Ako hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, na Slovensku sa do priemeru započítavajú aj nadčasy, bez ohľadu na to, či boli zaplatené. Oproti roku 2008 sa priemerný odpracovaný čas skrátil o 1,9 hodiny. V rámci EÚ-27 najvýraznejší pokles zaznamenali Rakúsko o 4 hodiny a Česko o 3,7 hodiny. Výsledky ovplyvňuje aj podiel pracovníkov na čiastočný úväzok, ktorý je na Slovensku len 4 % zamestnaných vo veku 20 až 64 rokov. Priemer eurozóny je pritom takmer 20 % a EÚ-27 dosahuje 17 %. V Rakúsku pracuje na skrátený úväzok až 31 % zamestnaných, pričom tento typ preferuje približne polovica žien, no iba 12 % mužov. Takýto rozdiel prispieva podľa analytika aj k vyššiemu rodovému mzdovému rozdielu v krajine, no zároveň poukazuje na väčšiu flexibilitu trhu práce.
Slovensko podľa Kočiša patrí so štvrtým najnižším podielom skrátených úväzkov v EÚ-27 medzi krajiny s výrazne nevyužitým potenciálom. Priestor na rozvoj vidia odborníci najmä v lepšom zapájaní žien po rodičovskej dovolenke a vo vytváraní podmienok na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života. Limity sú však dané aj štruktúrou ekonomiky, no s presunom k službám a znalostne orientovaným odvetviam sa očakáva rastúce využívanie flexibilných foriem práce.
Najdlhšiu týždennú pracovnú dobu na Slovensku mali vlani zamestnanci v stavebníctve (40,7 hodiny), poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve (39,7 hodiny) a v doprave a skladovaní (39,1 hodiny). Najkratší pracovný týždeň bol vo verejnej správe a obrane (36,9 hodiny) a vo vzdelávaní (35,2 hodiny). Od roku 2008 sa najviac skrátil pracovný čas v ubytovacích a stravovacích službách, a to o takmer 4,5 hodiny, v stavebníctve o bezmála tri hodiny.
Pokles priemernej odpracovanej doby o dve hodiny týždenne podľa analytika znamená pri 47 pracovných týždňoch ročne prácu v objeme takmer 2,5 pracovného týždňa na jedného zamestnaného. Pri 2,4 milióna pracujúcich na Slovensku to predstavuje viac ako 220 miliónov hodín ročne, ktoré mohli byť podľa Kočiša využité na voľnočasové aktivity, zvyšovanie kvalifikácie či zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
„V priemere teda pracujeme menej a zároveň bohatneme, čo je fakticky jednoduchá definícia pokroku,“ uvádza Kočiš. Zároveň však upozorňuje, že práca a rast produktivity sú nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja ekonomiky. Výzvy v podobe prechodu k znalostnej ekonomike, väčšiemu podielu služieb, menšiemu počtu nočných zmien či vyššej miere robotizácie môžu životnú úroveň na Slovensku ďalej posúvať.
„Nezabúdajme však na pracovníkov v priemysle či nízkokvalifikovaných činnostiach, ktorí môžu byť rýchlym zmenám vystavení najviac,“ uzatvára Kočiš.
Nemecko chce presadiť pomoc Kyjevu a oslabiť veto členských štátov
Berlín chce zakotviť budúce zvýšenia pomoci Kyjevu do rozpočtového rámca EÚ, proti ktorému nemôže žiadna krajina uplatniť veto, informuje denník…
Dánsko podľahlo Trumpovmu tlaku
Dánsky parlament schválil dohodu o rozšírení americkej vojenskej prítomnosti v Grónsku. Na to, čo táto dohoda znamená, sa pozrel portál WION
Francúzski policajti už majú všetkého po krk
Súčasná vlna protestov vo Francúzsku trvá už viac ako dva mesiace, presnejšie od polovice septembra 2026. Nepokoje sa postupne rozširovali…
Aký význam má spoločnosť Nvidia a Jensen Huang pre americkú ekonomiku?
Žiadna spoločnosť ani generálny riaditeľ nemali v posledných rokoch pravdepodobne väčší vplyv na rozvoj umelej inteligencie ako spoločnosť Nvidia a…
„Nie som MAGA,“ tvrdí Elon Musk a ľutuje obrovskú investíciu
Miliardár Elon Musk tvrdí, že už nie je „MAGA“ ľutuje závratné sumy, ktoré venoval na podporu republikánov


























