Môj profil 
Predplatné
“Úplne odpojenie bude vecou diskusie, ale ja nerátam, že by k tomu mohlo dôjsť v tomto volebnom období,” tvrdí. Podporuje však to, aby sa tieto príplatky oslobodili od daní a odvodov. “Problém, že by nebol človek dôchodkovo alebo nemocensky zabezpečený tam nie je, keďže odvody platí v základnej mzde,” povedal šéf rezortu práce. Takýto krok by podľa neho znížil náklady zamestnávateľom a zvýšil čistý príjem pre zamestnancov.
S ministrom financií Ladislavom Kamenickým sa minister Richter dohodol na tom, že Inštitút finančnej politiky prepočíta finančné dopady takéhoto kroku. “Keď tú analýzu budeme mať, tak sa k tomu vrátime a budeme hľadať ďalšie riešenie,” povedal minister práce.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí by malo do konca júna budúceho roka pripraviť návrh na odpojenie príplatkov pre zamestnancov za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu a príplatku za sťažený výkon práce od minimálnej mzdy. Uvádza sa to v prvom akčnom pláne pre realizáciu opatrení vyplývajúcich zo Stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030, ktorý predložilo ministerstvo hospodárstva do pripomienkového konania. “Odpojením minimálnej mzdy je možné uvoľniť tlak na rast mzdových nákladov a vhodným stanovením novej referenčnej veličiny či posilnením a zárukami v rámci kolektívneho vyjednávania zachovať existujúci stav pre zamestnancov,” tvrdí rezort hospodárstva.
Vzťah minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre určitú kategóriu príplatkov podľa ministerstva hospodárstva spôsobuje negatívny tlak na pravidelný rast mzdových nákladov pre zamestnávateľov.
“Tento tlak nekorešponduje buď s celkovou mzdovou situáciou v danom odvetví, alebo charakterom vykonávanej práce a produktivitou,” uviedol rezort. Upozorňuje na kumuláciu príplatkov v prípade, že sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, čo je podľa ministerstva nevyhovujúce, nakoľko zamestnanec vykonáva tú istú prácu počas jednej pracovnej zmeny. Ministerstvu sa tiež nepozdáva rozlišovanie medzi prácou v sobotu a v nedeľu, keďže oba dni sa považujú za dni nepretržitého voľna počas víkendu. “V týchto prípadoch by mal zákon zohľadňovať absorpčnú zásadu,” tvrdi rezort.
O odpojení príplatkov pre zamestnancov od minimálnej mzdy hovoril premiér Peter Pellegrini po štvrtkovom stretnutí so zamestnávateľmi a odborármi. “Minister práce, sociálnych vecí a rodiny už dlhšie hľadá možnosti, či rôzne príplatky a odvodené náklady, ktoré sa odvíjajú od minimálnej mzdy, by nemali byť stanovované iným spôsobom,” povedal predseda vlády. Ich naviazanosť na minimálnu mzdu je podľa neho v rámci regiónu a krajín Európy pravdepodobne unikátom, resp. Slovensko je jednou z mála krajín, kde tieto poplatky sú naviazané na minimálnu mzdu.
Na kumuláciu príplatkov v prípadoch, ak zamestnanec pracuje v sobotu alebo v nedeľu a ide zároveň o sviatok, ešte v máji tohto roka upozornil Klub 500. “Duplicitným priznaním príplatkov sledujúcich totožný účel podľa nás dochádza k neoprávnenému zvýhodneniu týchto zamestnancov,” odkázal Klub 500 rezortu práce. Ministerstvo práce a sociálnych vecí však pripomienku Klubu 500 neakceptovalo.
“Súbeh nárokov nie je novým prvkom v legislatíve,” povedala v máji pre agentúru SITA Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce. Ako príklad uviedla súbeh mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a sviatok, ktorý existoval ešte pred zavedením príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu.
Príplatky sa pritom podľa Husárovej sčítavajú aj podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa zákona o štátnej službe, ale napríklad aj podľa českého Zákonníka práce. Upozornila na to, že počet dní, v ktorých dochádza ku kumulácií mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok a za prácu v sobotu resp. v nedeľu, je obmedzený.
Príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu súčasná vláda od mája minulého roka naviazala na minimálnu mzdu. Zvýšenie týchto príplatkov rozdelila na dve etapy, prvýkrát sa príplatky zvýšili od mája minulého roka a druhý raz od mája tohto roka. Príplatok za nočnú prácu pri nerizikovom zamestnaní od mája tohto roka stúpol z 30 % na 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku, teda z 0,897 eura na 1,196 eura. V prípade rizikovej práce išlo o zvýšenie z 35 % na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, čo bol nárast z 1,046 eura na 1,495 eura.
Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy, teda najmenej v sume 1,046 eura. Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory, a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Príplatok za prácu v sobotu od mája tohto roka stúpol z 25 % na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Išlo o nárast z 0,747 eura na 1,495 eura. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 45 % z minimálnej hodinovej mzdy, teda v sume 1,345 eura. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Vyššie príplatky majú od mája tohto roka zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Tieto príplatky sa zvýšili z 50 % na 100 % minimálneho hodinového zárobku, teda z 1,495 eura na 2,989 eura. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 90 % z minimálnej hodinovej mzdy (2,69 eura) V pracovnej zmluve je pritom možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
