Radosť zo spustenia tretieho bloku Mochoviec vystriedala panika z hroziaceho bankrotu Slovenských elektrární

„Mienkotvorný“ denník samozrejme pomlčal o tom, že ak bol niekedy na Slovensku nútene odstavený nejaký reaktor, tak to určite nebolo z dôvodu nedostatočných dodávok paliva od ruského výrobcu, ale preto, že tak prikázal Brusel. Predčasné odstavenie a demontáž bezpečných a plne funkčných reaktorov v Jaslovských Bohuniciach bola požiadavka, ktorú Slovákom uložila EÚ.

Veľkú radosť liberálnych médií a novopečeného ministra hospodárstva Karla Hirmana z toho, že spoľahlivé dodávky ruského paliva do nových reaktorov v Mochovciach by odteraz mohol nahradiť lukratívny biznis s Westinghousom však skalilo zdesenie z toho, či Slovenské elektrárne (SE) nezbankrotujú skôr, ako sa podarí presmerovať finančné toky v neprospech ruského TVEL-u (dcérska spoločnosť Rosatomu).

To, že Westinghause má obmedzené kapacity a menšie skúsenosti s palivom do ruských reaktorov, pričom je oveľa drahší než ruský TVEL, je pre súčasný režim na Slovensku z politických dôvodov samozrejme vedľajšie. Horšie je, že sa objavil nový problém, ktorý slovenská vláda vyprodukovala svojim plánom zastropovania cien energií a potenciálnym zákazom cezhraničného obchodovania s elektrickou energiou („vládny plán B“).

Ako vysvetlil predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO), štát nie je odkázaný na také drahé riešenia ako je znárodnenie/zoštátnenie Slovenských elektrární, ktoré by implikovalo aj nutnosť uspokojenia zahraničných odberateľov elektriny s už zazmluvnenými dodávkami elektriny zo SE v hodnote 10 miliárd €. Podľa Kremského stačí vyhlásiť „všeobecný hospodársky záujem“ a vyhláškou stanoviť, aké maximálne ceny si SE môžu pýtať za predaj energie, respektíve obmedziť cezhraničné obchodovanie s elektrinou, aby sa vláda dostala aj k elektrine, ktorú SE už predali do zahraničia.

Toto riešenie vydesilo generálneho riaditeľa SE Branislava Strýčka, ktorý pre portál Pravda upozornil, že v prípade prijatia zákona k všeobecnému hospodárskemu záujmu (VHZ) pri vysokých cenách energií a vyhlásenia tzv. stavu núdze hrozia Slovenským elektrárňam katastrofálne dôsledky. Dôvodom je zadlženosť spoločnosti, ktorá má u bankových veriteľov napožičiavané 4,2 miliardy € na dostavbu tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach. Navyše, dlhy ďalej rastú, keďže z Mochoviec sa síce dymí, ale tretí blok elektrinu ešte stále nevyrába. Do januára by tieto dlhy mali vyrásť až na 4,6 miliardy €.

SE preto apelujú na prezidentku Čaputovú, všetkých členov vlády a 150 poslancov, aby ešte pred utorkovým prerokovaním novely zákona o energetike v parlamente upravili jeho text. Z budúcoročných 20,8 terawatthodiny (TWH) elektriny, ktorú SE  vyrobia po nábehu 3. bloku Mochoviec, je totiž už väčšia polovica predaná zahraničným odberateľom v Nemecku, Česku a Maďarsku.

Strýček varuje, že ak slovenská vláda zoberie už predanú elektrinu, navyše za cenu, ktorú si sama určí, SE sa ocitnú v situácii, kedy im už žiadna banka neposkytne úver. Navyše by to znamenalo, že už predanú elektrinu pre svojich zahraničných klientov by SE museli dodatočne nakúpiť na burze za aktuálne premrštené trhové ceny.

V konečnom výsledku by vláda síce zabezpečila lacnú energiu pre slovenské domácnosti a slovenský trh, no Slovenským elektrárňam by k už existujúcemu takmer 5-miliardovému dlhu pribudol dodatočný dlh vo výške 10 miliárd € za pohotovostný nákup energie na trhu. Čerešničkou na torte je skutočnosť, že tento sumárny astronomický účet takmer vo výške celoročného štátneho rozpočtu by tiež musel prevziať na svoje plecia štát, nehovoriac o tom, že Slovenské elektrárne so zadlženosťou takmer 15 miliárd € by museli  zastaviť projekt dostavby Mochoviec a skončili by v konkurze.