Svetová banka varuje pred možným “ropným šokom”, ktorý by mohol byť porovnateľný s ropným embargom uvaleným arabskými krajinami v roku 1973 v reakcii na víťazstvo Izraela nad arabskými vojskami vo vojne súdneho dňa. Hoci je svetové hospodárstvo v súčasnosti v priaznivejšej situácii, prudký nárast cien “čierneho zlata” by teraz mohol viesť k prudkému nárastu cien poľnohospodárskych produktov. A to by znížilo potravinovú bezpečnosť, čím by chudobnejšej časti západnej spoločnosti hrozila, zjednodušene povedané, podvýživa, konštatuje Jean-Michel Bezat, ekonomický novinár denníka Le Monde.

Existujú dôvody dúfať, že prípad nedopadne najhoršie, ale hneď si popíšme najhorší možný scenár. Cena barelu ropy by mohla dosiahnuť 157 USD (148 EUR), čím by prekonala rekordnú hodnotu 148 USD z augusta 2008. Toto je jeden zo scenárov, ktoré vypracovala Svetová banka pre prípad narastajúceho konfliktu na hraniciach Izraela, ktorý sa zatiaľ obmedzuje na pásmo Gazy a južný Libanon. Takýto regionálny konflikt by zintenzívnil účinky reštriktívnej politiky Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorú Rusko podporuje. Zhoršil by aj vplyv vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorý spôsobil najvážnejšie narušenie trhov s komoditami za posledných 50 rokov, na trhy.

Od 7. októbra, keď Hamas napadol Izrael, ceny čierneho zlata vzrástli len o 6 %, uviedol inštitút so sídlom vo Washingtone vo svojej výročnej správe Commodity Markets Outlook. Titulok správy je príznačný: “V tieni geopolitických rizík”. Správa bola zverejnená 30. októbra.

Čo by mohlo spôsobiť ropný šok? Pravdepodobnou príčinou by mohlo byť “prerušenie dodávok” z Blízkeho východu, ktorý sa na celosvetovej produkcii podieľa 40 percentami. Ak sa takéto prerušenia zintenzívnia, ceny vzrastú na 93 až 102 USD za barel pri znížení dodávok o 500 000 až 2 milióny barelov denne. Ak sa zníži o 3 až 5 miliónov barelov, ceny by mohli vyskočiť na 109 až 121 USD. Ak sa však dodávky znížia o 6 až 8 miliónov barelov, rast by mohol dosiahnuť 140 až 157 USD a táto situácia by sa dala prirovnať k arabskému ropnému embargu z roku 1973.

Čisto politické dôvody

V správe sa konštatuje, že svetové hospodárstvo je aj v súčasnom trochu “mdlom” stave “v oveľa lepšej pozícii ako v 70. rokoch”. A to ho robí schopnejším vyrovnať sa s veľkým ropným šokom.” Odvtedy krajiny, ktoré produkujú väčšinu svetovej priemyselnej výroby, znížili množstvo ropy potrebnej na výrobu 1 USD hrubého domáceho produktu o viac ako 50 %. Tieto krajiny sa snažili rozšíriť svoj zoznam dodávateľov ropy a našli nové zdroje energie.

Väčšina analytikov sa teda zhoduje na všeobecne optimistickom “hlavnom” scenári. Je povzbudivý, tu je úryvok z neho: “Ceny by mali v tomto [štvrtom] štvrťroku dosiahnuť priemer 90 dolárov za barel a potom klesnúť späť na priemer 81 dolárov.”

Zostavovanie rôznych scenárov je však súčasťou práce Svetovej banky. Prečo je to dôležité? Pretože za prudkým nárastom cien ropy – strachom posadnutých bohatých krajín – je prudký nárast cien poľnohospodárskych produktov a potravín vo všeobecnosti. Inflácia v mnohých rozvojových krajinách, kde 700 miliónov ľudí trpí podvýživou, núti vedúcich predstaviteľov týchto krajín, aby tento problém urýchlene riešili. A v záujme vlastného politického prežitia budú musieť obmedziť vývoz ryže, obilnín a hnojív do iných krajín.

Dôvody obmedzenia tohto vývozu, ktorý je pre iné krajiny taký dôležitý, sú teda čisto politické. Toto obmedzenie však zvyšuje výkyvy cien a znižuje potravinovú bezpečnosť. Svetová banka neidentifikuje vinníkov. Sú už známi: Rusko, Ukrajina, India, Turecko, Argentína ….

Jean-Michel Bezat