Čo môžeme očakávať    

Ak všetko pôjde podľa plánu, Friedrich Merz sa 6. mája stane desiatym spolkovým kancelárom. Dve zostávajúce prekážky sú zrejme formálne: V pondelok sa jeho konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) zíde na mimoriadnej straníckej konferencii, aby schválila koaličnú zmluvu so stredoľavou Sociálnodemokratickou stranou (SPD). O niekoľko dní neskôr sa očakáva, že členovia SPD – napriek reptaniu niektorých – schvália alianciu v hlasovaní, ktorého výsledky budú oznámené 30. apríla.

Budúci nemecký kancelár Merz

Merz si však nebude môcť dlho vychutnávať gratulácie. Aj keď koncom februára vyhral celoštátne voľby, zdá sa, že osobná popularita arogantného 69-ročného Merza je na trvalom ústupe: Podľa aprílového prieskumu výskumného inštitútu Forsa pre časopis Stern považuje Merza za dôveryhodného len 21 % respondentov – o deväť percentuálnych bodov menej ako v auguste a o tri body menej ako v januári.

Ten istý prieskum ukázal, že len 40 % respondentov považuje nastupujúceho kancelára za silného vodcu a 27 % si myslí, že Merz „vie, čo hýbe ľuďmi“, čo v oboch prípadoch predstavuje pokles o deväť percentuálnych bodov od januára. Síce chabým, ale predsa pozitívom je, že v jedinom kritériu vodcovstva, v ktorom Merz získal v prieskume väčšinu približne 60 % respondentov, má byť to, že „hovorí zrozumiteľne“. Zjavne slabá náplasť na jeho sebavedomie.

Nie príliš skvelá koalícia

Nie je šokujúce, že Merz nie je práve najpopulárnejší kancelár, akého kedy Nemecko zažilo. Ursula Münchová, riaditeľka Akadémie politického vzdelávania v Tutzingu v Bavorsku, však pre DW uviedla, že to vraj nie je len jeho vina. „Okolnosti sú úplne iné, ako boli kedysi,“ objavne konštatovala Münchová. „Máme vládu, ktorá má relatívne malú podporu medzi voličmi.“ Merz si nevybral najšťastnejší okamih v histórii: V tradičnej politickej reči sa koalícia CDU/CSU a SPD nazýva „veľká koalícia“, pretože tieto dve strany dlhé desaťročia predstavovali drvivú väčšinu nemeckých voličov (niekedy aj viac ako 80 %). V roztrieštenej krajine roku 2025, v ktorej sa strany za posledných 20 rokov štiepili a opäť štiepili, môžu tieto dve veľké centristické strany podľa výsledkov februárových volieb tvrdiť, že zastupujú len 45 % voličov.

Problémy s Merzovou dôveryhodnosťou

Existujú dva zjavné dôvody, prečo mohlo vnímanie Merzovej dôveryhodnosti v posledných mesiacoch klesnúť. V januári Merz porušil vlastné slovo, keď ako prvý líder CDU presadil v Bundestagu návrh s podporou pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorú niektorí predstavitelia spravodajských služieb považujú za hrozbu pre demokratické usporiadanie Nemecka. Pre konzervatívnych stúpencov CDU sa to však zdalo ako menej ohavný obrat ako ten, ktorý Merz vykonal o niekoľko týždňov neskôr. V marci sa líder strany dohodol s SPD a Zelenými na reforme dlhovej brzdy, ktorá otvorila cestu k novým pôžičkám vo výške 1 bilióna eur, čo počas volebnej kampane výslovne vylučoval. Nie je prekvapením, že mnohí jeho voliči sa cítili zradení. V prieskume „Politbarometer“, ktorý v tom čase uskutočnila verejnoprávna televízia ZDF, sa približne 73 % Nemcov zhodlo na tom, že podviedol voličov – vrátane približne 44 % priaznivcov CDU/CSU.

Merzova politika prerážania steny hlavou

Merz má problémy, ktoré siahajú oveľa ďalej ako jeho nedávne politické obraty. Prieskumy ukázali, že je nepopulárny najmä medzi ženami. Prieskum agentúry Forsa z marca 2024 ukázal, že len 9 % žien vo veku 18 až 29 rokov vidí Merza ako preferovaného kandidáta na kancelára. Budúci kancelár bol obviňovaný z mizogýnie. V roku 1997, ako sa často pripomína, bol jedným z poslancov Bundestagu, ktorí hlasovali proti uznaniu znásilnenia v manželstve za trestný čin. V októbri minulého roka bol kritizovaný za odmietanie myšlienky rodovo vyvážených kabinetov a tejto povesti nepomohla ani fotografia zverejnená vo februári, na ktorej bolo vidieť, že všetci hlavní vyjednávači bloku CDU/CSU sú muži v strednom veku. Merz je nepopulárny aj vo východnom Nemecku, kde v predvolebných prieskumoch pravidelne zaostával za Alice Weidelovou z AfD aj Olafom Scholzom z SPD – zrejme aj pre svoj agresívny militaristický postoj k Rusku.

