Zdravotný stav obyvateľstva má priamy vplyv na výkonnosť hospodárstva. Práceneschopnosť zamestnancov znamená stratu pre podniky aj verejné financie. „Zdravie obyvateľstva je fundamentálnym predpokladom silnej ekonomiky. Každý deň strávený na PN je ekonomická strata. Každý zdravý deň je investičný výnos,“ uviedol Jan Švejnar, riaditeľ Centra pre globálnu hospodársku politiku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že chronické ochorenia znižujú pracovnú kapacitu v priemere o šesť až desať percent. Okrem priamych absencií zamestnancov sa v ekonomickej praxi prejavuje aj prezenteizmus, teda situácia, keď zamestnanec síce príde do práce, no jeho výkon je obmedzený chorobou. Prevencia sa preto čoraz viac javí ako strategický nástroj hospodárskej politiky.
Zdravý pracovník je výkonný, produktívny a menej náchylný na vyčerpanie. Investície do prevencie už nemožno chápať ako výdavok, ale ako účinný prostriedok na podporu stabilného trhu práce a ekonomickej odolnosti.
Zdravotníctvo ako najviac nákladová položka rozpočtu
Zdravotníctvo patrí medzi najnákladnejšie rozpočtové kapitoly. Výdavky na zdravotníctvo v Česku aj na Slovensku presahujú deväť percent hrubého domáceho produktu. Problémom však nie je len ich výška, ale predovšetkým nízky podiel určený na prevenciu, ktorá by mohla výrazne znížiť potrebu nákladnej liečby.
„Musíme zmeniť optiku rozpočtovej politiky. Nepýtať sa, koľko stojí prevencia, ale koľko by nás stála jej absencia,“ povedal český premiér Petr Fiala. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že každé euro investované do prevencie môže priniesť troj až šesťnásobnú návratnosť. Prevencia tak predstavuje účinný a výhodný nástroj verejných financií.
Ak dokážeme znížiť výskyt civilizačných ochorení, zníži sa tlak na nemocnice, ambulancie aj sociálny systém. Prevencia je teda porovnateľná s infraštruktúrou – výsledky sa ukážu neskôr, no z dlhodobého hľadiska prinášajú významné spoločenské aj ekonomické výhody.
Tri štvrtiny národného bohatstva tvoria ľudia, nie technológie či infraštruktúra. „Tri štvrtiny všetkého bohatstva nie sú budovy ani stroje – ale ľudia. Ľudský kapitál je to, čo rozhoduje o osude ekonomiky,“ pripomenul Jan Švejnar. V ekonomike založenej na vedomostiach, tvorivosti a adaptabilite je zdravie pracovníkov rozhodujúce.
Napreduje len zdravá populácia
Investície do zdravia znamenajú investície do vzdelanosti, inovatívnosti a schopnosti reagovať na výzvy digitálnej doby. Zdravá populácia je pripravená napredovať, zatiaľ čo chorá spoločnosť stagnuje.
Zamestnávatelia, ktorí sa starajú o zdravie svojich pracovníkov, znižujú fluktuáciu, zvyšujú produktivitu a posilňujú firemnú kultúru. „Dobrí zamestnávatelia už dávno pochopili, že investícia do zdravia sa im mnohonásobne vráti. Fitká, psychologická pomoc, zdravé jedálne a to všetko je forma ekonomického poistenia,“ uviedol Švejnar.
Firmy dnes poskytujú široké spektrum benefitov – od zdravotných prehliadok a prednášok o zdraví, až po duševnú hygienu či relaxačné priestory. V krajinách ako Nemecko alebo Švédsko sú zdravotné benefity štandardom. Slovensko a Česko by mali nasledovať tento trend aj prostredníctvom daňových úľav pre zamestnávateľov.
Zdravotnícky sektor dlhodobo čelí nedostatku personálu. Riešením môže byť cielená migrácia kvalifikovaných odborníkov z krajín, kde je ponuka vyššia než dopyt. „Ak sa Spojené štáty uzatvárajú, vzniká historická príležitosť pre Európu. Ale len ak bude vedieť konkurovať platom a akademickým prostredím,“ poznamenal Švejnar.
Migrácia môže priniesť nielen personálnu výpomoc, ale aj transfer znalostí a skúseností. Nevyhnutnou podmienkou je však vytvorenie atraktívnych platových a integračných podmienok.
Rozpočtové plánovanie musí zahŕňať prevenciu ako verejnú investíciu s merateľnou návratnosťou. Na to je potrebné prepojiť zdravotnícke a ekonomické dáta. „Ak nevidíme dopad našich opatrení v číslach, nemôžeme robiť efektívnu politiku. Potrebujeme prepojiť zdravotnícke dáta s ekonomickými,“ povedal premiér Fiala.
Základom moderného rozhodovania sú spoľahlivé a prehľadné dáta. Ak vieme kvantifikovať prínos prevencie, je možné obhájiť aj vyššie rozpočtové položky. Výsledkom budú zdravší obyvatelia, nižší verejný dlh a vyššia zamestnanosť.
Leyenovej plány narazia na realitu? Chce do pôžičky Ukrajine zatiahnuť aj Slovensko
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je presvedčená, že všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa napokon zapojí do…
Poslanci ukončili deň, debata bola o podmienkach pre funkciu predsedu parlamentu
Poslanci Národnej rady SR ukončili štvrtkové rokovanie aktuálnej 61. schôdze. V závere diskutovali o novele Ústavy SR z dielne opozičného…
Gašpar novinárke STVR: „Kam až klesáte? Pod aké dno?“
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar sa dostal do ostrej výmeny názorov s novinárkou verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa pýtala na telefonát Michala…
Blanár ocenil krajanský spolok a podporil Slovákov vo Viedni
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár odovzdal počas pracovnej cesty v Rakúsku ocenenie Štít priateľstva Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí…
Slovensko sa v rebríčku znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste
Slovensko sa v znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste zo 117 krajín a regiónov sveta a opäť dosiahlo najvyššie skóre…


























