„Okrem tzv. aktívnych príjmov (príjmy zo závislej činnosti a z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), sa zdravotné poistenie platí aj z tzv. pasívnych príjmov. Medzi pasívne príjmy patrí dosahovanie príjmu z kapitálového majetku, dosahovanie príjmu z tzv. ostatných príjmov a dividendy. (…) Medzi ostatné príjmy patria najmä príjmy z príležitostných činností, z prevodu vlastníctva nehnuteľností, z predaja hnuteľných vecí, z prevodu opcií, z prevodu cenných papierov, z derivátových operácií, z predaja kryptoaktíva a mnoho ďalších,“ priblížil.

Viskupič si myslí, že systém je v súčasnosti pri tzv. pasívnych príjmoch nastavený nesprávne. „Poberateľ týchto príjmov má z týchto príjmov štátu zaplatiť daň a nie ďalšie daniam podobné platby súkromným, respektíve verejnoprávnym korporáciám (zdravotným poisťovniam),“ skonštatoval. Upozornil na to, že platby na zdravotné poistenie z tzv. pasívnych príjmov sú jedným z dôvodov pre presun domicilu daňovníka/poistenca, prípadne celého podnikateľského subjektu do inej krajiny s vhodnejším daňovo-odvodovým prostredím. „Ich zrušenie by mohlo tento trend zastaviť. Viac firiem a daňovníkov znamená pre štátny rozpočet vyššie príjmy z daní, a to by malo byť pre štát hlavným motívom na ich zrušenie,“ dodal.