Skamenená lebka neandertálskeho dieťaťa s Downovým syndrómom poskytuje nečakané zistenie

Výsledky nového výskumu fosílie lebky neandertálskeho dieťaťa, ktoré malo pravdepodobne Downov syndróm, vrhajú svetlo na spoluprácu a komunitnú starostlivosť, ktorá pravdepodobne pomohla dieťaťu prežiť do veku 6 rokov.

Z fosílnych fragmentov objavených v archeologickej lokalite Cova Negra v španielskej Valencii sa zistilo, že pochádzajú z ucha neandertálskeho dieťaťa. Štúdia, na ktorú odkazuje redakcia ABC News bola v stredu uverejnená v časopise Science Advances. Vedci zistili, že dieťa, dievča, žilo približne pred 273 000 rokmi a vykazovalo vrodené vývojové chyby zodpovedajúce Downovmu syndrómu.

Vedci urobili CT vyšetrenie malého fragmentu spánkového laloku. Podarilo sa zrekonštruovať vnútorné ucho, ktoré vykazovalo päť abnormalít typických práve pre Downov syndrómom.

Paleoantropologička Mercedes Conde-Valverdeová z univerzity v Alcale v Španielsku uviedla, že tieto znaky neboli nikdy predtým u neandertálca spozorované.

„Jediný syndróm, ktorý je kompatibilný s celým súborom malformácií prítomných v pozostatkoch, je Downov syndróm,“ napísala Conde-Valverdeová.

Conde-Valverdeová však poukázala na to, že dieťa s týmto syndrómom by potrebovalo veľkú pomoc a špeciálnu starostlivosť, aby sa vyrovnalo so svojimi zdravotnými ťažkosťami.

Podľa doterajších zistení sa neandertálci starali o osoby, ktoré im to boli schopné vrátiť alebo im pomôcť iným spôsobom. Ale toto neandertálske dievča, ktoré trpelo zdravotnými problémami ako je strata sluchu, problémy s rovnováhou alebo závraty, skupine pravdepodobne nemohlo láskavosť opätovať.

Vedci sú presvedčení, že prežitie neandertálskeho dievčaťa sa zakladá výlučne na altruizme dospelých v jej spoločenstve alebo okolí, uviedla Conde-Valverdeová.

Altruizmus

Zistenia vyvracajú teóriu, že starostlivosť vznikla len ako sebecký pakt medzi účastníkmi, ktorí mohli toto správanie opätovať. Vedci sú presvedčení, že neandertálci boli schopní prejavovať altruizmus, a teda sa dokázali starať o slabších jedincov na základe nezištnej služby.

Podľa štúdie by sa matka dieťaťa musela snažiť poskytovať mu starostlivosť a zároveň zvládať každodenné “povinnosti“ spojené so spôsobom života v období paleolitu, ktorý bol založený prevažne na hľadaní potravy.

Praveké deti s vrodenými chorobami podľa štúdie čakala neistá cesta, a to už od narodenia až k dospelosti. V spoločenstve sa nemohli spoľahnúť na vzájomnú reciprocitu, a teda starostlivosť nevedeli oplácať.

Zistenia naznačujú, že starostlivosť o deti u neandertálcov a hominínov vznikla skôr vďaka súcitu než reciprocite.

Neandertálci, alebo teda Homo neanderthalensis, žili v období paleolitu približne pred 430 000 až 40 000 rokmi.

Mnohé výskumy dokázali, že to boli “múdri ľudia” s veľkým mozgom. „Neandertálci napríklad pochovávali svojich mŕtvych,“ povedala Conde-Valverdeová.

Najväčším rozdielom oproti homo sapiens je morfológia lebky.

„Myslím si, že sú to naozaj ľudské bytosti,“ povedala. „..na základe ďalšieho výskumu a s väčším množstvom fosílií zistíme, že nám boli naozaj podobní,“ myslí si paleoantropologička.

Prečítajte si tiež :

• Samec tigra z nelegálneho chovu zahynul
• PPP sa u športovcov vyskytujú častejšie, rizikovými sú judo i tanec