„Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Národní kontrolóri priblížili, že v roku 2024 bolo na Slovensku vyše jeden milión ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 85 000 ľudí od roku 2020. „Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest, pričom v roku 2024 o miesto v nich oficiálne žiadalo cez 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy,“ doplnil Andrassy.

Úrad pripomenul, že v roku 2011 sa Slovensko rozhodlo pre takzvanú politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa kapacitné obmedzenie pre zariadenia na maximálne 40 klientov v jednej budove a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu. „Tieto zmeny však boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ priblížil šéf NKÚ.

Aktuálna kontrola podľa úradu ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Náklady kontrolovaných zariadení, okrem jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Zariadenia to podľa kontrolórov dofinancovali hlavne z darov a vlastných zdrojov zriaďovateľa. „Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty,“ uviedol Andrassy. Upozornil aj na prípadné zvýšenie ceny za služby do takej výšky, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú, skupinu občanov.

Kontrolóri zistili, že hoci zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, ich problémom je dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. „Nedostatok pracovnej sily sa nedarí zmierniť aj z dôvodu nevyužitia pracovného potenciálu cudzincov, na čo NKÚ poukázalo v roku 2025 v kontrolnej akcii Integračná politika štátu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie,“ zhodnotil úrad. Doplnil, že v roku 2024 sa priemerná mzda pracovníkov v týchto zariadeniach pohybovala od 809 eur do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Ministerstvo práce zaviedlo stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal podľa kontrolórov zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025. „Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ prízvukoval Andrassy.

Kontrolóri poukázali tiež na to, že zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia. Zdôvodňovali to naplnením limitov zdravotných poisťovní. „Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov. Kontrolované zariadenia tiež nedokázali splniť kvalifikačné a odborné podmienky stanovené pre zdravotnícky personál, preto zabezpečovali ošetrovateľskú starostlivosť prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti,“ uzavrel NKÚ.