Premiér: Slovensko má právo rozhodnúť sa o tempe a štruktúre výdavkov na obranu

„Slovensko má suverénne právo rozhodnúť sa, aké tempo, akú štruktúru výdavkov na obranu budeme mať vo svojom pláne. A súčasne garantujeme, že dve percentá, ktoré dnes máme v rozpočte, postačujú na plnenie tých spôsobilostí, ktoré od nás Severoatlantická aliancia očakáva,“ skonštatoval Fico.

V roku 2026 má podľa premiéra vláda iné priority ako zbrojenie. V tejto súvislosti poukázal na potrebu ozdravovania verejných financií. Prípadné zvýšenie rozpočtu ministerstva obrany pripúšťa len na projekty, ako sú nemocnica v Prešove či infraštrukturálne projekty, ktoré potrebuje armáda. Plán NATO do roku 2035 označil za nerealistický. Poukázal na plnenie skoršieho záväzku z pohľadu členských krajín dvoch percent HDP na obranu.

Nešpecifikoval, kedy by Slovensko mohlo dosiahnuť plánovaných päť percent HDP na obranu. „Možnože v roku 2035 táto zemeguľa už ani nebude existovať. Keď sa pozrieme, ako všetci šalejú, tak ja som z toho primerane nervózny. Tu si mocnosti robia, čo chcú,“ uviedol.

V utorok sa v Haagu začína 34. samit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok zvýšiť obranné výdavky spolu na päť percent HDP ročne. Z tejto sumy by priamo na armádu malo ísť 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Prezident SR Peter Pellegrini pred odletom na samit informoval, že Slovensku sa spolu s ďalšími krajinami Severoatlantickej aliancie podarilo dohodnúť predĺženie termínu na dosiahnutie cieľa obranných výdavkov päť percent HDP z pôvodných piatich na desať rokov, teda až do roku 2035.