Putovná duchovná obnova mladých s vladykom: Priľnime ku krížu

Program začal v piatok spoločným slávením Liturgie vopred posvätených darov v košickej katedrále, po ktorej sa pútnici spoločne vlakom vybrali do obce Obišovce. Odtiaľ už putovali pešo do obce Ličartovce, kde strávili prvý večer obnovy. Večerný program sa niesol v duchu vzájomného spoznávania sa. Samozrejme vstúpili aj do samotnej témy. Každý z účastníkov si vyrobil vlastný kríž, ktorý ho sprevádzal počas celej obnovy. Touto aktivitou sa zamysleli nad dôležitými otázkami: Aký je ten môj kríž? Čo je mojím krížom, ktorý si v živote nesiem? Pomenovanie a sprítomnenie vlastného kríža im pomohlo hlbšie a osobnejšie prežiť nielen samotné zamyslenia vladyku Cyrila, ale aj čas s Pánom počas celého putovania.

V sobotu už pilne kráčali celý deň. Vyrazili zavčas ráno a začali modlitbou Akatistu ku Kristovým strastiam, ktorý sa modlili počas celej sobotnej trasy. Pútnikov sprevádzala aj vzácna relikvia sv. Kríža, ktorú počas cesty, striedajúc sa, niesol stále jeden z nich, a tak sme ju mali osobne citeľne pri sebe. Každý prešiel časť trasy osamote s relikviou, aby mohol v tichosti uvažovať o posolstve kríža a vlastných životných krížoch. Vladyka si pre mladých počas putovania pripravil šesť zamyslení. Spoločne uvažovali nad tým, čo pre nich kríž znamená, ako vlastne vnímane Kristov kríž, ako prijať kríž a utrpenie v živote, či dokážu naozaj nielen veriť tomu, že Ježiš zomrel na kríži za každého, ale aj to precítiť. Prešli rôznymi zastávkami, ktoré im pripravila tohtoročná trasa – Kendický kríž, pri ktorom slávili svätú liturgiu a modlili sa aj za zosnulých blízkych, vyhliadku Malkovská hôrka či Prešovskú Kalváriu, odkiaľ sa nadchýnali pohľadom na nočný Prešov. Sobotné putovanie zakončili v Gréckokatolíckom kňazskom seminári P. P. Gojdiča, v ktorom strávili poslednú noc obnovy. Počas cesty do seminára sa na chvíľu stretli aj s vladykom Jonášom, ktorý ich prijal, pozdravil a udelil požehnanie. Sobotný program mladí pútnici ukončili zaujímavou a podnetnou prednáškou vladyku Cyrila, ktorý rozprával o ukrižovaní z technického hľadiska a o Turínskom plátne, ktorého kópiu mohli vidieť v Prešovskej katedrále.

Obnovu zavŕšili nedeľou, ktorú sme začali modlitbou utierne v seminárnej kaplnke spolu so seminaristami a následne slávením svätej liturgie v Prešovskej katedrále. Slávnostnou bodkou na záver bol spoločný obed, pri ktorom si pozdieľali spoločné zážitky a to, čo si každý z nich z tejto duchovnej obnovy odnáša. Bol to pre všetkých fyzicky vyčerpávajúci víkend, no domov určite odchádzali obohatení duchovne aj psychicky. Hlboké rozhovory, krásy prírody a spoločné chvíle s priateľmi v každom z nich budú rezonovať ešte veľmi dlhý čas.

Radka Čanová