V roku 2017 ruský prezident Vladimir Putin počas rozhovoru so študentmi o nebezpečenstve, ktoré predstavuje monopolizácia vývoja v oblasti umelej inteligencie, vyhlásil: „Ktokoľvek sa stane lídrom v tejto oblasti, bude vládnuť svetu.“ V súčasnom geopolitickom kontexte sa umelá inteligencia naozaj stala jednou z kľúčových oblastí v rámci veľmocenskej súťaže.

Má Európa ešte šancu?

Podľa portálu POLITICO sa Európa púšťa do „neuveriteľne nákladných“ pretekov v superpočítačoch s umelou inteligenciou. EÚ plánuje financovať superpočítače optimalizované pre umelú inteligenciu (UI) v celej Únii, aby pomohla začínajúcim firmám konkurovať americkým konkurentom. Vyčlenila stovky miliónov eur v snahe dobehnúť svet v globálnych pretekoch v oblasti umelej inteligencie.

Kritici sa však pýtajú, či EÚ vie, do čoho sa púšťa. Európska komisia prisľúbila 750 miliónov eur pre sedem miest v Európe na zriadenie a údržbu superpočítačov optimalizovaných pre umelú inteligenciu, ktoré budú prístupné startupom na trénovanie ich modelov umelej inteligencie. Táto suma predstavuje polovicu z celkovej investície vo výške 1,5 miliardy eur; zvyšok majú na starosti členské štáty EÚ. Je to prvý krok k cieľu EÚ stať sa „kontinentom umelej inteligencie“ – termín, ktorý vymyslela nová šéfka EÚ pre technológie, Fínka Henna Virkkunenová.

Pomocou týchto superpočítačov chce EÚ dať európskym konkurentom spoločnosti ako OpenAI, ktorá prevádzkuje ChatGPT, šancu vyvíjať vlastné chatboty. Spoločnosť OpenAI je súkromná americká spoločnosť založená v roku 2015 Samom Altmanom, Elonom Muskom a ďalšími s cieľom vyvinúť bezpečnú a prospešnú umelú inteligenciu. Má neziskovú a ziskovú dcérsku spoločnosť a Microsoft vlastní približne 49 % jej kapitálu.

Trénovanie modelov umelej inteligencie si vyžaduje obrovský výpočtový výkon. EÚ chce vybudovať takúto kapacitu, aby sa vyhla novej závislosti od veľkých technologických firiem zo Spojených štátov – a aby neprehrala v poradí ďalšie technologické preteky.

Začiatkom tohto roka uzavrela francúzska nádejná spoločnosť v oblasti umelej inteligencie Mistral dohodu so spoločnosťou Microsoft o prístupe k superpočítačovej kapacite tejto americkej technologickej spoločnosti. Niektorí to považujú za znamenie, že Európa už v pretekoch v oblasti umelej inteligencie značne zaostáva. Európska komisia to chce napraviť týmto ambicióznym plánom.

Už v rámci súčasného rozpočtu, ktorý platí do roku 2027, by mohla EÚ vynaložiť až 800 miliónov eur. Virkkunenová uviedla, že počas prvých 100 dní svojho funkčného obdobia chce spustiť päť takzvaných tovární na umelú inteligenciu.

EÚ našťastie nemusí začínať od nuly. Tri z vybraných oblastí pre podporu rozvoja UI sa nachádzajú na miestach, kde už sídlia niektoré z existujúcich výkonných európskych superpočítačov: MareNostrum v španielskej Barcelone, LUMI vo fínskom Kajaani a Leonardo v talianskej Bologni. Odborníci však upozorňujú, že kľúčové bude udržiavať infraštruktúru v aktuálnom stave aj po spustení, čo sa môže stať nákladným. Rozpočet do roku 2027 je pritom už takmer celý pridelený.

