v Rakúsku ocenenie Štít priateľstva Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí…
Slovensko sa v rebríčku znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste
Slovensko sa v znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste zo 117 krajín a regiónov sveta a opäť dosiahlo najvyššie skóre…


























