Môj profil 
Predplatné
Anglický dramatik a esejista írskeho pôvodu George Bernard Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život. Preto písal historické hry, založené na ironizovaní meštianstva, mravného úpadku a obmedzenosti celej spoločenskej vrstvy. Bol majstrom kresby charakteru a svojim postavám vkladal do úst štipľavé a veľmi kritické slová proti meštiackej morálke. Jeho najsilnejšou zbraňou bol vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus, ktorými dialógy jeho hier prekypujú. O spoločenských problémoch sa vyjadroval otvorene, jeho dielo malo veľký vplyv na verejnú mienku. Táto charakteristika platí aj o jeho pravdepodobne najlepšom a najúspešnejšom diele Pygmalion, ktoré bola predlohou úspešného muzikálu Fredericka Loeweho My fair lady.
Námet čerpal Shaw z Ovidiovej Premeny, v ktorej si cyperský umelec Pygmalion vytvoril krásnu sochu dievčaťa, do ktorej sa zamiloval, a Afrodita ju na jeho prosby oživila a dievčina jeho lásku opätovala. Shaw staroveký námet preniesol do Londýna. Starý mládenec, profesor fonetiky Higgins, uzatvorí s priateľom Pickeringom stávku, že urobí z jednej veľmi nekultivovanej, nevzdelanej pouličnej predavačky kvetín vyberanú dámu s kultivovaným prejavom. Eliza Doolitlová sa skutočne za pol roka stane civilizovanou dámou s dokonalým spisovným vyjadrovaním a výslovnosťou. Svojím prirodzeným a kultivovaným pôvabom predbehne skostnatené vystupovanie a správanie Higginsa. Obľúbi si ju profesorova matka, ktorá ju prijme do svojho domu. Higgins po odchode dievčaťa plne ocení jej osobnostné kvality a navrhuje, aby u nich zostala. V epilógu, ktorý nie je súčasťou hry, Líza ponuku odmieta a dáva prednosť chudobnému mládencovi Fredymu. Shawow Pygmalion kladie najpodstatnejšie a stále nevyriešené genderové otázky: Potrebuje muž pretvoriť ženu podľa svojich predstáv, aby sa do nej mohol zamilovať? Ak áno, je to láska k žene, alebo iba k idealizovanej predstave? Ako má však potom žena nájsť svoje šťastie, ak cestou k nemu je vykorenenie jej vlastnej identity? A nakoniec, akú rolu v spoločnosti ešte hrá autenticita?
Martin Čičvák sa v novej inscenácii košickej činohry okrem réžie ujal aj prekladu a úpravy Shawovho originálu. Realizačný tím dopĺňajú autor scény a kostýmov Tom Ciller a autor hudby Peter Tóth. „Teším sa, že s nami na tejto inscenácii spolupracujú aj zaujímaví hostia. Na javisku nášho divadla diváci opäť uvidia Mareka Geišberga v postave profesora Higginsa a herečku Slovenského národného divadla Annu Javorkovú v postave jeho matky,“ hovorí riaditeľ činohry Milan Antol, ktorý hrá v predstavení Pickeringa. V postave Lízy Doolittlovej sa predstaví Tatiana Poláková. V ďalších postavách diváci uvidia Michala Soltésza, Henrieru Kecerovú, Adrianu Ballovú, Líviu Michalčík Dujavovú a Juraja Zetyáka.
Redakciu informoval Svjatoslav Dohovič zo Štátneho divadla Košice.