Budovanie infraštruktúry umelej inteligencie je podľa expertov neuveriteľne nákladné a najmä za posledných pár rokov došlo k „nákladovej explózii“ pri budovaní cloudových a superpočítačových kapacít UI. Navyše tieto investície nemajú dlhú životnosť. Keď sa postaví nová infraštruktúra o osem mesiacov sa objavia modely a čipy novej generácie a investícia je morálne zastaralá. V priebehu rokov sa superpočítače posúvajú od pohonu výlučne „tradičnejšími“ CPU (centrálnymi procesorovými jednotkami) k pohonu GPU, grafickými procesormi, ktoré umožňujú optimalizáciu UI.

Keďže EÚ chce, aby boli nové superpočítače UI prístupné pre začínajúce podniky jestvujúce vybrané projekty určite čaká ďalšia modernizácia. Potreby startupu sú úplne iné ako potreby vedcov. Startupy nepotrebujú len výpočtovú kapacitu, ale aj úložisko dát, ktoré bude musieť byť pridané k superpočítačom. Európske startupy UI budú musieť časom generovať príjmy, aby vrátili počiatočnú investíciu Komisie.

Ťažko povedať, či sa im to podarí, najmä preto, že už teraz je to pre popredné, etablované spoločnosti v oblasti umelej inteligencie výzva a zrejme budú musieť spolupracovať s veľkými americkými technologickými spoločnosťami (Big Tech) ako Microsoft, Google, Meta … pretože tieto majú globálne obchodné modely, ktoré môžu generovať príjmy, ktoré potrebujete na splatenie týchto investičných nákladov. V Európe takéto spoločnosti nie sú. Zostáva len dúfať, že tento ambiciózna plán EÚ nedopadne ako Lisabonská stratégia vypracovaná v roku 2000 pre hospodárstvo Európskej únie s cieľom vytvoriť z EÚ do roku 2010 „najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete, ktorá bude schopná udržateľného hospodárskeho rastu s väčším počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Do roku 2010 však väčšina jej cieľov nebola dosiahnutá a nahradila ju stratégia Európa 2020. Otázne tiež zostáva, kde EÚ na takýto ambiciózny projekt zoberie zdroje pri súčasnej deindustrializácii a recesii spôsobenej sankčnou politikou, zvyšovaním vojenských výdavkov a dopadmi „zelenej politiky“ na sektor energetiky.

Americké Big Tech spoločnosti zatiaľ nemajú vyzývateľa

Tento ďalší ambiciózny plán EÚ zatienila správa od spoločnosti Google, ktorá predstavila  najmodernejší kvantový čip Willow (Vŕba), ktorý má špičkový výkon v mnohých ukazovateľoch, čo umožňuje dosiahnuť dva významné úspechy.

Prvým je, že Willow dokáže exponenciálne znižovať počet chýb, keď sa zväčšuje počet qubitov a  druhým je, že Willow vykonal za menej ako päť minút štandardný referenčný výpočet, ktorý by jednému z najrýchlejších superpočítačov súčasnosti trval 10 septiliónov (t. j. 10²⁵) rokov. Toto ohromujúce číslo presahuje známe časové rámce vo fyzike a výrazne presahuje vek vesmíru. Dodáva to vierohodnosť predstave, že kvantové výpočty prebiehajú v mnohých paralelných vesmíroch, čo je v súlade s myšlienkou, že žijeme v multiverze.

„Čip Willow je významným krokom na ceste, ktorá sa začala pred viac ako 10 rokmi. Keď som v roku 2012 založil spoločnosť Google Quantum UI, mojou víziou bolo vybudovať užitočný, rozsiahly kvantový počítač, ktorý by dokázal využiť kvantovú mechaniku teda „operačný systém“ prírody v rozsahu, v akom ju poznáme dnes, v prospech spoločnosti prostredníctvom pokroku vo vedeckých objavoch, vývoja užitočných aplikácií a riešenia niektorých najväčších spoločenských výziev. V rámci výskumu spoločnosti Google náš tím načrtol dlhodobý plán a Willow nás výrazne posúva na tejto ceste smerom ku komerčne relevantným aplikáciám, uviedol Hartmut Neven, zakladateľ a vedúci pracovník, Google Quantum AI.

Z UI môže profitovať nespočetné množstvo spoločností, ale len hŕstka z nich má UI a automatizáciu ako ústrednú súčasť svojho podnikania. Z 10 najlepších spoločností UI podľa Argus je väčšina amerických: OpenAI, Microsoft, Apple, IBM, Meta, Google Cloud, Nvidia atď.

