Návrh je v parlamente aktuálne v prvom čítaní. Preberá sa v tzv. skrátenom legislatívnom konaní. Je z dielne vládneho kabinetu. Hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Od rezortu spravodlivosti má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší ÚOO.

Poslancov čaká vo štvrtok doobeda aj hlasovanie o prebratých návrhoch. Poobede by mal podľa programu v pléne vystúpiť predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan. Následne by mal generálny prokurátor Maroš Žilinka predniesť správu o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR za vlaňajšok.

S rušením Úradu na ochranu oznamovateľov vyjadrilo nesúhlas 28 inštitúcií po celom svete

S rušením Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) vyjadrilo nesúhlas 28 inštitúcií po celom svete. Informovala o tom Nadácia Zastavme korupciu. List inštitúcií Whistleblowing international network a European whistleblowing institute podpísalo 28 inštitúcii a adresovali ho ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer-SD), ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas-SD) a výborom Národnej rady SR. Inštitúcie v liste kritizujú vládny návrh zákona, ktorým sa ruší doterajší ÚOO a vyzývajú na stiahnutie zákona.

Organizácie vyjadrili vážne znepokojenie nad opätovnou snahou obmedziť ochranu oznamovateľov cez nový zákon a zrýchlené legislatívne konanie s cieľom odvolať vedenie ÚOO. Podľa inštitúcií to vyvoláva vážne obavy v súvislosti s dodržiavaním európskeho práva vrátane smernice EÚ o ochrane oznamovateľov, Charty základných práv EÚ, nariadenia o podmienenosti a nariadenia o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Organizácie v liste hovoria o kríze právneho štátu ústavných rozmerov, ktorá môže mať priame dôsledky pre vyplácanie finančných prostriedkov z EÚ, ako aj pre postavene Slovenska v rámci právneho a finančného systému EÚ. Dôsledkom návrhu na zrušenie ÚOO a jeho nahradenia, by podľa organizácií bolo odvolanie predsedníčky úradu bez udania dôvodu.

„Načasovanie aj retroaktívna povaha týchto návrhov ohrozujú bezpečnosť jednotlivých oznamovateľov, ktorých prípady v súčasnosti spadajú do pôsobnosti ÚOO a chráni ich aktuálny zákon. Tieto návrhy zároveň výrazne obmedzia prístup k ochrane a v praxi odradia kohokoľvek v budúcnosti od oznamovania alebo zverejňovania informácií o protiprávnom konaní, korupcii či rizikách ohrozenia na Slovensku,“ upozornili inštitúcie s tým, že Slovensko bude vystavené riziku systémového nesúladu s povinnosťami EÚ, vrátané tých, ktoré sú priamo prepojené s finančnou podmienenosťou.

„Zdá sa, že kontextom predloženia návrhu sú prípady policajtov, ktorí upozornili na údajné zasahovanie do vyšetrovaní korupcie a ktorým bola priznaná právna ochrana,“ doplnili inštitúcie s tým, že zákonom sa zavádzajú svojvoľné a subjektívne kritériá, ktoré sa v smernici EÚ o ochrane oznamovateľov nenachádzajú.

Organizácie upozornili, že sa zužuje základ ochrany pre oznamovateľov takým spôsobom, že je v rozpore so smernicou a že získať ochranu bude v mnohých situáciách takmer nemožné. Ako ďalej podotkli, nový zákon by retroaktívne umožnil zamestnávateľom požiadať o preskúmanie, čím by sa spochybnili všetky rozhodnutia o ochrane vydané pred 1. marcom 2026.

„Ohrozila by sa právna istota viac než sto jednotlivcov, ktorí už ochranu využívajú. Tento mechanizmus navyše umožní opakované preskúmania každých šesť mesiacov vo všetkých nových prípadoch, čo poskytne zamestnávateľom možnosť neustále vyvíjať tlak opakovaným spochybňovaním trvania ochrany,“ vysvetlili inštitúcie.

Organizácie tiež pripomenuli, že Slovensko bolo dlho lídrom v EÚ, ak ide o vytváranie nezávislého a efektívneho systému ochrany oznamovateľov. Spôsob vymenovania predsedu ÚOO viacúrovňovým výberovým procesom za účasti rôznych orgánov garantoval nezávislosť od politickej moci.

„Návrh prijatý na mimoriadnom zasadnutí vlády 22. novembra by tento nezávislý orgán demontoval a nahradil úplne novým úradom. Dočasne povereného predsedu by priamo vymenoval predseda parlamentu. Ten je pritom z politickej strany, ktorá návrh iniciovala,“ upozornili inštitúcie v liste s tým, že výsledkom je tak odvolanie súčasného vedenia bez udania dôvodu a bez použitia mechanizmu, ktorý bol stanovený zákonom.

Každá osoba takto vymenovaná tak bude vnímaná ako politicky vybraná, čo bude podkopávať verejnú dôveru a legitimitu potrebnú na ochranu oznamovateľov. Úrad by tak bol podľa organizácií štrukturálne neschopný plniť svoju úlohu nezávislého orgánu. Oznamujúce osoby by sa tak nemohli už viac spoliehať na dôvernosť a nestrannosť. O to väčšie obavy organizácie vyjadrili z toho, že tieto zmeny sa idú robiť bez konzultácií a v zrýchlenom legislatívnom konaní, na ktoré nie je dôvod.

Pod list sa podpísali inštitúcie ako napríklad Transparency International Ireland, Human Rights Law Centre Whistleblower Project (Austrália), Pištaljka (Srbsko), Transparency International, Association „Resource Aarhus center in BiH“ Sarajevo, GLOBALEAKS Transparencia por Colombia či Centre for Free Expression (Kanada) a mnohé ďalšie.

Prečítajte si tiež:

• NRSR: Poslanci ukončili rokovací deň návrhom na transformáciu ÚOO
• NRSR: T. Gašpar hovorí o potrebe úpravy pravidiel pri ochrane oznamovateľov
• NRSR: Opozícia kritizuje návrh na zmenu ÚOO, hovorí o rozpore s európskym právom