Slováci podľa analytika pocítia „plesk“ daní, teda nižšie výplaty aj drahšie potraviny

Zamestnanci prídu o časť príjmu vďaka zvýšeným zdravotným odvodom a vyššej dani pre lepšie zarábajúcich. Živnostníkov zasiahne nielen vyšší vymeriavací základ, ale aj nové minimum pre mikroživnostníkov. Tieto opatrenia prinesú štátu takmer 800 miliónov eur. Spotrebitelia zase pocítia zvýšenie DPH z 19 na 23 percent pri vybraných potravinách, čo podľa Jany Venhartovej z Potravinárskej komory zasiahne približne štvrtinu položiek v obchodoch.

Vládne prepočty príjmov na rok 2026 sú podľa Vlachynského otázne, keďže už tento rok štát vyberie o miliardu menej, než plánoval. Slovensko má pritom najvyššiu sadzbu firemnej dane zo všetkých postkomunistických krajín, druhé najvyššie daňové zaťaženie práce a najvyššiu sadzbu dane z príjmov fyzických osôb vo V4. „V istom momente sa už tak chatrný ekonomický rast poddá,“ upozorňuje analytik.

Ešte väčšou slabinou balíka sú podľa neho výdavky. Úsporné opatrenia nie sú pripravené, ich realistickosť si netrúfa potvrdiť ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Štát deklaruje šetrenie vo výške 700 miliónov eur, no v kontexte celkových verejných výdavkov na úrovni 67 miliárd ide podľa Vlachynského len o „falošnú dymovú clonu“. Ako dodáva, výdavky na cesty či platy vo verejnom sektore sa nedajú odkladať donekonečna.

Tretí konsolidačný balík tak podľa analytika pokračuje v zaužívanej tradícii. Nesiaha na výdavky a neponúka reformy, ale opäť sa spolieha na vyššie dane a odvody. „Občania budú mať nielen nižšie čisté mzdy od budúceho roka, ale hlavne rast ich miezd sa kvôli vysokým daniam v nasledujúcich rokoch spomalí,“ uzatvára Vlachynský.