Premiér vysvetlil, ako prebiehali stretnutia v Bruseli a Paríži

Premiér Robert Fico sa vo videu na sociálnej sieti prihovoril po návrate z pracovnej cesty v Bruseli a Paríži. Nočné štvrtkové zasadnutie Európskej rady v Bruseli ho ničím neprekvapilo: „Bolo neformálne, trvalo dlho a neprinieslo žiadne závery.“

Na konštatovania, že EÚ má záujem na spolupráci so Spojenými štátmi, že podporuje územnú celistvosť a integritu Dánska a Grónska a že musíme byť silnejšími, aby sme dokázali vzdorovať dôsledkom novej americkej zahraničné politiky, by podľa premiéra stačila videokonferencia a členské štáty EÚ mohli ušetriť veľa peňazí.

Jednou z tém neformálnej diskusie bola aj vojna na Ukrajine. „Tá sa pod vplyvom amerického neochvejného záujmu o získanie Grónska dostala do úzadia,“ spomenul.

Pripomenul tiež, že má diametrálne odlišné názory na ukrajinsko-ruský vojenský konflikt. „Nemôžem však z ľudského hľadiska ignorovať trápenie civilistov na Ukrajine, ktorí sú vystavení zime a výpadkom z dodávok elektriny. Preto je správne, že v tejto oblasti Ukrajine pomáhame,“ uviedol premiér a spresnil, že len za január tohto roku sme dodali na Ukrajinu dvakrát viac havarijných dodávok elektriny, ako za celý predchádzajúci rok. V rámci humanitárnej pomoci sme podľa premiéra pripravení ľuďom na Ukrajine pomáhať zvláduť zimu aj inými prostriedkami.

Cestu na samit spojil s návštevou sídla Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži, ktorej sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický. Ide o elitnú ekonomickú inštitúciu, ktorá má len 38 členov a Slovensko do nej vstúpilo už pred 25 rokmi. Podľa premiéra nešlo len o zdvorilostnú návštevu: „Na takéto nemám čas.“

Predstaviteľom OECD prišli navrhnúť prehĺbenú spoluprácu pri hľadaní prorastových opatrení pre Slovensko. „Je evidentné, že na úrovni Európskej únie sa pri zvyšovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky skoro nepohneme,“ vyjadril sa premiér.

Priblížil, že v Paríži sa dohodli, že spoločne pripravíme pre Slovensko dôveryhodný plán podpory hospodárskeho rastu vychádzajúceho z domácich zdrojov, že spoločne stanovíme stratégiu ako sa má Slovensko v krátkom časovom úseku správať v novej kvalite geopolitickej situácie, a ako má využiť výhody získané suverénnou slovenskou zahraničnou politikov orientovanou na všetkých štyri svetové strany pri získavaní zahraničných investícií a ako tento krátkodobý plán v zaradiť do pripravovanej vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040, na ktorej vláda začala intenzívne pracovať.

„Odmietam bezhlavo konsolidovať a škrtať len preto, aby sme mali pekné čísla. Z tých sa ešte nikto nenajdol,“ vyhlásil premiér.