Rusko zarezalo vlajkovú loď poľského priemyslu. Tisíce ľudí prídu o prácu

Varšava 18. septembra 2024 (HSP/Businessinsider/Foto:TASR – Henrich Mišovič)

Ďalšie z poľských výrobných odvetví má problémy a vývoj naznačuje, že tak skoro ani neskončia. Informuje o tom Business Insider. Spoločnosti oznamujú prepúšťanie tisícov zamestnancov a ich výrobky sa stali nekonkurencieschopnými. Na pozadí recesie Poľsko prehráva s inými krajinami. Výroba nábytku v Poľsku sa dostala na pokraj kolapsu. Je však pohodlnejšie ospravedlniť svoje fiasko „Putinovým rafinovaným manévrom“. Píše o tom Grzegorz Kowalczyk pre poľské vydanie Business Insider

Výroba nábytku, ktorá zamestnáva približne 400 000 ľudí, bola donedávna jedným z vedúcich odvetví poľského priemyslu. Dnes majú nábytkárske podniky vážne problémy. Známe spoločnosti sa snažia udržať nad vodou a plánujú zrušiť tisíce pracovných miest. Spolu so svojimi dodávateľmi strácajú konkurencieschopnosť. Klincom do rakvy priemyslu bol podľa Grzegorza Kowalczyka rafinovaný ťah Vladimíra Putina.

Predchádzajúci rok bol pre poľských výrobcov katastrofálny – podľa odhadov Národnej obchodnej komory výrobcov nábytku vtedy prišlo o prácu až 18 tisíc pracujúcich v tomto odvetví. Dnes je už jasné, že situácia sa pravdepodobne vážne nezlepší ani v tomto roku. Ako predpovedá komora, počet prepustených sa zastaví na 5 až 7 tisíc.

„Dopyt je stále dosť slabý. Pasivita zákazníkov pravdepodobne spôsobí, že rok 2024 ukončíme s poklesom hodnoty aj objemu predaného tovaru. Tento pokles sa odhaduje na približne 6 až 8 percent. To je veľa,“ hovorí Michał Strzelecki, riaditeľ komory. Podľa jeho názoru chýba priemyslu približne 20 % objednávok na stabilizáciu situácie.
Nemôžu ich však nájsť, preto firmy výrazne spomaľujú. Podľa údajov Všeobecného štatistického úradu krajiny predstavovala hodnota výrobkov predaných nábytkárskymi firmami v Poľsku v minulom roku 64 miliónov zlotých. To je v porovnaní s rokom 2022 pokles o 6 % a zlepšenie nenastalo.

Koncom minulého roka oznámila továreň na nábytok Forte prepustenie viac ako 230 zamestnancov. Približne v rovnakom čase boli zlikvidované tri spoločnosti v odvetví patriace do holdingu Klose a minulý týždeň ohlásil reštrukturalizáciu Fameg z Radomska (prepustených má byť približne 80 ľudí). V kuloároch sa hovorí o ďalšom prepúšťaní v podnikoch popredných hráčov. „Neustále dostávame signály od iných spoločností, že sa chystá prepúšťanie. A často ide o značky, ktoré sú staré desiatky rokov,“ hovorí Strzelecki.

Náklady sú príliš vysoké

Ako je možné, že poľský nábytok sa stal pre zákazníkov nezaujímavým? „Bohužiaľ, strácame konkurencieschopnosť. A nehovorím len o nábytkárskom priemysle, ale o celom lesníckom odvetví. Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, strácame nielen v prospech ázijských krajín, ale aj v prospech krajín východnej a južnej Európy. Bulharsko a Rumunsko dnes vynakladajú oveľa menej prostriedkov na základné suroviny a pracovnú silu,“ priznáva riaditeľ komory.

Výrobcovia upozorňujú na rastúce náklady na pracovnú silu, ale sťažnosti majú aj na podnik Štátne lesy, ktorý sa podľa nich nepostaral o dostatočné zásoby surovín, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje rast cien.

„Vyhliadky nie sú veľmi optimistické. Štátne lesy by mali v budúcom roku dostať približne o 2 milióny metrov kubických drevnej suroviny menej ako v tomto roku. A podľa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity by sa do roku 2030 malo z lesného hospodárstva vylúčiť približne 20 % lesov. To je veľmi vážny problém, pretože doteraz sme dostali viac ako 40 miliónov metrov kubických suroviny, čo znamená, že v blízkej budúcnosti môže z trhu zmiznúť približne 10 miliónov metrov kubických dreva,“ hovorí Strzelecki.

