Pripomenul, že v NR SR je dlhodobo viac ako tretina zákonodarcov z hlavného mesta a zmenu, ktorá by zvýšila reprezentatívnosť parlamentu z regionálneho hľadiska podľa prieskumov podporuje väčšina voličov. „Ľudia v regiónoch nechcú mať parlament z tretiny alebo z ešte väčšej časti bratislavský. Verím, že ak by sme túto vetu z ústavy dostali, otvorí sa nám priestor, aby sme vedeli diskutovať o zmene volebného systému a posilnení regionálneho princípu a vedeli to aj urobiť,“ povedal Raši.

Predstava Hlasu-SD je, že by Slovensko prešlo na zmiešaný volebný systém. Polovica poslancov by sa volila ako dnes, pomerným systémom s pridávaním preferenčných hlasov a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch v regiónoch väčšinovým systémom.

Ako nový predseda Národnej rady by chcel rozmer parlamentnej diplomacie obohatiť o väčšiu orientáciu na praktické výsledky a popri zahraničných cestách by chcel oveľa viac navštevovať jednotlivé slovenské regióny. „Nechcem byť iba protokolárnym predsedom, ktorý bude riadiť zákonodarný zbor. Chcem byť predseda NR SR, ktorý trávi život s ľuďmi, kvôli ktorým sa zákony prijímajú,“ vyhlásil Raši.

Pripomenul, že na poste ministra regionálneho rozvoja v priebehu prvej časti volebného obdobia venoval komunikácii s predstaviteľmi regiónov veľkú pozornosť. „Navštívili sme 130 miest a obcí, urobili v regiónoch 31 ministerských dní, urobili sme dva veľké kongresy pre 1300 starostov a primátorov,“ konštatoval.

Plánuje pokračovať v práci na príprave novely rokovacieho poriadku NR SR. Zmeny tohto zákona v posledných rokoch podľa Rašiho reflektovali na trend znižovania kultivovanosti diskusie, ale aj celkovo zhoršeného správania sa poslancov. „Parlament sa stal normálnym bojiskom, kde sa nebojuje o idey a názory, ale osobne proti tomu, kto myšlienku dáva,“ povedal.

Aktuálne pripravované zmeny rokovacieho poriadku by podľa Rašiho mali mať praktický charakter a existuje snaha získať pre ne v parlamente čo najširšiu podporu, prípadne aj časti opozície. „Teoreticky by to mohlo ísť do parlamentu na májovej schôdzi. Ak sa to bude ešte precizovať, tak neskôr, v lete alebo v septembri,“ naznačil Raši.

Na margo svojho zvolenia do druhej najvyššej ústavnej funkcie povedal, že bol jedným z kandidátov Hlasu-SD na túto funkciu už od momentu zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta. Voľba sa však najprv zdržala pre nezhody koaličných partnerov, neskôr pre hroziacu stratu hlasov časti koaličných poslancov. „Bohužiaľ, museli sme zaplatiť politickú daň, odchod troch poslancov znamenal, že sme stratili jedno ministerstvo,“ priznal Raši.