Rada EÚ podľa Blanára odsúdila útok na Sumy, Kallasová žiada väčší tlak na Rusko

Slovenský minister podľa svojich slov podporil pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov na území Slovenska aj ambíciu Ukrajiny stať sa členskou krajinou EÚ.

Podotkol, že SR nebude brániť iným členským krajinám EÚ pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine na bilaterálnej báze, ale bude podporovať všetky aktivity spojené so zmierňovaním utrpenia civilistov vrátane dodávok elektrickej energie či logistickej infraštruktúry.

Rada EÚ taktiež vyjadrila podporu mierovému úsiliu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa a snahám uzavrieť prímerie čím skôr.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová na tlačovej konferencii pripomenula, že Ukrajina dala súhlas s bezpodmienečným pozastavením útokov už pred mesiacom, zatiaľ čo Rusko podľa jej slov zdržiava a o mier nemá záujem.

„Jediný spôsob, ako prinútiť Rusko k serióznym rokovaniam, je vyvinúť naň väčší tlak,“ podotkla Kallasová s tým, že EÚ chystá 17. balík sankcií voči Moskve.

V súvislosti s vojnou v Pásme Gazy Kallasová povedala, že všetky členské štáty EÚ podporujú dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Súčasnú situáciu v palestínskej enkláve označila za znepokojivú. Zdôraznila, že Izrael má právo na obranu, no jeho súčasné kroky podľa nej presahujú rámec primeranej sebaobrany.

Rada EÚ podľa Blanára prijala so zármutkom prerušenie krehkého prímeria medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas a trvá na prepustení všetkých zvyšných rukojemníkov, ktorých militanti zadržiavajú v Pásme Gazy, ako aj na zastavení operácií zo strany izraelskej armády. Ministri tiež odsúdili útok strelnými zbraňami, pri ktorom pri Rafahu minulý týždeň zahynulo 15 lekárov a záchranárov, a bombardovanie nemocnice v meste Gaza, dodal Blanár.

„Vyjadrili sme tiež podporu návrhu arabských krajín na obnovu Gazy,“ uviedol Blanár podľa vyhlásenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

Aj v tomto konflikte sa SR snaží zmierňovať utrpenie civilistov, pripomenul minister s tým, že vďaka záchranným slovenským letom bolo evakuovaných viac ako 100 detí, ktoré sú onkologickými pacientmi, vrátane ich rodinných príslušníkov.

Témou ministerských rokovaní bola aj situácia v Sýrii, kde je od vlaňajšieho zvrhnutia prezidenta Bašara Asada pri moci islamistická koalícia. Rada EÚ podľa Blanára privítala vytvorenie novej vlády s presvedčením, že bude pokračovať v reformnom procese, na základe čoho bude EÚ potom vyhodnocovať prípadné uvoľňovanie jednotlivých sankcií.

Po zasadnutí sa Blanár stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi Palestínskej samosprávy, ktorým tlmočil postoj SR k riešeniu situácie v podobe koexistencie dvoch štátov – Izraela a Palestíny. Odmietol zároveň akékoľvek snahy o presídľovanie Palestínčanov z Pásma Gazy ako neakceptovateľné.

O mieri diskutovali šéfovia diplomacií aj v prípade západného Balkánu, najmä vo vzťahu k Bosne a Hercegovine a Kosovu, kde dochádza k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie, uviedlo MZVEZ SR.

„Bezpečnosť v tomto regióne je veľmi dôležitá súčasne pre celú Európsku úniu, preto Slovensko podporuje existujúce medzinárodné mierové misie práve v Bosne a Hercegovine a Kosove, a to aj prítomnosťou našich vojakov,“ vysvetlil Blanár.

Podľa jeho slov bude riešením situácie na západnom Balkáne úplná integrácia štátov tohto regiónu do EÚ.

„SR je veľkým advokátom vstupu všetkých balkánskych štátov do Únie. Je dôležité, aby najmä vo vzťahu k Srbsku neboli prístupové procesy politizované, keďže Srbsko už niektoré kritériá splnilo. Potrebujeme nášmu balkánskemu partnerovi vyslať jasný signál, že to s jeho členstvom v EÚ myslíme vážne,“ zdôraznil Blanár.

V Luxemburgu sa zúčastnil aj na 4. Medzivládnej konferencii EÚ – Albánsko.