Úspechy amerických Big Tech spoločností jednoznačne hovoria o tom, že tieto zatiaľ nemajú vyzývateľa. Jeden, ktorý však zrejme dokáže sústrediť obrovské prostriedky a vedecké, výpočtové a dátové kapacity aby im mohol konkurovať, im však začína v mnohých oblastiach šliapať na päty…

Čínsky drak vstáva z popola

Zatiaľ čo opatrenia USA v oblasti UI spolu s opatreniami Európskej únie – najmä zákon EÚ o UI, prvý komplexný zákon o UI na svete, sú predmetom každodenného mediálneho spravodajstva, čínske prístupy v oblasti UI nie sú dostatočne medializované.

Pritom Čína má veľkú motiváciu stať sa lídrom v novej ére umelej inteligencie a čokoľvek Čína urobí, môže ovplyvniť zvyšok sveta. Čína vníma UI ako strategickú technológiu na zvýšenie svojho postavenia medzi najinovatívnejšími konkurencieschopnými krajinami sveta a okrem toho si uvedomuje, že UI má dôsledky pre národnú bezpečnosť.

Čínska ľudová republika (ČĽR) v „Pláne rozvoja umelej inteligencie novej generácie“ z roku 2017 konštatovala rastúcu zložitosť, ktorej Čína čelí v oblasti národnej bezpečnosti a medzinárodnej hospodárskej súťaže v rýchlo sa rozvíjajúcom svete, a stanovila, že Čína „musí pri pohľade na svet posunúť rozvoj UI na národnú strategickú úroveň so systémovým usporiadaním, prevziať iniciatívu v plánovaní, pevne sa chopiť strategickej iniciatívy v novej etape medzinárodnej hospodárskej súťaže v oblasti rozvoja UI“ s cieľom vytvoriť novú konkurenčnú výhodu a účinne chrániť národnú bezpečnosť. Čína si zjavne uvedomuje transformačný vplyv systémov umelej inteligencie na celú spoločnosť a hospodárstvo a snaží sa zaujať strategickú pozíciu. ČĽR sa snaží stať „globálnou vedecko-technickou veľmocou“ tým, že má centrálne plánovaný prístup k UI zameraný na vytváranie konkurenčných výhod v novom priestore a zároveň využíva UI na ochranu svojich národných bezpečnostných záujmov.

V dôsledku dlhoročnej nepretržitej akumulácie úsilia dosiahla Čína významný pokrok v oblasti UI, pričom počtom publikovaných medzinárodných vedeckých a technologických prác a počtom patentovaných vynálezov sa zaradila na druhé miesto na svete a zároveň dosiahla významné prelomové výsledky v určitých oblastiach kľúčových technológií ako sú rozpoznávanie hlasu, vizuálne rozpoznávanie, priemyselné a servisné roboty, inteligentné monitorovanie a biometrická identifikácia.  Čína si pritom jasne uvedomuje svoje zaostávanie v niektorých oblastiach, a priznáva, že stále existuje rozdiel medzi „celkovou úrovňou rozvoja umelej inteligencie“ v Číne v porovnaní s inými rozvinutými krajinami, ktoré sa osobitne zaoberajú dosahovaním významných originálnych výsledkov v oblastiach, ako sú základná teória, základné algoritmy, kľúčové zariadenia, špičkové čipy a ďalšie. Čína sa snaží monitorovaním globálnych trendov vo vývoji umelej inteligencie optimalizovať svoje ľudské aj finančné investície v tejto oblasti a využívať príležitosti, ktoré sa otvárajú.

V politických dokumentoch Číny v oblasti UI sa opakovane objavuje slovo „výhoda prvého hráča“. To poukazuje na zámer ČĽR presadzovať objavovanie a uplatňovanie nových systémov umelej inteligencie. Na realizáciu tohto zámeru vydalo ministerstvo školstva v roku 2018 Akčný plán pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v oblasti umelej inteligencie. V Pláne rozvoja UI sa uvádza, že Čína bude „plne využívať existujúce financie, základne a iné podobne uložené zdroje, komplexne plánovať alokáciu medzinárodných a domácich inovačných zdrojov“.