„Vzniká absurdná situácia, keď spoločnosti, ktoré sa nachádzajú bližšie k nemeckým hraniciam, nakupujú surovinu v Nemecku, pretože je tam lacnejšia,“ dodáva.

Štátne lesy reagujú

V odpovedi na naše otázky Štátne lesy poukazujú na to, že za zvyšovanie cien nemôžu oni. “Štátne lesy nedávno znížili otváracie ceny pre tendre na drevnú surovinu. Zníženie cien v nedávnych tendroch dosiahlo 14 % v porovnaní s tendrami na druhý polrok 2023. Zvýšenie výrobných nákladov nábytkových dosiek preto môže byť výsledkom ďalších faktorov, ako sú náklady na energie, náklady na dopravu alebo iné prvky v dodávateľskom reťazci, ktoré ovplyvňujú konečné ceny materiálov pre výrobcov nábytku,” hovorí Anna Choszcz-Sendrowska, hovorkyňa Štátnych lesov.

(…)

Putin ničí poľský priemysel

Problémom nečelia len výrobcovia nábytku, ale celý drevospracujúci priemysel. „Bolestne pociťujeme hospodársky pokles, ktorý spôsobila najmä recesia v Nemecku. Čelíme aj problémom s cenami a dostupnosťou dreva a s obavami sledujeme, ako ministerstvo klímy a životného prostredia pripravuje plány na zavedenie ďalších obmedzení jeho nákupu. Nevieme, čo ešte môžeme očakávať, a odvetvie potrebuje stabilitu,“ hovorí Bartosz Bezubik, predseda predstavenstva preglejkárne Biaform a viceprezident Združenia výrobcov drevených dosiek.

Odvetvie dostalo úder z nečakanej strany – z Ruska, na ktoré sa oficiálne vzťahujú sankcie. Problémom je, že tieto sankcie existujú len na papieri a Európa je doslova zaplavená ruskou preglejkou. Oficiálne pochádza z Kazachstanu, hoci lesy v tejto krajine zaberajú asi 6 % jej územia a drevospracujúci priemysel prakticky neexistuje.

„Rozsah dovozu je šokujúci. V roku 2023 sa len z Kazachstanu do Európskej únie doviezlo približne 130 000 metrov kubických brezovej preglejky, čo je zhruba objem, ktorý vyprodukuje celé Poľsko. Celkovo sa nelegálny dovoz do Európskej únie odhaduje na 350 až 400 tisíc metrov kubických,“ vysvetľuje prezident spoločnosti Biaform.

Výsledkom je, že poľskí predajcovia v tejto nerovnej konkurencii strácajú. „Na hraniciach sú diery, čo vedie k prudkému poklesu cien – približne o 20 percent. Cenový rozdiel medzi dovážanou a domácou preglejkou dosahuje 40 %. Takto sa konkurovať nedá,“ dodáva. Kazachstan nemá lesy a v minulosti preglejku nedodával, ale je veľmi ťažké jednoznačne identifikovať drevené výrobky, pokiaľ ide o ich pôvod,“ priznáva Bezubik.

Bartosz Bezubik hovorí, že problém nie je len v Kazachstane. „Brezová preglejka sa do Európskej únie dostáva z Turecka, z afrických krajín a v poslednom čase najmä cez Čínu,“ hovorí.

Bezubik sa domnieva, že poľská vláda si tento problém uvedomuje, ale má zviazané ruky. „Vedieme dialóg s ministerstvom financií, ale je ťažké dostať z neho účinné opatrenia, pretože by si to vyžadovalo „zapečatiť“ celý trh EÚ. Preglejka končí aj v prístavoch krajín ako Taliansko, Grécko alebo Španielsko. To nemôže kontrolovať len Poľsko. A tieto krajiny často nie sú na túto prax také citlivé, pretože sa priamo nedotýka záujmov miestnych podnikov – nevyrába sa tam brezová preglejka. V Európe sa okrem Ruska brezová preglejka vyrába najmä v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku a Fínsku,“ zhrnul šéf spoločnosti Biaform.

(…)

Prečítajte si tiež

• Európske nábytkárske giganty nakupujú výrobky vyrobené v bieloruských pracovných táboroch
• Čierny Balog: Poslanci rokovali o vplyvoch masívnej ťažby a požiadavkách na Lesy SR
• Česi začali kradnúť drevo vo veľkom. Slováci ich dobiehajú. A čo s tým majú Rusi?