Bezpečnosť destinácie alebo krajiny je pre Slovákov pri výbere dovolenky najdôležitejším kritériom. Až na druhom mieste je cena pobytu. Vyplýva to z prieskumu pre online investičnú platformu Portu, ktorý realizovala agentúra Ipsos prostredníctvom aplikácie Instant Research. Zberu dát sa zúčastnilo 804 respondentov v Česku a 510 na Slovensku.

Podľa výsledkov prieskumu považuje bezpečnosť za absolútne nevyhnutné kritérium 46,1 percenta Slovákov, ďalších 43,3 percenta ju vníma ako veľmi dôležitú. Česi kladú na bezpečnosť pri cestovaní ešte väčší dôraz.

„Pri výbere dovolenky tak neplatí príslovie, že peniaze sú vždy na prvom mieste. Bezpečnosť je dôležitejšia, za absolútne nevyhnutné alebo veľmi dôležité kritérium ju pri výbere dovolenky považuje až 89,4 percenta opýtaných na Slovensku a 93,5 percenta v Česku. Vôbec na nej nezáleží iba 2,7 percenta Slovákov a 2,6 percenta Čechov. To, že opatrnosť je na mieste a netreba ju podceňovať, potvrdzuje napríklad aj súčasný vývoj na Blízkom východe. Nie každý konflikt, prípadne jeho eskalácia, sa dajú predvídať, preto môže byť rozumné rizikovým regiónom sa vyhýbať,“ uviedol Marek Malina, analytik Portu.

Za menej bezpečné destinácie sú v súčasnosti považované aj krajiny, ktoré ešte donedávna turisti vnímali ako prakticky bezproblémové. Ako príklad uvádzajú odborníci USA, kde sú obavy turistov spojené s aktuálnou politikou prezidenta Donalda Trumpa. Podľa štúdie Oxford Economics by mohol počet zahraničných návštevníkov Spojených štátov v tomto roku klesnúť o deväť percent, čo by znamenalo výpadok vo výške 8,5 miliardy dolárov v príjmoch z cestovného ruchu. World Travel & Tourism Council predpokladá, že strata môže byť ešte vyššia, a to až o ďalšie štyri miliardy dolárov.

Veľmi dôležitým faktorom pri výbere dovolenky je aj cena. Za absolútne nevyhnutné alebo veľmi dôležité kritérium ju označilo 87,3 percenta respondentov na Slovensku a 92,3 percenta v Česku. Na Slovensku jej top dôležitosť priradilo 37,3 percenta opýtaných, v Česku až 50,5 percenta.

„Cena dovolenky je dôležitá pre ľudí naprieč všetkými príjmovými skupinami. V priemere ju neriešia iba dve percentá Slovákov. No aj v domácnostiach v najvyššej príjmovej kategórii nad štyritisíc eur je takýchto ľudí iba päť percent,“ doplnil Malina.

Tretím najdôležitejším kritériom pri výbere dovolenky je prítomnosť mora v danej destinácii. Za nevyhnutné ho považuje necelá štvrtina respondentov, pre ďalšiu tretinu je však veľmi dôležité.

„Ďalším zaujímavým faktom, ktorý vyplýva z nášho prieskumu, je do akej miery sa Slovákom v zahraničí nechce meniť peniaze. Vyše polovica opýtaných totiž pripisuje vysokú dôležitosť možnosti platiť eurom a iba 17,3 percenta odpovedalo, že ich to vôbec nezaujíma,“ upozornil analytik Portu.

Pri dovolenkách v krajinách mimo eurozóny však zohráva dôležitú úlohu aj vývoj výmenného kurzu. Ak euro posilní, Slováci za rovnaké služby zaplatia menej ako pred rokom. Naopak, oslabenie eura môže dovolenku predražiť, a to aj bez rastu cien v danej krajine. Sledovať treba aj infláciu, ktorá dokáže priaznivý vývoj kurzu úplne eliminovať.

„Napríklad, za ostatných 12 mesiacov voči spoločnej európskej mene výrazne oslabila turecká líra. Kým pred rokom dostal dovolenkujúci za jedno euro necelých 35 lír, teraz je to už približne o desať viac. Inflácia však ku koncu mája dosiahla medziročne vyše 35 percent, takže priaznivý vývoj kurzu je de facto celý pohltený nepriaznivým vývojom cien,“ vysvetlil Malina.

Podobná situácia je aj v ďalšej obľúbenej destinácii Slovákov – Egypte. Egyptská libra za rok oslabila z 51,40 na 56,40 libier za jedno euro, no ročná inflácia tam bola ku koncu mája na úrovni 16,8 percenta. Rast cien tak bol rýchlejší ako oslabenie kurzu.

Voči poľskému zlotému zas euro za posledné dva roky oslabilo o 4,7 percenta z 4,49 zlotých za euro na aktuálnych 4,28 zlotých. Poľsko sa tak z pohľadu výmenného kurzu stalo pre Slovákov za dva roky drahším o takmer päť percent, pričom ďalšie vyše štyri percentá pridala len za posledný rok inflácia. V Chorvátsku, ktoré po zavedení eura kurz riešiť nemusí, je rast cien za posledný rok na úrovni 3,5 percenta.

Výhodnejšie môže byť vďaka vývoju kurzu aj cestovanie do USA.

„Ešte v januári by sme dostali za jedno euro iba 1,03 dolára, dnes je to už 1,14 dolára, teda o takmer 11 percent viac. Pri nákladoch na dovolenku v USA, kde treba rátať aspoň s dvojtisícovým rozpočtom, môže takýto vývoj priniesť úsporu aj 200 eur,“ vyčíslil Malina.

Ak niekto plánuje drahšiu dovolenku v horizonte niekoľkých rokov, môže podľa Malinu zvážiť aj investovanie.

„Aj na Portu si časť klientov zakladá portfólio s cieľom našetriť si na dovolenku. Volia pritom veľmi konzervatívne produkty s vysokým podielom úročenej hotovosti – a je to tak správne. Pri peniazoch, ktoré bude človek potrebovať napríklad už do jedného roka, nie je vhodné riskovať kolísanie ich hodnoty. Iné je to však v prípade, keď niekto plánuje napríklad za päť rokov vyraziť na cestu okolo sveta. U takto dlhodobého cieľa už dáva zmysel investovať do diverzifikovaného portfólia, ktoré má potenciál peniaze zhodnotiť a zároveň ich ochrániť pred infláciou,“ uzavrel Marek Malina.