…v súlade s tým, čo od nás žiadajú „vzácni“ spojenci z EÚ a NATO.

A mne súbežne prichádza na um, že sa možno všetci mýlia, keď predvídajú predčasný koniec tejto vlády v dôsledku razantných (no nie príliš šťastne odkomunikovaných) krokov Martiny Šimkovičovej a jej suity. Nie, túto vládu len tak niečo nepovalí – na to sú v nej príliš skúsení harcovníci, a tak je to dobre, veď po divokých turbulenciách Matovičovcov a servilnom Ódorovi je pri kormidle stabilita a zdravý rozum.

A napriek tomu – jediným faktorom, ktorý môže ovplyvniť pád tejto vlády, je vláda sama…

Vysvetlím:

Robert Fico v aktuálnom vyjadrení hovorí o tom, že Slovensko potrebuje víziu. Prihovoril sa týmito slovami vybraným predstaviteľom z rôznych sfér spoločenského života. Hovoril šestnásť minút, rozhľadene, zmierlivým tónom, s prehľadom. Nezabudol pritom zdôrazniť, že naše miesto je pevne zakotvené v západných hospodárskych a vojenských štruktúrach. To nám je jasné. Otázka však nie je, čo spomenul, ale čo nespomenul…

Obdobie je vážne, s tým musíme s premiérom súhlasiť. A tak prišiel s iniciatívou debaty zástupcov rôznych spoločenských oblastí. Raz za čas sa budú stretávať a neformálne diskutovať. Aby vraj vláda mohla prichádzať s návrhmi, kam by mala naša vlasť ďalej smerovať. Tento nový orgán má významne vplývať na budúcu politiku SR…

V poriadku – to je pekné a demokratické. Určite aj liberálne médiá ocenia, že vláda sa otvára autoritám vedcov, podnikateľov, či cirkevných hodnostárov. Je však práve toto cesta, ktorú od lídra typu Roberta Fica očakávajú jeho voliči?

Nebol azda zvolený práve vzhľadom na svoju silnú osobnosť, individualitu, a vlastnú prenikavú víziu? Volili ho ľudia, ako môj priateľ z úvodu článku, preto, aby si vytváral nový „poradný orgán“?

Alebo preto, aby samostatne myslel a konal v mene elektorátu na viac volebných období dopredu?

Premiér citlivo, až medzi riadky, uvádza, že EÚ a NATO nie sú práve v najlepšej kondícii. Táto téma má byť aj predmetom stretnutia s novým orgánom. Naše smerovanie je vraj jasné, prozápadné, akurát „obsah“ vzťahov je diskutabilný. Áno, vieme, čo sú v Bruseli zač – dostávame odtiaľ správy na dennej báze. Aj od politikov SMERu, aj od predstaviteľov hnutia Republika.

Otázka stále znie, čo R. Fico nespomenul…

Ide o alternatívy.

Premiér sa hlási k politike na všetky svetové strany, obracajúc sa aj na partnerov z Číny, Latinskej Ameriky, či Južnej Kórei. Program návštev a rokovaní je skutočne bohatý – o tom niet pochýb. Tieto kroky vlády hovoria jasnou rečou – smerujeme k suverénnym postojom v rámci multipolárneho sveta, ktorý sa pomaly rysuje (hoci naši novinári o tom zanovito mlčia).

Robert Fico kladie otázky ohľadom nevyhnutných zmien v politikách EÚ, kritizuje známe neduhy, avšak nehovorí o alternatívach. Keď už posielame delegáciu do Brazílie, nemohli by sme aspoň okrajovo spomenúť existenciu hospodárskeho spoločenstva BRICS? Aj to, ako prosperuje a ako sa rozrastá?

Môj skromný úsudok vo veci súčasnej situácie u nás je ten, že nie protesty, nie umelci, nie opozícia oslabia postavenie súčasnej vlády (ani prepustenie Chmelára nenarobí príliš veľké škody). Občania vedia, koho si zvolili a prečo si ho zvolili. Pokiaľ však vláda nebude napĺňať vôľu svojich voličov aj v oblasti medzinárodnej politiky, pokiaľ bude váhať, či – nedajbože – hrať na dve strany, môže zabudnúť na to, že sa udrží pri kormidle aj ďalšie štyri roky.

Za daného stavu mám isté podozrenie, že môj kamarát, celoživotný volič R. Fica, začína poškuľovať iným, viac jednoznačne vyhraneným, ešte silnejším národno-konzervatívnym smerom…