Slovensko sa potáca na hrane novej revolúcie

Politická situácia takmer vždy bola nejaká. Na tom sa toho za uplynulých 2000 rokov veľa nezmenilo. Z tohto hľadiska, domnievať sa, že dnes je situácia komplikovanejšia, časy horšie a okolnosti dramatickejšie realite tak celkom nezodpovedá, hoc niektorí to tak môžu vnímať a subjektívne asi aj vnímajú

Mag. phil. Matej Kasanický

28. 01. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke demonštranti počas protivládneho zhromaždenia Slovensko je Európa na Námestí Slobody v Bratislave 24. januára 2025 / Foto: TASR-Jaroslav Novák

▶ ❚❚ ↻

Dôvodom je pravdepodobne niečo ako spomienkový optimizmus, kedy ľudská myseľ sa uchyľuje k tomu, že s odstupom času niektoré nepozitívne zážitky začnú byť príliš vzdialené a človek resp. jeho myseľ má sklon ich postupne vytesňovať, čo zákonite vedie k tomu, že zostane vo väčšej miere prítomné to, čo bolo skôr pozitívne a časy minulé tak zvykne dotyčný hodnotiť ako dobré, hoc objektívne to tak nebolo.

Niečo podobné na Slovensku zažívame aj v týchto dňoch. Spomienky na diktatúru bláznivého Matoviča, o ktorého duševnom zdraví niektorí majú úplne oprávnene dosť vážne pochybnosti, protipandemické opatrenia obézneho hlavného hygienika Mikasa, rozšírené a štátom podporované udavačstvo, obmedzenia, likvidácia celých sektorov ekonomiky, obrovské navýšenie zadĺženia štátu, aby bolo z čoho financovať choromyslené celoplošné testovanie, zatváranie ľudí do štátnej karantény, očkovacia lotéria, nákup vakcín a podobné nezmysly.

Na tieto hrôzy ako aj nenávratné zničenie 3 rokov života v dôsledku vlády Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré malo krytie zo strany Čaputovej, ktorá v tom čase v Grassalkovichovom paláci úradovala ako aj štruktúr WHO či bruselského vedenia EU už zjavne niektorí zabudli. Vo svojej slabomyseľnosti a vplyvom vyššie popísaného spomienkového optimizmu niektorí ľudia koketujú s nápadom zloducha Matoviča politicky reaktivovať a v rámci schémy „účel svätí prostriedky“ sa aj s jeho pomocou dostať k moci.

V uplynulých dňoch a týždňoch sme mali možnosť sledovať protesty časti slovenskej verejnosti a politicky angažovaných umelcov pod vlajkami rôznych občianskych združení a iniciatív, čo malo zatušovať politický rozmer týchto aktivít a vytvoriť zdanie, že sa jedná o spontánnu reakciu verejnosti na štýl politiky premiéra Fica a jeho vlády.

Dlhodobo sa vo verejnom priestore objavuje legenda o tom, aká je slovenská spoločnosť polarizovaná a politickí predáci sa navzájom vytrvalo obviňujú z toho kto je za to vo väčšej miere zodpovedný. Správna odpoveď je však, že v princípe všetci.

Bez ohľadu na to, či sa posledného protestu v Bratislave zúčastnilo 15.000, 30.000 alebo 60.000 ľudí, čo je v tejto chvíli dosť jedno, nemyslím si, že všetci sú fanatickými obdivovateľmi Michala Šimečku juniora, fandia Greendealu, doma im namiesto záclony visí dúhová handra a po večeroch si spievajú Ódu na radosť – oficiálnu to hymnu Európskej únie.

Za masovými protestami, ktorých sme svedkami čítam skôr kolektívnu frustráciu veľkej časti ľudí žijúcich na Slovensku. Kvalita ich života je pomerne nízka, vyhliadky na zlepšenie mizerné a jediné čo im ostáva, je obliecť sa a ísť na námestie sa vykričať zo svojho osobného zúfalstva nakoľko sedieť doma pri telke podstatu problému nerieši.

Tu už sa pomaly dostávame k podstate toho, prečo je spoločenská atmosféra v krajine pomerne zlá a oprávnene prevláda názor, že spoločnosť je polarizovaná.

Kardinálnym problémom Slovenska totiž nie ideologický spor medzi progresivistickým, liberálnym na jednej a vlasteneckým a konzervatívnym pohľadom na svet na strane druhej. V tejto podobe len dochádza k priesaku pocitov nespokojnosti širokých más spoločnosti.

Kardinálnym problémom Slovenska je kolektívne presomrávanie sa a to, že Slovensko de facto nemá dostatočne početnú konsolidovanú strednú triedu. To aké to má príčiny som už v inom článku popísal a teraz sa k tomu nebudem vracať.

