„Ako stratiť priateľov a dosiahnuť, aby vás všetci nenávideli“. Tento názov hollywoodskeho filmu teraz plne zodpovedá situácii okolo stále ešte izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sa ocitol v podstate v diplomatickej izolácii.

Netanjahu tak bol nútený rozpustiť svoj tzv. vojnový kabinet, úzky poradný orgán, v ktorom pôsobí jeden z opozičných lídrov Benny Gantz. Tento kabinet mal riadiť vojnu v pásme Gantz pod rúškom akejsi vlády národnej jednoty.

Benny Gantz však vládu opustil a obvinil Netanjahua z neefektívneho riadenia vojny. „Niekoľko mesiacov po októbrovej katastrofe (invázia Hamasu – pozn. red.) sa situácia v krajine a v rozhodovaní vlády zmenila. Netanjahu a jeho partneri (t. j. krajne pravicoví jastrabi, ktorí sú za vojnu – pozn. red.) zmenili jednotu na prázdnu výzvu, ktorá nemá žiadny obsah. Zásadným strategickým rozhodnutiam bráni nerozhodnosť a odkladanie na základe politických úvah,“ povedal politik.

Rozhodnutiami Gantz myslel pokusy o diplomatické riešenie situácie. Najmä prijať americkú iniciatívu na zastavenie nepriateľských akcií výmenou za návrat izraelských občanov zajatých teroristami z Hamasu. Teraz sa Benny Gantz pridal k protestujúcim v uliciach Tel Avivu, ktorí nielenže nesúhlasia s podľa nich zbytočnou vojnou v Gaze, ale požadujú aj predčasné parlamentné voľby. „Namiesto rozpustenia vojenského kabinetu by sa mala rozpustiť vláda,“ vyhlásil sebavedomo ďalší opozičný líder Yair Lapid.

Pre Netanjahua by toto rozpustenie bolo politicky rozsudkom smrti. Prieskumy ukazujú, že počet mandátov jeho strany Likud sa zníži zo súčasných 32 na 21 až 22, po čom sa v krajine dostane k moci ľavicová parlamentná koalícia, ktorá nielenže ukončí vojnu v Gaze, ale postaví pred súd aj súčasného premiéra.

Viacerí experti tvrdia, že takéto vyhliadky Netanjahuovi prinášajú jeho chyby, ako aj obrovské množstvo rozporov v rámci pestrej „koalície národnej jednoty“. „Medzi členmi kabinetu bolo toľko nezhôd, že je až zarážajúce, aká dlhá bola životnosť tohto kabinetu – vydržal od decembra 2022. Snažili sa spojiť nezlučiteľné,“ vysvetlila novinám Vzgljad politologička a internacionalistka Elena Suponina, odborníčka na RSMD.

Nič z toho by sa však nestalo bez konania alebo demonštratívnej nečinnosti Spojených štátov. Washington totiž všetkými možnými prostriedkami, až po organizovanie izraelského Majdanu, vysáva Benjamina Netanjahua.

A nielen preto, že demokrati a Benjamin Netanjahu majú od Obamovej éry komplikované vzťahy. „Demokrati sú dlhodobo za palestínsky štát a spravodlivé riešenie situácie na Blízkom východe. Netanjahu je, samozrejme, kategoricky proti, čo určuje postoj amerických demokratických politikov k nemu,“ vysvetľuje pre noviny Vzgljad Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií na Národnej výskumnej univerzite VŠE. Nielen preto, že Netanjahuove brutálne akcie v Gaze (ktoré mal Washington ako spojenec podporiť) naštrbili vzťahy medzi USA a ich arabskými spojencami. Ale aj preto, že Netanjahuove kroky spochybnili víťazstvo Josepha Bidena v prezidentských voľbách v USA v novembri 2024.

„Netanjahuova politika podkopáva Bidenove volebné šance. Práve pre jeho kroky stráca súčasný pán Bieleho domu (ktorý je nútený tieto kroky podporovať) podporu medzi tradične demokratickými voličmi – Afroameričanmi, bielymi liberálmi,“ pokračuje Dmitrij Suslov. A špecifiká amerických volieb sú také, že o výsledku kampane môže rozhodnúť aj niekoľko percent voličov v správnych štátoch.

