Quang Le Hong ku kauze Vietnamca: Počas únosu som bol slovenský štátny úradník. Médiá v súvislosti s mojou osobou šíria xenofóbiu

Bratislava 16. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR/An Dang/Vietnam News Agency via AP)

Aktuálna situácia v slovenskom spoločensko-politickom a mediálnom živote ma núti opätovne reagovať na medializované informácie a tvrdenia o súvise mojej osoby s tzv. „kauzou Vietnamec“

Na rozdiel od predchádzajúceho vyjadrenia pritom sa nebudem vyjadrovať z pozície predstaviteľa SR, keďže som dnes mimo akejkoľvek verejnej funkcie či štátnozamestnaneckého pomeru. Budem, naopak, vystupovať z pozície občana SR vietnamskej národnosti, poškodeného neustálym ohováraním a neetickými postupmi predovšetkým zo strany niektorých médií.

Ku „kauze Vietnamec“ som už  poskytol rozhovor redaktorke týždenníka Plus 7 dní Jane Šimíčkovej, ktorý bol použitý v článku zverejnenom týmto periodikom dňa 14. mája 2018. Žiaľ, rozhovor nebol uverejnený v plnom znení a prešiel redakčnou úpravou a spracovaním, ktorým sa premenil na článok s množstvom negatívnych sugestívnych formulácií ako „akýmsi pofidérnym spôsobom“ „raketová kariéra“, „únos ako z filmu“, „neštastníka“ či „nie veľmi úspešných firmách“. (Na margo poznamenajme, že hodnotenie úspešnosti mojej podnikateľskej kariéry pri dosahovaných ročných tržbách od pol do 1,3 milióna eur bez jedinej štátnej zákazky je zo strany tejto novinárky prinajmenšom zvláštne.) Uvádzané sugestívne tvrdenia však popri množstve ďalších, tentoraz už závažných skutočností, môžu svojím významom vyvolať len pousmiatie.

Na Slovensku sa totiž v uplynulom období akoby pretrhlo vrece s bezostyšnými prejavmi niektorých žurnalistov, ktorí ma označujú za bez akejkoľvek vecnej argumentácie vynášajú súdy typu „Toto je Quang Le Hong. Človek, ktorý vie všetko o únose“, pričom vraj ide o muža „z pozadia únosu Vietnamca“, ktorý vraj v danej veci „ťahal za nitky“.

Podľa medializovaných informácií pritom nemecké orgány pracujú s verziou, že SR, ktorej som bol v zodpovedajúcom čase predstaviteľom, bola vietnamskou stranou uvedená do omylu. Ak toto tvrdenie akceptujeme, vyvstáva otázka, prečo by som mal ako vtedajší slovenský štátny úradník (ktorý je od roku 2001 slovenským štátnym príslušníkom a žije na Slovensku po dobu viac než 34 rokov) zohrávať inú rolu a byť v inej pozícii ako ďalší predstavitelia SR. Akým vysvetlením možno podložiť tvrdenia, že „viem o únose všetko“? Sú dostatočným dôvodom úvahy niektorých médií, opierajúcich sa pravdepodobne o pracovné predpoklady nemeckých orgánov, že som do kauzy „mohol byť zapojený“, resp. že som v kauze mohol figurovať ako spojka či „insider“ vietnamskej strany? Som presvedčený, že v spoločnosti, ktorá si ctí individuálne práva a slobody svojich občanov, by takéto dôvody na verejné obvinenie z (vedomej a aktívnej) participácie na organizovaní trestnej činnosti určite nestačili. Platí to tým skôr, že som sa nezúčastňoval na príprave, organizácii a samotnej realizácii presunu  vietnamského štátneho príslušníka Trinha Xuana Thanha do Vietnamu a okrem medializovaných informácií  o ňom nemám žiadne vedomosti.     