Problém teda je, že aj ľudia, ktorí sa subjektívne cítia ako príslušníci strednej triedy nemajú taký príjem, ktorý by im umožňoval žiť životným štýlom typického reprezentanta konsolidovanej strednej triedy. Životný štýl, ktorý zahŕňa primerané vlastné bývanie, možnosť získať kvalitné vzdelanie, mať možnosť zmysluplne a kvalitne tráviť voľný čas (majetní ľudia si organizujú reálne zážitky, tí ostatní teda nemajetní ľudia skôr tie virtuálne kedy voľný čas trávia pri telke alebo s mobilom v ruke, lebo je pomerne lacnejšie).

Absencia prítomnosti dostatočne početnej strednej triedy je ale aj dosť vážny politický problém. Demokracia v politologickej literatúre stojí a padá na podpore silnej strednej triedy. Ak táto trieda chýba spoločnosť sa uchyľuje k extrému takého alebo onakého typu.

V tomto kontexte aj LGBT je zástupná téma a sekundárny problém. Slúži iba na artikulovanie subjektívnym pocitov nespokojnosti.

Politické vedenie štátu fakticky rezignovalo na sociálny zmier a cieľavedomé budovanie strednej triedy, o ktorú by sa štát v kritickej chvíli vedel oprieť. Problém strednej triedy na Slovensku nevyrieši ani 13ty dôchodok ani rodičovský bonus. Ak s tým nezačneme niečo robiť budeme mať politikov, schopných predať krajinu za misku ryže a ľudí na barikádach. Je iluzórne domnievať sa, že štrukturálne problémy slovenskej ekonomiky zachráni naše členstvo v EÚ a NATO. Ľudia, ktorí si priam nábožne z nášho členstva v uvedených organizáciách spravili svoj súkromný fetiš vidia len eurofondy a zahraničné automobilky, ktoré umožňujú Slovákom byť gastarbeitermi vo vlastnej krajine a dožívať v chudobe bez vyhliadky na citeľné zlepšenie v reálom rovná sa dohľadnom čase.

Politické vedenie štátu by si malo uvedomiť základnú logiku, a síce, že ľudia ktorí tomuto štátu nevďačia za akceptovateľnú úroveň materiálneho blahobytu za tento štát v kritickom okamihu bojovať nebudú, a už vôbec nie za Ukrajinu ak je pravda, že Simečka v Kyjeve niečo také prisľúbil ukrajinskému predákovi Zelenskému.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V nemeckom hlavnom meste Berlín sa v nedeľu konal pochod tisícok ľudí na pamiatku Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta, viac ako sto rokov po zavraždení týchto dvoch komunistických vodcov. Hovorca berlínskej polície Florian Nath uviedol, že na pochode sa zúčastnilo približne 8000 ľudí, ktorých monitorovalo 500 policajtov, informuje správa tlačovej agentúry DPA.

pochod komunisti-jd20260101205 — Na snímke ľudia zapaľujú svetlice počas pochodu na pamiatku dvoch zavraždených komunistických vodcov Rosy Luxemburgovej a Karla Liebknechta v Berlíne / Foto: TASR/AP-Christophe Gateau/dpa via AP

07:11

Vo veku 78 rokov zomrel Bob Weir, gitarista, spevák a jeden zo zakladajúcich členov americkej rockovej skupiny Grateful Dead. Správu o jeho úmrtí zverejnila rodina na spevákovom profile na Instagrame, informuje TASR na základe nedeľňajšej správy tlačovej agentúry AP.

„S hlbokým smútkom oznamujeme úmrtie Bobbyho Weira. Zomrel pokojne, obklopený svojimi blízkymi po tom, ako statočne bojoval s rakovinou. Bohužiaľ, podľahol problémom s pľúcami,” píše sa vo vyhlásení hudobníkovej rodiny.

Bob Weir-jd2026011204 — Na nedatovanej snímke členovia americkej rockovej skupiny Grateful Dead zľava Mickey Hart, Phil Lesh, Jerry Garcia, Brent Mydland, Bill Kreutzmann a Bob Weir / Foto: TASR/AP

07:06

Dňa 12. januára uplynie 150 rokov od narodenia amerického prozaika, novinára a aktivistu Jacka Londona.

Bol priekopníkom komerčnej beletrie a amerických časopisov, ako aj jedným z prvých amerických spisovateľov, ktorí sa stali medzinárodnými celebritami a písaním zarobili veľké bohatstvo. Bol tiež inovátorom v literárnom žánri, ktorý sa neskôr stal známym ako sci-fi.

07:03

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt v nedeľu podpísali bezpečnostnú dohodu o rozšírení spolupráce medzi krajinami v oblasti boja proti terorizmu a kybernetickej obrany, uviedla Netanjahuova kancelária. Odvolávala sa pri tom na údajné hrozby zo strany Iránu a jeho spojencov, informuje správa agentúry AFP.