„Po štyroch rokoch je situácia na Ukrajine stabilnejšia,“ uviedol hovorca vlády Adam Szlapka. Podľa neho nastal čas prejsť od dočasných krízových riešení k „systémovým opatreniam“.

Návrh zákona, ktorý smeruje do parlamentu, označuje pôvodnú pomoc Ukrajincom za núdzové a dočasné opatrenie. Počíta so zrušením osobitného systému podpory pre ukrajinských občanov a s obmedzením väčšiny ich špeciálnych nárokov na sociálne dávky, ubytovanie a zdravotnú starostlivosť. Niektoré ochranné mechanizmy, napríklad potvrdzovanie legálneho pobytu a identity, by však mali zostať zachované.

Zámer vlády vyvolal kritiku, najmä zo strany podnikateľských kruhov. Združenie Lewiatan, ktorá zastupuje poľských súkromných zamestnávateľov, varovalo, že zmeny by mohli „paralyzovať trh práce“. Podľa organizácie umožnili súčasné pravidlá legálne zamestnanie približne 1,24 milióna ľudí, pričom Ukrajinci tvoria až 66 percent zahraničnej pracovnej sily v Poľsku. V roku 2024 sa ich prínos podieľal na 2,7 percenta poľského HDP, čo je viac než celková poľská štátna pomoc Ukrajine.

Poľsko bolo na začiatku vojny hlavnou vstupnou bránou do Európy pre milióny ukrajinských utečencov a zostáva kľúčovým logistickým uzlom pre humanitárnu aj vojenskú pomoc. Verejná mienka sa však postupne mení.

Podľa januárového prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky podporuje pomoc Ukrajincom už len 48 percent Poliakov, zatiaľ čo 46 percent je proti. Ide o najnižšiu úroveň podpory od roku 2014. Klesajúcu ochotu reflektuje aj postoj prezidenta Karola Nawrockého, ktorý už minulý rok vyhlásil, že nepodpíše žiadny zákon o osobitnej pomoci pre ukrajinských občanov.