Zdá sa, že skutočným východiskom snáh o moju kriminalizáciu je fakt, že som (rovnako ako tisíce príslušníkov menšiny, ku ktorej patrím) vietnamskej etnickej príslušnosti. Popri mojom pôvode a etnickej príslušnosti neexistuje azda žiaden relevantný dôvod, prečo by mal fakt, že som sa podieľal na príprave a priebehu vtedajšieho stretnutia vietnamskej a slovenskej strany, viesť k bohorovnému verejnému obviňovaniu z účasti na páchaní trestnej činnosti a dokonca zo zastávania kľúčovej úlohy pri jej organizácii. K takýmto dôvodom nemôžu patriť ani úspechy v oblasti rozvoja slovensko-vietnamských ekonomických vzťahov, ktorému som sa dlhé roky profesionálne venoval. Predpokladám, že práve moja etnická príslušnosť je aj základom úvah, ktoré ma dávajú do pozície akejsi spojky či „insidera“ vietnamskej strany.

Predpoklad, že medializácia poškodzujúcich tvrdení na moju adresu má výrazný rozmer súvisiaci s xenofóbiou, potvrdzuje množstvo ďalších skutočností. Ako je pritom známe, xenofóbia sa chápe ako odpor a strach z osôb na základe ich cudzieho pôvodu, ktorý súvisí s úzkosťou z neznámeho, nepoznaného. Zrejme v týchto intenciách treba chápať označenia za „záhadného Vietnamca“, „záhadného muža“,  či za „Ficovho Vietnamca”

Mimochodom, neviem si predstaviť, že by v politicky korektnom prostredí označovali niekoho za Ficovho Maďara, Rusína či príslušníka iného etnika.

Popri identifikácii mojej osoby prostredníctvom slovného spojenia „Ficov Vietnamec“ je pozoruhodná aj identifikácia na základe mena „Quang“  miesto priezviska  („Le Hong“) či spojenia mena s priezviskom („Quang Le Hong“), čo v našich médiách predstavuje smerom ku mne bežnú prax.

Táto prax nepochybne podporuje kultúrne stereotypy, pričom v ďalšom kroku očakávam zo strany autorov týchto článkov už len tykanie pri komunikácií so mnou. Vrchol stereotypných prejavov voči vietnamskej komunite predstavujú „vtipné koláže“, zverejnené na stránke istého slovenského periodika

Hlboko ma mrzí šírenie stereotyptného a negatívneho vnímania Vietnamcov v SR i negatívne dopady kauzy na doposiaľ perspektívne sa rozvíjajúce hospodárske príležitosti SR vo Vietname. Práci na rozvoji ekonomickej spolupráce som sa dlhoročne intenzívne venoval.

Vo vzťahu k medializovaným tvrdeniam o mojej osobe možno celkovo identifikovať štyri základné skupiny a zdroje informácií:

– Po prvé ide o rôzne informácie z prostredia primárne zahraničných médií, ktoré sa pravdepodobne opierajú o pracovné predpoklady nemeckých orgánov. Ako som už uviedol, takéto informácie nemôžu byť v spoločnosti, ktorá si ctí individuálne práva a slobody svojich občanov, prijateľným základom pre verejné obvinenie z participácie na páchaní trestnej činnosti .

– Po druhé ide o informácie z článku Moniky Tódovej, uverejneného dvojjazyčne dňa 2. augusta 2018 Denníkom N . Opakujem pritom, že som sa nezúčastňoval na príprave, organizácii či realizácii presunu Trinha Xuana Thanha do Vietnamu a okrem medializovaných infomácií o ňom nemám žiadne poznatky. Rovnako nemám žiadne vedomosti o akýchkoľvek obdobných skutočnostiach vo vzťahu k osobe bývalého ministra vnútra SR, civilným zamestnancom Ministerstva vnútra SR či policajným príslušníkom, tak ako to bolo medializované v spomínanom článku. Na základe skutočností, ktoré sú mi vo všeobecnosti známe, tento text vykazuje znaky konštruktu a čírej fabulácie. Už len predstava novinárskej praxe, v ktorej rámci si novinár vymyslí klamlivé skutočnosti a pri ich zverejnení sa odvolá na fiktívne zdroje, ktorých pomyselnú identitu má právo chrániť, pritom vyvoláva zdesenie.

