Prezident: Plečnik sa zaslúžil o pomyselné mosty medzi národmi strednej Európy

Na otvorení sa zúčastnili aj prezidentka Slovinska Nataša Pircová Musarová, prezident Rakúska Alexander Van der Bellen, prezident Českej republiky Petr Pavel i predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).

Pellegrini zároveň ocenil, že prácu architekta možno ukázať v Bratislave. „Hoci v našej krajine nemáme budovy, kde by sme mohli obdivovať jeho originálnu prácu, mal silné prepojenie s našou krajinou nielen cez svojich študentov, ktorých práce sú prítomné v Bratislave, ale obdivoval aj slovenské ľudové umenie,“ povedal.

Slovinská hlava štátu pripomenula, že Plečnik je jedným z najvýznamnejších európskych architektov 20. storočia. „Výstava, ktorú dnes otvárame tu na Bratislavskom hrade, nie je len poctou jeho géniovi, ale aj symbolom integrácie strednej Európy, kde sa vždy zlievali rôzne kultúrne vplyvy,“ uviedla. Poďakovala organizátorom výstavy za možnosť šíriť Plečnikovo dedičstvo ďalším generáciám. Zároveň si na Bratislavskom hrade prebrala pamätnú plaketu Stromu pokoja, najvyššie ocenenie slovenského združenia Servare et Manere so sídlom v Žiline a pripojila sa tak k medzinárodným laureátom z Dánska, Nového Zélandu, Francúzska, Francúzskej Polynézie, Bulharska či Švajčiarska a Slovenska. Plaketu jej odovzdal generálny tajomník Servare et Manere Marek Sobola.

Van der Bellen zdôraznil, že výstava i jej spoločné otvorenie štyrmi prezidentmi sú dôkazom, že krajiny sú si vedomé svojej spoločnej minulosti. „Tej, ktorá nám dáva aj zodpovednosť čeliť spoločne dnešným výzvam. Minulosť je základňou pre pochopenie súčasnosti, aspoň niekedy sa z nej vieme poučiť. Vieme na nej budovať, vieme sa tak vyhnúť chybám, vieme vďaka nej aj trpieť, keď sa nedokážeme oslobodiť spod jej ťarchy,“ dodal. Plečnik podľa neho vybudoval medzi krajinami umelecké putá. „Umenie bolo vždy jedným z najvýznamnejších prostriedkov, ako presiahnuť hranice. Samozrejme nie každá forma umenia, lebo vieme, kam to vedie, keď sa umelecké vyjadrenie nacionalizuje a zviera v putách nacionalizmu. Na tejto výstave vidíme presný opak – silu umenia, ktoré nás zjednocuje, fascinuje, udivuje a aj očaruje,“ vyhlásil.

Český prezident rovnako vyzdvihol, že práca Plečnika symbolizuje kultúrne prepojenie medzi krajinami strednej Európy. Ocenil tiež architektov prínos pre Českú republiku. Otvorenie tejto výstavy je podľa neho symbolickým pokračovaním v Plečnikovom dedičstve a oslavou spoločnej histórie krajín. „Plečnikovo dedičstvo, nielen architektonické, predstavuje aj hodnoty ako rešpekt k histórii a k ľuďom a schopnosť prepojiť minulosť a budúcnosť a prepájať navzájom rôzne národy. Táto výstava nám pripomína, že máme spoločné kultúrne dedičstvo, a že v strednej Európe sme prepojení oveľa viac, ako si niekedy uvedomujeme. Preto Plečnikova práca ešte stále dnes rezonuje. Jeho originálnosť nás inšpiruje, aby sme premýšľali nad hodnotami, ktoré presahujú čas,“ povedal Pavel.

Riaditeľka SNM Andrea Predajňová počas slávnostného otvorenia vyjadrila vďaku, že múzeum môže hostiť túto výstavu. „Táto výstava nie je len o architektúre, je prejavom priateľstva medzi našimi krajinami a dôkazom, že umenie dokáže stavať mosty. (…) Plečnikova architektúra nikdy nebola iba o múroch a kameňoch, bola o hodnotách, o spoločenstve a duchu,“ skonštatovala. Jeho vízia by podľa nej mala viesť k tomu, aby sme aj v dnešnej dobe budovali mosty porozumenia, priateľstva a úcty.

Výstava predstaví architektonické dielo a odkaz jedného z najvýznamnejších architektov 20. storočia – slovinského architekta Josipa Plečnika (1872-1957), ktorého tvorba je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ponúkne pohľad na tvorbu architekta, ktorý premenil Pražský hrad, Ľubľanu aj Viedeň a inšpiroval aj slovenských architektov. Verejnosti bude výstava dostupná od 2. októbra do 30. júna 2026.