Denník The Guardian prednedávnom oznámil bojkot internetového “verejného priestoru“ na sociálnej sieti X, avšak vyvolal tým viac odporu ako podpory. S odvolaním sa na obavy zo znepokojujúceho obsahu, ako sú “krajne pravicové konšpiračné teórie a rasizmus“, britský denník oznámil svoj odchod – paradoxne prostredníctvom vyhlásenia zverejneného na samotnom X, píše The European Conservative.

Bojkot X

„Vyzerá to tak, že The Guardian, tento samozvaný bojovník za slobodu prejavu, v skutočnosti vôbec neverí v slobodnú tlač,“ píše vo svojom texte pre Conservative Post Clarie Bullivantová.

Buďme však k sebe úprimní. Oznámenie denníka Guardian pripomína skôr prejav urazenej hrdosti než údajné úprimné znepokojenie nad vplyvom sociálnych médií. Tvrdia, že “prínosy z toho, že sú na sociálnej sieti X, prevyšujú negatíva“, ale v skutočnosti chcú povedať, že sa im nepáči, že sa na platforme stretávajú s kritikou… A to najmä odkedy poznámky komunity začali kontrolovať ich pochybné názory na brexit a program Net Zero. The Guardian tiež tvrdí, že svoje zdroje by mohol “lepšie využiť na propagáciu našej žurnalistiky inde“. Napriek tomu len niekoľko hodín pred zrušením svojich účtov stále aktívne zverejňoval obsah…

Načasovanie tohto rozhodnutia je rovnako pochybné ako jeho odôvodnenie. Guardian tvrdí, že nedávne prezidentské voľby v USA, v ktorých bol opätovne zvolený Donald Trump, “len podčiarkli“ jeho názor, že X je “toxická mediálna platforma“. Majiteľ X, miliardár Elon Musk, je totiž obvinený z toho, že platformu využíva na “formovanie politického diskurzu“, a to najmä kvôli podpore, ktorú prejavil Trumpovi.

The Guardian by mal v skutočnosti X obhajovať

V demokracii je slobodná tlač posvätná – často sa označuje ako “štvrtá moc“ a slúži ako kritický strážny pes, ktorý drží mocných na uzde. Je však zarážajúce, že denník The Guardian, ktorý sa hlási k týmto hodnotám, sa obracia chrbtom k jednej z najväčších platforiem slobody prejavu na svete.

Ak by denníku The Guardian skutočne záležalo na slobode prejavu, viedol by iniciatívu na podporu platforiem, ktoré umožňujú otvorenú diskusiu. Namiesto toho sa denník rozhodol ustúpiť a uprednostniť pohodlie pred ideálmi, ktoré údajne bráni. Štvrtá moc(médiá) by mala slobodu prejavu chrániť nielen vtedy, keď je to výhodné, ale bojovať za ňu za každú cenu. Opustenie platformy X nie je len pokrytecké, ale je to aj hanobenie samotnej žurnalistiky.

The Guardian tvrdí, že k tomuto kroku sa schyľovalo už dlho. Uviedol, že ho k tomu viedol “často znepokojivý obsah“ na X. Napriek tomu sa nedá neopýtať : Nie je skutočným problémom to, že redakcia nedokáže kontrolovať obsah na X tak, ako to robí na svojej vlastnej webovej stránke?

Kritici si totiž všimli, že The Guardian sa neuspokojil s poznámkami verejnosti(na X), ktoré umožňujú používateľom kontrolovať fakty z prominentných účtov. Pri viacerých príležitostiach boli názory denníka na brexit, Net Zero, a iné kľúčové témy vyvrátené, čo redakciu vystavilo rozsiahlej kritike.

Napriek tomu, že sa denník The Guardian prezentuje ako “obhajca slobody prejavu“, zdá sa, že uprednostňuje pohodlie svojej vlastnej echo komory (tzv. echo chamber), kde možno kontrolovať názory oponentov… Alebo ich jednoducho ignorovať.

Angažovanosť len na základe výberu “čerešničiek“

Ide o bojkot alebo reklamný ťah? Paradoxne, odchod The Guardian nie je úplný. Svoje účty( približne 80 účtov, ktoré majú 27 miliónov sledovateľov) zo siete X nevymaže a platformu bude naďalej používať na spravodajstvo a pridávanie obsahu, kedy sa mu to bude hodiť. Vo vyjadrení denníka sa totiž uvádza : „Používatelia X budú môcť naďalej zdieľať naše články. Povaha živého spravodajstva znamená, že budeme naďalej príležitostne vkladať obsah z X do našich stránok s článkami.“

Toľko k princípom denníka The Guardian. Takýto prístup, pri ktorom si vyberajú z ponuky informácií iba “čerešničky“, svedčí o tom, že im ide viac o pohodlie ako o dodržiavanie ich takzvaného morálneho postoja.

The Guardian vo svojom vyhlásení trvá na tom, že ich žurnalistika sa nespolieha na “algoritmy sociálnych médií“, pretože ich financujú čitatelia. V ich vyhlásení sa naďalej lamentuje nad tým, že “X teraz zohráva pri propagácii našej práce menšiu úlohu“. Ak je to však pravda, prečo sa potom vôbec zaoberať sociálnymi médiami? Prečo potom bolo potrebné také veľkolepé vyhlásenie? Ak je platforma taká nepodstatná, ako naznačujú, nestačil by tichý odchod?

Sloboda prejavu – ale len za “našich” podmienok

Mnohí považujú krok denníka The Guardian za pokus vyhnúť sa zodpovednosti( za svoje spravodajstvo). X sa stal platformou, na ktorej môže verejnosť spochybniť aj tradičné médiá. Či už ide o brexit alebo naratívy o klimatických zmenách(politiky Net Zero), používatelia X sa neboja vzdorovať.

Namiesto toho, aby čelil kritike, sa The Guardian sťahuje do svojho vlastného kúta, kde môže kontrolovať konverzáciu a pohodlne si zachovať svoj zdroj príjmov.

„Aké je teda skutočné posolstvo spojené s odchodom The Guardian z X?,“ pýta sa Clarie Bullivantová. Zdá sa, že je to toto: „Sloboda prejavu je super, pokiaľ je v súlade s našimi názormi.“

Keď sa debata vyhrotí, The Guardian jednoducho odíde. Pre publikáciu, ktorá neustále poučuje o otvorenej spoločnosti, ich činy hovoria niečo iné….

Britský denník sa začína nápadito podobať na svojho hrdinu, britského premiéra Keira Starmera a jeho labouristickú vládu. „Kto by to bol čakal?,“ pýta sa autorka ironicky. „Všetci,“ je jej odpoveď.

Nakoniec sa bojkot denníka The Guardian voči spoločnosti X javí ako nedôsledný a performatívny. Noviny odsudzujú toxicitu platformy, ale stále sa na ňu spoliehajú ako na novinársky zdroj a umožňujú šírenie svojho obsahu. Ak by skutočne veril svojmu postoju, úplné odstúpenie by bolo presvedčivejšie.

„Kto sa staví na to, že nebude trvať dlho, kým sa The Guardian vráti k platforme X, o ktorej tvrdí, že ju nenávidí? Keď sa utíši dusno, uvedomia si, že si nemôžu dovoliť zostať bokom…,“ uzavrela svoj text Clarie Bullivantová.

Prečítajte si tiež:

• The Guardian trucuje a odchádza z X. “Ohavne propagandistická mašinérie,” reaguje Musk