Rada Európy čelí kontroverzii v súvislosti s kampaňou za právo na potrat

Cena, ktorú spoločne organizujú PACE a islandská vláda, bude udelená dnes 22. júna počas júnového zasadnutia zhromaždenia v Štrasburgu. Víťaza vyberie porota deň predtým. Cena Vigdís je pomenovaná po bývalej islandkej prezidentke Vigdís Finnbogadóttir, prvej žene na svete, ktorá bola zvolená za hlavu štátu. Jej cieľom je oceniť iniciatívy, ktoré podporujú posilňovanie postavenia žien v prospech spoločného dobra v Európe aj mimo nej. Do užšieho výberu na rok 2026 sa dostali traja nominovaní: skupina Girl Child Counselling Women Group z Kene, európska občianska iniciatíva „My Voice, My Choice: For Safe And Accessible Abortion“ a organizácia Sasane Samrakshak Samuha z Nepálu.

Zaradenie európskej občianskej iniciatívy vyvolalo formálnu námietku nemeckého poslanca Malteho Kaufmanna, člena Spolkového snemu pridruženého k skupine European Conservatives, Patriots & Affiliates (ECPA) v rámci PACE, ktorý napísal list členom výberovej komisie ceny Vigdís, ktorej predsedá rakúska socialistka Petra Bayr, generálna tajomníčka Rady Európy a ministerka zahraničných vecí Islandu. Vo svojom liste z 18. júna 2026 Kaufmann požiadal výberovú komisiu, aby v nominácii nepokračovala a iniciatívu vyradila zo zoznamu finalistov.

V centre sporu je inštitucionálny charakter kampane. Iniciatíva „My Voice, My Choice“ sa často opisuje ako bežná, obyčajná občianska iniciatíva. V bežnej reči to môže znieť ako všeobecná kampaň občianskej spoločnosti na podporu spoločného dobra. Z právneho hľadiska však išlo o európsku občiansku iniciatívu podľa práva EÚ – o špecifický, právne upravený nástroj, ktorý zaväzuje Európsku komisiu preskúmať žiadosť a rozhodnúť, či navrhne legislatívu, alebo vysvetlí, prečo tak neurobí.

Kaufmann tvrdí, že toto rozlíšenie je dôležité. Vo svojom liste píše, že „My Voice, My Choice“ „nie je občianskou iniciatívou v bežnom zmysle tohto pojmu“, ale „formálnym nástrojom umiestneným na začiatku legislatívneho procesu Európskej únie, ktorý je ustanovený v konkrétnych článkoch zmlúv EÚ“ a v príslušných vykonávacích nariadeniach.

Iniciatívu „My Voice My Choice“ spustili aktivisti podporujúci potraty a vyzvali Európsku komisiu, aby v rozpočte EÚ vytvorila špecifickú rozpočtovú položku, ktorej cieľom by bolo zabezpečiť neustály prísun finančných prostriedkov na uľahčenie cezhraničného prístupu k potratom. V februári 2026 však Európska komisia túto konkrétnu žiadosť zamietla. Inštitúcia pod vedením von der Leyenovej namiesto toho poukázala na možnosť, aby členské štáty dobrovoľne a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi využívali už existujúce nástroje EÚ, najmä Európsky sociálny fond Plus. Práve toto rozlíšenie je teraz stredobodom kritiky. Kaufmann tvrdí, že „samotná podstata“ iniciatívy nebola Európskou komisiou akceptovaná. Poukazuje tiež na širšiu otázku kompetencií EÚ a konštatuje, že politika v oblasti verejného zdravia zostáva primárne v kompetencii členských štátov.

Rada Európy nie je inštitúciou EÚ. Má 46 členských štátov a zaoberá sa predovšetkým ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom. To je jeden z dôvodov, prečo tento zoznam finalistov vzbudil pozornosť. Kritici tvrdia, že PACE by sa mala vyhnúť tomu, aby vyvolávala dojem, že podporuje spornú legislatívnu kampaň EÚ, najmä keď pôvodná žiadosť o nový špeciálny mechanizmus financovania nebola schválená v podobe, akú požadovali jej organizátori.

Kaufmann vo svojom liste zdôrazňuje, že jeho námietka nevyžaduje, aby Rada Európy zaujala formálne stanovisko k samotnému potratu. Podľa neho ide o to, či by cena Vigdís mala symbolicky oceniť kampaň EÚ, ktorá naďalej vyvoláva politické a právne rozpory. „Nie je potrebné zaujať stanovisko k samotnému potratu, aby sme si uvedomili, že dôveryhodnosť Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a ceny Vigdís by takýmto výberom bola oslabená,“ píše Kaufmann. Ďalej argumentuje, že posilňovanie postavenia žien môžu mnohí Európania chápať rôzne, a to aj prostredníctvom praktickej podpory matiek všetkých vekových kategórií, zosúladenia rodinného a pracovného života a uznania domácej a rodinnej práce vykonávanej ženami.

V tejto súvislosti bola zdôraznená aj právna citlivosť otázok týkajúcich sa začiatku ľudského života. Vo svojom rozsudku vo veci Brüstle (C-34/10) z roku 2011 sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal patentovým právom. Napriek tomu Súdny dvor konštatoval, že každé ľudské vajíčko po oplodnení treba považovať za ľudský embryón, keďže oplodnením sa začína proces vývoja ľudskej bytosti: ľudský život začína počatím. Pre kritikov tejto nominácie to ilustruje, prečo by európske inštitúcie mali k takýmto otázkam pristupovať s osobitnou opatrnosťou. Tvrdia, že cena Vigdís by mala oceňovať iniciatívy, ktoré sú schopné získať širokú podporu v oblasti podpory žien a spoločného dobra, a nie vyzdvihovať rozdeľujúcu politickú kampaň EÚ, ktorá navyše nedosiahla svoje ciele.

Kaufmann sa odvoláva aj na symbolický význam samotnej ceny. „Cena Vigdís nesie meno ženy, ktorá svoju krajinu zjednotila, a nie rozdelila,“ píše a dodáva, že ocenenie by malo zostať „nad ideologickými rozdeleniami“. Dospieva k záveru, že vyradenie iniciatívy „My Voice, My Choice“ zo zoznamu finalistov by cene neublížilo, ale naopak by ju chránilo. „Nebolo by to prejavom slabosti,“ píše, „ale posilnilo by to dôveryhodnosť ceny Vigdís.“

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční dnes pri otvorení júnového zasadnutia PACE.