Do roku 2025 chce Čína dosiahnuť zásadný prielom v základných teóriách umelej inteligencie tak, že niektoré technológie a aplikácie dosiahnu špičkovú svetovú úroveň a umelá inteligencia sa stane hlavnou hnacou silou modernizácie čínskeho priemyslu a hospodárskej transformácie.

Čína dúfa, že dosiahnutím prelomového pokroku v oblasti teórie a technologických systémov AI novej generácie prispeje k aplikáciám AI v oblastiach, ako je inteligentná výroba, inteligentná medicína a budovanie národnej obrany, pričom očakáva, že všetky tieto oblasti výrazne rozšíria a posilnia jej hospodárstvo.

A výsledky sa už začínajú dostavovať. Od roku 2020 je Čína na čele svetového rebríčka v počte publikácií o umelej inteligencii a od roku 2022 podala Čína najväčší počet patentov v oblasti umelej inteligencie. K týmto výsledkom prispieva aj expandujúci domáci trh Číny a predpisy podporujúce AI, ktoré sú pomerne voľné z hľadiska ochrany súkromia.

Čína chce do roku 2030 dosiahnuť „vedúcu svetovú úroveň“ v teóriách, technológiách a aplikáciách UI a stať sa tak „hlavným svetovým inovačným centrom UI“.

V trojročnom akčnom a realizačnom pláne „Internet+“ v oblasti umelej inteligencie (ďalej len „plán Internet+“) sa podrobne uvádza plán Číny podporovať spoluprácu s príslušnými krajinami s cieľom posilniť výskum a vývoj a uplatňovanie technológií umelej inteligencie, integrovať domáce a zahraničné inovačné zdroje a zvýšiť inovačné schopnosti a medzinárodnú konkurencieschopnosť odvetvia umelej inteligencie.

Čína dúfa, že rozšíri svoj vplyv na vývoj v oblasti UI na medzinárodnej úrovni prostredníctvom partnerstva s ostatnými členskými krajinami BRICS, ako aj prostredníctvom svojej iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“ – zahraničnopolitickej stratégie na zvýšenie svojho globálneho vplyvu prostredníctvom financovania infraštruktúrnych, obchodných a investičných projektov po celom svete – a zároveň získa zahraničné investície do výskumu a vývoja v oblasti UI.

Talenty sú rozhodujúcim prvkom a zdrojom pre rozvoj UI a Čína si to uvedomuje vo svojom pláne globálneho vplyvu v oblasti UI, kde podrobne opisuje, ako sa Čína snaží riešiť to, čo považuje za strategickú slabinu svojich plánov v oblasti UI. Uprednostňovaním „budovania špičkového tímu talentov“ sa ČĽR snaží vybudovať základňu talentov jednak zlepšením svojho systému vzdelávania v oblasti UI, jednak lovom „špičkových svetových talentov a mladých talentov“.

ČĽR v Pláne uvádza, že sa bude aktívnejšie podieľať na globálnom riadení UI. Čína sa chce zamerať na štúdium hlavných problémov spoločných pre medzinárodné spoločenstvo, ako je odcudzenie robotov a dohľad nad bezpečnosťou, a zlepšiť svoju spoluprácu s ostatnými krajinami pri vypracúvaní zákonov, predpisov a medzinárodných pravidiel v oblasti UI s cieľom „spoločne sa vyrovnať s globálnymi výzvami“.

Možnosť koncentrovať obrovské finančné, ľudské, vedecké, výrobné a výpočtové kapacity dáva čínskemu Plánu  rozvoja UI šance na úspech. Len nedávno sme boli svedkami toho, ako sa Čína úspešne postavila sankciám kolektívneho Západu v oblasti špičkových technológií vrátane výroby čipov a komunikačných technológií, čo svedčí o životaschopnosti tohto plánu.

Rusko sa tiež snaží nezostať na chvoste

Rusko by malo byť na čele technologických zmien, ktoré sa vo svete odohrávajú práve teraz, povedal prezident Vladimír Putin na konferencii AI Journey 2024 „Cesta do sveta umelej inteligencie“.