Izraelský premiér bol pred tým všetkým varovaný. Pýtali sa ho, vyhrážali sa mu. „Američania opakovane vysielali Netanjahuovi signály, že musí zmeniť kurz, inak je možné všeličo. On však nereagoval, v dôsledku čoho Netanjahuova tvrdohlavosť a neústupčivosť v posledných mesiacoch USA nezmeniteľne dráždila,“ hovorí Elena Suponina.

V dôsledku toho Washington prešiel k realizácii hrozieb. Nie, v Tel Avive nikto nerozdával sušienky. A sankcie voči Netanjahuovi neboli prijaté. Američania iba inšpirovali odporcov úradujúceho premiéra v Izraeli.

„Úloha USA pri páde izraelského kabinetu bola síce nepriama, ale veľká. Američania sa netajili tým, že stavili na Netanjahuovo zosadenie, na opätovné voľby a na to, že sa k moci dostanú iní, liberálnejší ľudia. Ten istý Benny Gantz,“ hovorí Dmitrij Suslov.

Okrem toho Američania dali jasne najavo, že Netanjahuove kroky by mohli viesť k revízii americko-izraelských vzťahov – a tým dať opozícii do rúk nové argumenty. „Gantz opustil vojnový kabinet nielen preto, že vojna v Gaze zlyháva a Netanjahu nedosahuje ani svoje vojenské ciele v Gaze. Ale aj preto, že v hre je teraz mapa dlhodobých vzťahov s USA. A opozícia má príležitosť povedať, že Netanjahu svojím konaním podkopáva základ izraelskej bezpečnosti – teda povestné spojenectvo s USA. Keby Američania zaujali iný postoj – napríklad by povedali, že podporujú Izrael, ale nepodporujú Netanjahua a jeho metódy boja proti Hamasu -, nebola by žiadna kríza,“ pokračuje Dmitrij Suslov.

V dôsledku týchto krokov sa situácia v Izraeli bude ďalej vyhrocovať. Izraelský premiér je čoraz viac závislý od krajne pravicových politikov. „A tí sa súčasnej americkej administratíve veľmi nepáčia a podľa niektorých správ dokonca vyvolávajú osobnú iritáciu u Bidena,“ hovorí Elena Suponina. Títo politici vynulujú všetky možnosti a scenáre mierových rozhovorov s Palestínčanmi a nabádajú Netanjahua, aby viedol vojnu pre vojnu – a nedá sa povedať, že by ich izraelský premiér odmietol.

„Súčasný vývoj v izraelskej vláde by mohol vyvolať nové kolo eskalácie, pretože len eskalácia udrží Netanjahua pri moci. Sebemenšie upokojenie situácie by mohlo viesť k nepríjemným otázkam, vyšetrovaniu a predčasným voľbám,“ hovorí Elena Suponina. Ani to však Washington pravdepodobne nepoteší.

A medzi Bidenom a Netanjahuom teraz fakticky prebieha boj o čas. USA sa musia rozhodnúť, či sú pripravené prejsť k aktívnejším krokom na zvrhnutie nepohodlného izraelského premiéra (vrátane ukončenia vojenskej podpory Izraela a ďalších opatrení). V tomto prípade však vznikne veľmi nepríjemný precedens – od arabskej jari a Husního Mubaraka USA nikdy nezvrhli lídra spojeneckej mocnosti. V situácii, keď Američania už teraz nútia spojencov konať proti ich národným záujmom, by takýto precedens mohol vážne skomplikovať vzťahy USA s tými istými európskymi alebo ázijskými krajinami.

Na druhej strane, ak bude Biden dlho váhať a Netanjahu sa poriadne zakúsne do moci, izraelský premiér môže počkať na príchod republikánskej administratívy Donalda Trumpa, ktorý svojho izraelského kolegu podporuje a pravdepodobne mu nezabráni v pokračovaní vojny. V takom prípade Amerika riskuje aj precedens, aký nezažila od čias de Gaulla – demonštratívnu neposlušnosť spojenca v strategickej otázke, ktorá mu prešla.

Prečítajte si tiež:

• Správanie Bidena vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť. Tentokrát mu pomáhal Obama
• Bidenov stav šokoval spojencov na samite G7. Video ako dôkaz