V tomto prvom posolstve Leva XIV. na Svetový deň masmédií je jedna zdanlivo druhoradá pasáž, vložená takmer mimochodom. Je to tá, v ktorej – hovoriac o tom, ako systémy umelej inteligencie preberajú kontrolu nad komunikáciou prostredníctvom vytvárania textov, hudby a videa – Lev XIV. zdôrazňuje riziko, že veľká časť ľudského kreatívneho priemyslu bude demontovaná a nahradená nálepkou „Powered by AI“. To by premenilo ľudí – a toto je kľúčový a desivý bod – na pasívnych konzumentov nepremyslených myšlienok, anonymných produktov bez autorstva a lásky.

Práve odtiaľto pramení pápežova výzva chrániť naše tváre a naše hlasy na ceste, ktorá nás čaká; pripraviť sa na túto cestu prostredníctvom tréningu, ktorý je viac edukačný než technologický.

Ide o to pochopiť – skôr než bude neskoro – že problémom nie je to, ako sa prispôsobiť novému prostrediu, ale ako ho formovať; ako obývať digitálny svet bez toho, aby sme boli obývaní nepremyslenými myšlienkami.

Ako povedal pápež študentom, ktorí sa zúčastnili na Jubileu sveta vzdelávania: Nemôžeme dovoliť, aby algoritmus písal našu históriu! To my sme autormi našich príbehov. Je na nás, aby sme používali našu inteligenciu na múdre riadenie technológie a nedovolili technológii, aby riadila nás.

Mediálna výchova

Bez vzdelania sa každá komunikácia stáva nepriehľadnou, každé uvažovanie slabým. Všetci sme bezbranní voči riziku manipulácie s našimi vlastnými myšlienkami; náchylní na šírenie fake news; neschopní odlíšiť pravdu od lži, ľudí od strojov, lásku od kalkulu. Práve preto, že technologické zrýchlenie je také rýchle, je vzdelávanie jediným antidotom – nie náhodou s pomalým účinkom – voči riziku rýchlosti zbavenej myšlienky a jasnosti cieľa.

Práve preto, že komunikácii hrozí, že sa premení na prázdne táranie, akúsi pandémiu „nepremyslených myšlienok“, potrebujeme médiá, ktoré sú overené a hodné dôvery.

Pápež Lev XIV. to povedal počas 39. ročníka konferencie Minds International: ekonomika komunikácie nemôže a nesmie oddeľovať svoj osud od zdieľania pravdy.

Transparentnosť zdrojov, zodpovednosť, kvalita a objektivita sú kľúčmi k tomu, aby sme občanom vrátili ich úlohu protagonistov systému a presvedčili ich, aby požadovali informácie hodné tohto mena.

Preto musíme chrániť tváre a hlasy. Pretože v nich je obsiahnutá pravda o tom, kto sme, a tiež istá metóda komunikácie, škola žurnalistiky, kritérium formácie. Chrániť tváre a hlasy znamená chrániť našu schopnosť myslieť, odmietnuť bezpodmienečné odovzdanie sa štatistickým kalkuláciám, ktoré likvidujú jedinečnosť každej ľudskej bytosti. Znamená to návrat na cestu krásy a pravdy stretnutí, dialógu, objavovania druhých a sveta, žurnalistiky v teréne.

Znamená to prestať vnímať AI ako niečo od nás oddelené a vziať na seba zodpovednosť za AI. Pochopiť, že ak algoritmy počítajú a konajú bez myslenia, je na nás, aby sme uvažovali, vzdelávali a učili sa kriticky myslieť.

A práve na katolíckych médiách je, aby boli bodom orientácie. Prijať výzvu. Mať schopnosť čítať dejiny vo svetle Evanjelia. Ukázať, že iná komunikácia je možná na lokálnej, národnej aj globálnej úrovni.

Ako píše pápež Lev vo svojom posolstve, od každého z nás závisí, aby sme pozdvihli svoj hlas na obranu ľudských osôb; dohliadli na to, aby sa stratégie podnikov neriadili výhradne kritériom maximalizácie zisku, ale hľadaním spoločného dobra; požadovali transparentnosť a spoločenskú zodpovednosť vo vzťahu k pravidlám navrhovania, ktoré sú základom algoritmov.

My sme strážcami identity a zmeny

Erich Fromm hovoril, že hlavnou úlohou človeka v živote je „narodiť samého seba“, čiže aby sa stal tým, kým potenciálne je. Toto je výzva. Byť viac ľudskými, a nie viac umelými. Byť viac mysliacimi, a nie pasívnymi konzumentmi nepremyslených myšlienok. Vyhnúť sa voľbe neexistencie namiesto existencie.

Paolo Ruffini

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk