Škola opäť útočí na peňaženky rodičov, september však môže deti naučiť jednu dôležitú vec

Viac ako šesť z desiatich opýtaných zároveň očakáva, že tento rok bude finančne náročnejší ako vlani. Najväčšia skupina rodičov, 35 %, odhaduje výdavky spojené so začiatkom školského roka na 101 až 200 eur. Približne štvrtina sa podľa prieskumu zmestí do 100 eur, no takmer 70 % rodičov očakáva náklady od 101 eur vyššie. Najviac peňazí odchádza na školské pomôcky, písacie potreby, učebnice a pracovné zošity, ktoré uviedlo 55 % rodičov. Nasleduje oblečenie a obuv pre deti s 52 % a poplatky škole alebo školskému klubu, ktoré označilo 46 % opýtaných.

Rastúce ceny pritom rodičia pociťujú aj v samotných nákladoch na vzdelávanie. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré uvádza VÚB banka, v júli 2026 medziročne zdraželi kancelárske a kresliace potreby o 2,7 %. Náklady na primárne vzdelávanie vzrástli o 5,4 % a na sekundárne vzdelávanie až o 12,2 %. „Slovenské rodiny každoročne čelia rastúcim nákladom v súvislosti so začiatkom školského roka a vzdelávaním,“ hovorí analytik VÚB banky Michal Lehuta. Ako dodáva, pri priemernej čistej mzde na Slovensku vo výške 1 416 eur za rok 2025 ide najmä pre rodiny s dvomi či viacerými školákmi o zásadný zásah do mesačného rozpočtu. Rodiny preto podľa odborníkov nemusia čakať na september, aby začali riešiť školské výdavky. „Plánovanie nárazových výdavkov je dôležitou súčasťou finančnej stability rodiny. Ak si rodičia nastavia odkladanie menšej sumy na tento účel mesačne, napríklad 30 eur na dieťa, v septembri ich návrat do školy neprekvapí,“ vysvetľuje Štefan Hronec, expert na finančné vzdelávanie VÚB banky.

Financovanie školských potrieb

Prieskum 365.bank zároveň ukázal, že väčšina rodičov financuje nákup školských potrieb z bežného príjmu, uviedlo to 67 % respondentov. Ďalších 34 % siaha po úsporách a len necelá pätina rodičov si na školské výdavky vytvára osobitnú finančnú rezervu. Práve pravidelné odkladanie menších súm počas roka tak môže pomôcť zmierniť náraz, ktorý september rodinnému rozpočtu spôsobuje. Začiatok školského roka však môže byť zároveň vhodným momentom na inú finančnú lekciu. Naučiť deti, ako s peniazmi hospodáriť. Jedným z najjednoduchších nástrojov je vreckové. Podľa prieskumu Home Creditu dostáva vreckové pravidelne 35 % školákov, ďalších 38 % ho dostáva nepravidelne podľa potreby. Viac ako polovica detí, konkrétne 51 %, dostane prvé vreckové až po dovŕšení 11 rokov a štvrtina až od 14 rokov.

Vreckové

Výška vreckového sa pritom medzi rodinami výrazne líši. Tri z desiatich detí dostávajú najviac 12 eur mesačne, ďalšia štvrtina 13 až 20 eur a približne pätina 20 až 40 eur. Nad 40 eur mesačne dostáva podľa prieskumu 23 % detí, zatiaľ čo 12 % školákov má k dispozícii najviac šesť eur „S vreckovým je spravidla vhodné začať vtedy, keď dieťa pozná hodnotu peňazí a dokáže pochopiť, že ak ich minie, ďalšie dostane až v ďalšom dohodnutom termíne,“ radí ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský. Podľa neho by výška vreckového nemala byť výsledkom porovnávania so spolužiakmi, ale mala by zohľadňovať vek dieťaťa, možnosti rodiny a predovšetkým to, čo si má dieťa z týchto peňazí samo hradiť. Prieskum zároveň ukazuje, kam vreckové najčastejšie smeruje. Jednoznačne vedie bežný konzum, teda jedlo, nápoje a sladkosti, ktoré uviedlo 62 % detí. Na budúcnosť myslí a peniaze si sporí 27 % školákov. Ďalšie peniaze smerujú na voľnočasové aktivity, kozmetiku či starostlivosť o vzhľad a oblečenie.

