EED III sprísňuje požiadavky najmä na verejný sektor, ktorý má každoročne obnoviť minimálne 3 % podlahovej plochy verejných budov. APES-SK tvrdí, že bez funkčného zákona a vykonávacích predpisov hrozí, že Slovensko bude záväzky plniť len formálne – alebo ich nebude plniť vôbec.

Predseda správnej rady APES-SK Marcel Lauko upozorňuje aj na riziká vo vzťahu k EÚ. „Európska komisia môže začať konanie o porušení zmluvy, čo môže viesť až k finančným sankciám. Okrem reputačného rizika hrozí aj oslabenie dôvery investorov a komplikácie pri čerpaní európskych zdrojov v oblasti energetiky a obnovy budov,“ uviedol.

Asociácia zároveň deklaruje, že sa do prípravy legislatívy zapája dlhodobo – cez pracovné skupiny aj odborné pripomienky. Cieľom má byť jasnejší rámec pre garantované energetické služby a odstránenie aplikačných nejasností, ktoré komplikujú realizáciu projektov v praxi.

„Nechceme ministerstvo len kritizovať. Aktívne komunikujeme, predkladáme konkrétne návrhy a upozorňujeme na praktické dopady jednotlivých ustanovení. Naším cieľom je, aby nový zákon nebol len formálnym splnením európskej povinnosti, ale aby reálne fungoval v praxi,“ uvádza Lauko.

APES-SK považuje odklady za rozpor medzi deklarovanými cieľmi zelenej transformácie a reálnym vytváraním podmienok pre ich napĺňanie. V tejto súvislosti asociácia poukazuje aj na „aktuálnu ropnú krízu a volatilitu cien komodít“ a zdôrazňuje, že „najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme vyrobiť“.

Podľa Lauka bude bez moderného zákona verejný sektor naďalej závisieť najmä od grantov, namiesto kombinácie verejných a súkromných zdrojov, ktorá je bežná v zahraničí. „Ak chceme obnovovať budovy rýchlejšie, lacnejšie a kvalitnejšie, musíme prestať odkladať rozhodnutia. Energetická efektívnosť nie je ideologická téma, ale otázka ekonomickej racionality, konkurencieschopnosti a bezpečnosti štátu. Slovensko už stratilo veľa času. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšie mesiace ani dni,“ dodal.