Vlastný rozvoj umelej inteligencie je jednou z kľúčových podmienok vedeckej, technologickej a svetonázorovej suverenity krajiny, uviedol ruský prezident. Podľa neho sa rýchlosť zmien len zvyšuje a Rusko musí na túto dynamiku nadviazať ponukou inovatívnych a neštandardných riešení. „Rusko by sa malo stať svetovým lídrom nielen vo vytváraní, ale aj v rozsahu aplikácie, prenikania umelej inteligencie do všetkých sfér nášho života bez výnimky,“ zdôraznil prezident.

„Prečo okrem iného hovorím o svetonázorovej suverenite? Pretože algoritmy, princípy umelej inteligencie sú stanovené, samozrejme, aspoň zatiaľ a väčšinou ľuďmi, orientovanými na určité hodnoty, jazyk, obrazy, kultúru, chápanie histórie, tradície, národné osobitosti a záujmy. Aby sme určili budúcnosť, osud Ruska, musíme si takéto technológie vytvoriť sami,“ uviedol na telegramovom kanáli Kremľa.

Aplikácia umelej inteligencie v niektorých sférach povedie k revolúcii v nich. Jednou z indikatívnych oblastí využívania umelej inteligencie je, samozrejme, boj proti kriminalite, na príklade činnosti a výsledkov polície SAE vrátane Dubaja. A v Moskve boli tiež, dosiahnuté významné výsledky. Počet lúpeží sa znížil 10,5-krát, počet vlámaní 34,5-krát. Prezident zdôraznil, že je to zásluha umelej inteligencie.

Ruský prezident Vladimir Putin sa tiež zúčastnil na slávnostnom otvorení Medzinárodnej aliancie v oblasti umelej inteligencie, ktorá vznikla z iniciatívy ruskej aliancie na ktorom podpísal memorandum o vytvorení Medzinárodnej aliancie v oblasti umelej inteligencie.

„V sále je 15 združení, ktoré súhlasili s podpísaním príslušného memoranda o vytvorení Medzinárodnej aliancie v oblasti umelej inteligencie a 13 predstaviteľov je pripravených hodnes  podpísať …. Dnes sa 15 krajín spája, aby táto práca bola otvorená, transparentná,“ povedal riaditeľ Sberbanky German Gref.

Podľa neho je umelá inteligencia kľúčovou technológiou 21. storočia a ako každá technológia má obrovský potenciál, ale aj riziká. Ruská aliancia pre umelú inteligenciu bola založená pred 5 rokmi. „K dnešnému dňu do nej vstúpilo už viac ako 800 ruských spoločností a všetky podpísali okrem iného etický kódex pri vývoji umelej inteligencie. Dnes sa tu z iniciatívy Ruskej aliancie umelej inteligencie rodí ďalšia úroveň spolupráce – ide o medzinárodnú alianciu. Združuje národné asociácie v oblasti umelej inteligencie z celého sveta,“ vysvetlil Gref.

Rusko bude naďalej spolupracovať v oblasti umelej inteligencie s tými krajinami, ktoré o to budú stáť, uviedol ruský prezident Vladimir Putin. „Aby sme určili budúcnosť, osud Ruska, musíme takéto technológie v oblasti umelej inteligencie vytvárať sami, samozrejme, v spolupráci s tými, ktorí s nami chcú spolupracovať,“ uviedol počas svojho prejavu .

„Skúsenosti našej krajiny v oblasti praktického využitia umelej inteligencie sú žiadané v rôznych krajinách sveta. V súčasnosti štáty Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, naši partneri zo SNŠ, Eurázijského spoločenstva, Šanghajskej organizácie spolupráce, BRICS a ďalších združení vytvárajú perspektívne odvetvia hospodárstva, zavádzajú inovácie. Rusko nepochybne zdieľa a podporuje ich spoločnú snahu o rozvoj. Domáce ruské spoločnosti majú v úmysle pokračovať vo vytváraní produktov a služieb založených na umelej inteligencii pre seba aj pre celý svet,“ uviedol Putin.