Podobný obraz prináša aj prieskum medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl, ktorý realizoval inštitút INESS spolu s investičnou platformou Finax v rámci Ekonomickej olympiády. Vreckové má k dispozícii 82 % opýtaných žiakov, no približne polovica ho nedostáva pravidelne. Pravidelne si pritom odkladá peniaze iba 27 % žiakov. Ďalších 63 % sporí len príležitostne, napríklad z darov alebo peňazí získaných pri sviatkoch. Práve pravidelnosť je podľa odborníkov pri vreckovom dôležitejšia než jeho samotná výška. „Vreckové je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako rozvíjať finančné zručnosti priamo od detstva. Nejde pritom nevyhnutne o výšku sumy, ale najmä o to, aby dieťa vedelo, kedy peniaze dostane a na aké obdobie mu majú vystačiť,“ hovorí Linda Gáliková, Head of PR vo Finaxe. Vreckové podľa nej pre dieťa predstavuje určitú obdobu výplaty a práve pravidelnosť mu umožňuje naučiť sa plánovať.

Najčastejšie mesačné vreckové žiakov druhého stupňa sa podľa prieskumu pohybuje medzi 11 a 50 eurami, pričom túto sumu uviedlo 45 % detí. Najviac 10 eur dostáva ďalšia významná skupina školákov. Sumu od 50 do 100 eur má 7 % opýtaných a viac ako 100 eur menej ako 2 %. Takmer každý piaty školák vreckové nedostáva vôbec. Odborníci sa zhodujú aj v tom, že rodičia by nemali deti pri každom finančnom rozhodnutí zachraňovať. Ak dieťa minie celé vreckové príliš skoro, môže byť užitočnejšie nechať ho počkať na ďalšiu dohodnutú platbu, než mu peniaze okamžite doplniť. „Ak dieťa minie vreckové za pár dní, rodič nemusí hneď siahať do peňaženky a zachraňovať situáciu,“ vysvetľuje odborník FinGO.sk Zoltán Čikes. Práve skúsenosť, že minuté peniaze už nemožno minúť znova, môže byť podľa neho cennou lekciou.

Finančné vzdelávanie aj pri jednoduchých nákupoch

Základom pritom nemusí byť komplikované finančné vzdelávanie. Dieťa sa môže učiť priamo pri bežnom nákupe školských potrieb. Rodič mu môže určiť rozpočet na peračník či výtvarné potreby a nechať ho rozhodnúť, či si vyberie lacnejší výrobok alebo bude musieť ušetriť na inej položke. Takto sa prirodzene učí, že rozpočet má hranice a každé rozhodnutie ovplyvňuje ďalšie možnosti. Dôležitou lekciou je aj rozlišovanie medzi tým, čo dieťa potrebuje, a tým, čo iba chce. Školské pomôcky či jedlo predstavujú inú kategóriu ako nová hračka, ďalšie tenisky alebo najnovší telefón. Podľa Zoltána Čikesa je preto užitočné viesť deti k tomu, aby sa pred nákupom zastavili a premysleli si, či im konkrétna vec stojí za peniaze, ktoré na ňu minú.

Sporenie má zase podľa odborníkov väčší zmysel vtedy, keď má konkrétny cieľ. Namiesto abstraktného „šetrenia do budúcnosti“ môže dieťa odkladať peniaze napríklad na bicykel, stavebnicu, športové vybavenie alebo inú vec, po ktorej túži. Postupne tak vidí súvislosť medzi tým, čo si dnes nekúpi, a tým, čo si môže dovoliť neskôr. Mení sa pritom aj samotná podoba peňazí. Kým hotovosť dieťaťu umožňuje fyzicky vidieť, ako bankovky a mince pribúdajú a miznú, pri platbe kartou či mobilom sa tento pocit stráca. Podľa prieskumu Finaxu stále takmer polovica školákov platí výlučne hotovosťou, približne štvrtina využíva hotovosť aspoň čiastočne a iba 5 % platí výhradne digitálne.