– Po tretie ide o tvrdenia o korupčnom správaní (naposledy) ktoré boli rozšírené prostredníctvom anonymného dezinformačného článku portálu Die Tageszeitung a prostredníctvom ďalších médií. Uvedený nemecký portál je niektorými slovenskými médiami vydávaný za Frankfurter Allgemeine Zeituing. Nakoľko mi je ale známe, Frankfurter Allgemeine Zeituing nikde nespája moju osobu s údajným korupčným správaním (porov.)

Podľa informácií Die Tageszeitung sa počas môjho pôsobenia na Zastupiteľskom úrade SR v Hanoji prijímal za vydanie turistických víz úplatok vo výške 3 000 eur. Na Veľvyslanectve SR vo Vietname som pritom vykonával funkciu vedúceho zastupiteľského úradu v období od októbra 2017 do mája 2018. Počas výkonu mojej funkcie nebolo zastupiteľským úradom vydané ani jedno turistické vízum. Vydávanie takýchto víz je zabezpečované transparentným spôsobom prostredníctvom konzulárneho informačného systému, a to v súčinnosti rezortu zahraničia a Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru SR. Takéto informácie predstavujú zjavnú lož, ktorá sa opiera o nevedomosť jej adresátov ohľadom konzulárnych postupov výkonu vízovej agendy. V danej veci na Zastupiteľskom úrade SR v Hanoji v máji 2018 vykonalo kontrolu Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pričom kontrola takéto podozrenia vyvrátila .

K možnému pôvodu informácií medializovaných zo strany Die Tageszeitung uvádzam, že toto periodikum pravdepodobne čerpalo informácie z prostredia osôb, ktoré dávnejším rozšírením týchto informácií chceli získať výhodu pri napĺňaní svojich mocenských ambícií.

– Po štvrté ide o vyvrátené alebo absolútne nepodložené tvrdenia a hodnotenia menšieho významu.

Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru som podal samostatne s cieľom predovšetkým chrániť zahraničné záujmy SR. Žiadna z vyššie uvedených záležitostí ma pritom morálne, profesionálne ani iným spôsobom nediskvalifikuje.  Všetky z týchto skutočností som vysvetľoval a budem vysvetľovať kompetentným orgánom. Nebudem sa ale zodpovedať protagonistom aktuálne prebiehajúceho mediálneho lynču, ktorý nemá len povahu lživého ohovárania a xenofóbnych urážok, ale nadobúda aj rozmery prenasledovania a hrubého zasahovania do môjho súkromia (opätovne pritom podotýkam, že som aktuálne súkromnou osobou bez verejnej funkcie či štátnozamestnaneckého pomeru). Uvedené tvrdenie sa týka predovšetkým portálu Hlavne.sk a denníka Nový Čas. Dňa 3. augusta 2018 bol uverejnený článok s titulkou „Quang je na Slovensku, tvrdia jeho susedia. Skrýva sa?“, ktorý bol ako cez kopirák prevzatý Novým časom dňa 7. augusta 2018 s uverejnením fotografií súkromného majetku, rozhovormi so susedmi či označením motorového vozidla, dokonca aj takého, ktoré mi nepatrí. Pri lynčovaní zrejme neostáva čas na overovanie detailov ani podpis redaktora pod článkom.

Prax, keď klamár a hrubý narušiteľ súkromia zneužíva svoju faktickú nepostihnuteľnosť, dáva obeti len veľmi obmedzené možnosti na obranu, ktoré sa však v našich končinách spájajú s vedením dlhých a nákladných súdnych sporov. Popri nich mám však  ako občan mimo štátnej služby plné právo nelegitimizovať svojou komunikáciou šialené konštrukty, xenofóbne prejavy a hrubo neetické postupy niektorých slovenských médií.  V celej veci som však plne pripravený spolupracovať s orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Quang Le Hong