Merzov problém s AfD

Merzova kalkulácia zrejme spočíva v tom, že vzhľadom na to, že pravicový populizmus je zjavne na vzostupe po celom svete, ľudia chcú priamočiare vedenie. Nezdá sa však, že by mu populizmus zvyšoval popularitu. V novembri 2018, keď prvýkrát oznámil svoju kandidatúru na opätovné prevzatie vedenia CDU, Merz zverejnil tweet, ktorý akoby každým mesiacom vyzerali čoraz horšie: „Môžeme opäť dosiahnuť až 40 % a znížiť percentá AfD na polovicu. Je to možné!“ napísal. „Musíme však na to vytvoriť predpoklady. To je naša úloha.“

Stal sa však takmer pravý opak. Odkedy sa Merz v januári 2022 (na tretí pokus) napokon opäť ujal vedenia CDU, rating strany v prieskumoch zostal na úrovni 24 %, zatiaľ čo AfD sa neznížil na polovicu, ale viac ako zdvojnásobil: Z 11 % na 24 %. Nemecké pravicové a stredopravé strany mu teraz dýchajú na krk. Merz však, samozrejme, ešte nemal šancu byť kancelárom a Münchová naivne tvrdí, že by sa mu ešte mohlo podariť naplniť svoju predpoveď o AfD – ak jeho vláda bude fungovať bez vnútorných sporov, ktoré sužovali Scholzovu koalíciu, a ak ju nezasiahne vonkajšia kríza, ako je pandémia COVID-19 alebo eskalujúca vojna na Ukrajine, ktorá by si od kancelára vyžadovala ďalšie obraty a ešte väčšiu stratu dôvery. To sú veľké “ak”. „Najlepší spôsob, ako udržať AfD pri zemi, nie je robiť nejaké náhodné vyhlásenia o veľkých zmenách v utečeneckej politike, ktoré nemôžete realizovať,“ povedala Münchová. „Sú to konkrétne opatrenia, ktoré si ľudia aj všimnú. Ale to nie je niečo, čo môže nová vláda zmeniť len tak zo dňa na deň. Ľuďom treba opäť dodať dôveru, a to bude možné len vtedy, keď sa ekonomická prognóza zmení na pozitívnejšiu a počet utečencov klesne.“ Vzhľadom na narastajúci počet migrantov, ich podiel na sociálnych výdavkoch a kriminalite v krajine však takéto vyhlásenie vyzerá skôr ako z ríše rozprávok… K tomu treba pridať podporu politiky sankcií, zelenej politiky, militarizácie a rusofóbie a perspektívy podpory Merzovej koalície budú ešte hmlistejšie.

Merz bol spočiatku považovaný za silného kandidáta práve pre svoju podnikateľskú minulosť (niekoľko rokov bol členom predstavenstva americkej investičnej spoločnosti BlackRock), čo malo signalizovať jeho ekonomickú rozhľadenosť. Tu však vyvstáva otázka, koho záujmy bude Merz vlastne zastupovať, naozaj to bude nemecký ľud? V posledných rokoch sa však jeho „populistické“ vyhlásenia čoraz viac týkali prisťahovalectva, čo mu však nepomohlo striasť sa AfD.

AfD valcuje prieskumy

Prvýkrát v histórii sa lídrom verejnej mienky v Spolkovej republike Nemecko stala strana Alternatíva pre Nemecko, ktorá je proti konfliktu s Ruskom a podpore Ukrajiny. A to vinou človeka, ktorý sa ešte len pripravuje na funkciu kancelára.

Politika rusofóbie vyvolala ostrú reakciu

Zločiny nacistického Nemecka a jeho komplicov proti národom ZSSR by mali byť uznané za genocídu. Vyhlásil to ruský veľvyslanec v SRN Sergej Nečajev.  Deň víťazstva označil za posvätný sviatok pre každého Rusa. Vojna, ktorú nacisti rozpútali proti ZSSR, si vyžiadala životy 27 miliónov sovietskych občanov, poznamenal veľvyslanec. „Zločiny Tretej ríše a jej komplicov by mali byť uznané ako genocída národov ZSSR,“ citovala ho agentúra TASS. Veľvyslanec v tejto súvislosti vyzval nový Bundestag a novú spolkovú vládu Spolkovej republiky Nemecko. Predtým Sergej Mironov, predseda strany Spravodlivé Rusko – Za pravdu a šéf frakcie SRZP v Dume, navrhol, aby sa 9. mája k múrom Kremľa opäť hodili hitlerovské zástavy.