Detské bankové účty

S pribúdajúcim vekom však môžu deti postupne prechádzať aj na účet a platobnú kartu. Podľa údajov VÚB banky rodičia zriaďujú deťom účet v priemere vo veku ôsmich rokov. Práve v tomto období sa pre mnohé deti môže stať vlastný účet, vreckové, prvá platba kartou či sporenie prirodzenou súčasťou každodenného života. „Namiesto hotovosti odporúčame rodičom nastaviť deťom pravidelné vreckové priamo na účet. Mladším deťom môže prichádzať týždenne, starším napríklad raz mesačne, vďaka čomu sa prirodzene učia plánovať svoje výdavky,“ uvádza Štefan Hronec z VÚB banky.

Finančná výchova sa pritom nemusí skončiť pri vreckovom a sporení. Staršie deti môžu postupne pochopiť aj základné princípy úverov, úrokov a dlhu. Rovnako dôležité je hovoriť s nimi o reklame a tlaku okolia. Ak dieťa chce určitý výrobok preto, že ho majú spolužiaci alebo ho videlo na sociálnych sieťach, môže byť vhodnou príležitosťou vysvetliť mu, čo sa mu reklama snaží predať a prečo. Podľa Zoltána Čikesa je pritom najdôležitejším učiteľom samotný rodič. Ak dieťa vidí, že rodičia plánujú výdavky, porovnávajú ceny, odkladajú si peniaze na väčšie ciele a pred nákupom premýšľajú, postupne si tieto vzorce osvojuje. „Nie je umenie dať staršiemu dieťaťu viac peňazí. Umenie je naučiť ho, ako s nimi rozumne hospodáriť,“ hovorí odborník FinGO.sk.

Úrazy a poškodenie osobných vecí

Školský rok však neprináša iba finančné výdavky. S návratom detí do škôl pribúdajú aj aktivity, výlety, športové kurzy či exkurzie, pri ktorých treba myslieť na riziko úrazov alebo poškodenia a straty osobných vecí. Podľa Uniqa patria úrazy dlhodobo k najčastejším škodovým udalostiam evidovaným v školskom prostredí a školy sa stretávajú aj so stratou či krádežou vecí žiakov. Zákon o výchove a vzdelávaní pritom garantuje žiakom právo na náhradu škody, ktorá vznikne počas vyučovania alebo v priamej súvislosti s ním. „Ak má škola dobre nastavené poistenie zodpovednosti z prevádzky školy, rodičia nemusia svoje deti individuálne poisťovať,“ vysvetľuje Zdeněk Hruška, manažér poistenia majetku a zodpovednosti Uniqa.

Poistenie školy môže podľa Uniqa pokrývať napríklad úraz počas vyučovania, škodu spôsobenú iným osobám alebo stratu či krádež niektorých osobných vecí. Týkať sa môže ošatenia, obuvi, prezúvok, školských tašiek či vyučovacích a zdravotných pomôcok. Pri elektronike však treba byť opatrný. „Mobilné telefóny a iná elektronika sú z poistného plnenia spravidla vylúčené,“ upozorňuje Hruška. Výnimkou môžu byť prípady, keď sa elektronika používa v súvislosti s vyučovacím procesom. Poistenie zodpovednosti školy sa zároveň nemusí týkať iba priestorov školy. Vzťahovať sa môže aj na výlety, exkurzie, športové výcviky či súťaže. Nejde však o náhradu komplexného úrazového alebo cestovného poistenia, ktoré môže pokrývať ďalšie riziká, napríklad liečebné či záchranné náklady.