Bratislava 5. mája 2018 (HSP/napalete.sk/Foto:TASR-Marko Erd)
Rozuzlenie široko medializovanej krízy na Slovensku už poznáme, hoci ticho na námestiach a v parlamentných laviciach ešte tak skoro nebude. Mimovládne a opozično-prezidentské kalkulácie o predčasných voľbách pomaly blednú podobne ako sny o farebnej slovenskej jari.
Po lete sa bude na pouličné zhromaždenia iba spomínať. Veď reakcia ulice na prípad zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho nedokončeného článku nebol ničím novým, čo by sme nevideli inde pri pokusoch destabilizovať štát, povedzme ako na východe od našich hraníc.
Nečistá hra o moc na Slovensku
Prvé, pokojné zhromaždenie v Bratislave, ktoré sa dožadovalo rýchlo vyšetriť vraždu novinára, prešlo do druhého dejstva, kde sa pred tisíchlavým davom v mnohých mestách objavili na scéne známi herci a zabávači aj „revolucionári“ zo škôl s požiadavkami na odstúpenie vlády.
Urážlivé transparenty umocňovali vulgárne výkriky účastníkov demonštrácií a ich hlasy čoskoro znásobili útoky opozície, ktorá sa vzápätí zobudila akoby práve spadla z duba. Nikto však nevytiahol zo skladov ministerstva vnútra vodné delá.
K detailom organizovanej politickej patrila aj jej koordinácia s dianím v zahraničí
K davu študentov na Václavskom námestí v Prahe prehovoril tvrdou nespisovnou slovenčinou zúfalý politik Fedor Gál: „Mnohí z mužov a žien roku 1989 si mysleli, že je hotovo a nešli do politiky, tú chybu vy nerobte, je tam málo slušných ľudí.“ Bola to výzva, zotrvať až do zvrhnutia „neslušnej“ slovenskej vlády.
Jeho bývalý kolega z hnutia Verejnosť proti násiliu, terajší „slušný“ poslanec za OĽaNO Ján Budaj, vedený v registračnom zväzku číslo 23214 ako agent ŠtB s krycím menom Domovník, podobne vyzýval v televízii do predčasných volieb plamenným hlasom skrachovaného novembrového tribúna. Vznikol dojem, že sa vraciame na Slovensku do krátkeho obdobia vlády zabudnutej VPN z roku 1989.
Organizovaná študentská akcia v štýle farebnej revolúcie s cieľom pozbaviť moci legitímne zvolenú vládu sa však stretla s neúspechom, napriek tlaku trojuholníka: médií, mimovládnych organizácií a politickej opozície na čele s prezidentom Kiskom.
Vražda začínajúceho novinára Kuciaka bola vhodnou a podľa poslankyne Nicholsonovej vlastne vítanou príležitosťou uchopiť moc ležiacu na ulici, ako sa o tom snívalo mnohým opozičným politikom.
Nečistá hra o moc na Slovensku nevyšla zbalamuteným študentom, ani na všetko ochotným hercom, ani utajeným aktérom, ktorí dva mesiace striehli v pozadí medzinárodne známych hektických udalostí. Konštruktérom revolúcií sa pokus nevydaril, dostali sa v snahe zmeniť politické a spoločenské pomery v našich končinách na slepú koľaj, pomýlili si storočie a dokonca aj Bratislavu s Kyjevom.
Dozvuky pubertálnej rebélie
zrejme pretrvajú do letných študentských a divadelných prázdnin, pretože nových príčin pouličnej nespokojnosti sa dovtedy nájde v našej postmodernej „demokratúre“ ešte dosť.
Tretí sektor ešte stále nemá (napriek zahraničným dotáciám) v rukách celý verejný priestor, ešte stále nie je adolescentom pochuti ministerka vnútra Denisa Saková, hercom ministerka kultúry Ľubica Laššáková a istému poslancovi, ušatému odborníkovi na spravodajské odpočúvanie, minister obrany Peter Gajdoš.
Napokon je tu ešte tŕň v opozičnej päte: RTVS
Verejnoprávne médium pod taktovkou nového generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka sa postupne vymaňuje spod politickej taktovky Sorosových ľudí a neoliberálnej opozície, ktorú zabezpečoval exriaditeľ Václav Mika a jeho topmanažéri z Markízy.
Zdá sa, že progresívny ekonomický vývoj a sociálna stabilita na Slovensku opozičné politické spektrum aj médiá hlavného prúdu priveľmi nezaujíma. Keď sa bojuje o moc, pozitívne trendy, ktoré idú na vrub súčasnej vlády neradno spomínať.
Dlhodobý rating dlhodobých záväzkov Slovenska sa podľa agentúry Fitch zvýšil na úroveň A+ a jeho vyhliadky sú stabilné. To všetko je pre opozíciu v túžbe po vládnutí zanedbateľné, rovnako ako sociálne balíčky vlády, vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo či zvyšovanie minimálnej mzdy.
Napriek nahromadenej zlobe posledných týždňov, mediálnej hystérii a nekultúrnosti predsa len sem-tam prebleskla iskra kultivovanosti ducha, ktorá zjemňuje naše zosurovené mravy: nakrútil sa nepolitický film o poprednom slovenskom básnikovi Miroslavovi Válkovi a v Poetickom štúdiu v kultúrnom dome na Kramároch v Bratislave uviedol Juraj Sarvaš vynikajúce spomienkové pásmo na básnika Ivana Kraska Nox et solitudo. Potichu, bez pozornosti médií. Chvalabohu.
Ľudovít Števko
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
0.0°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
-8.9°C
-3.2°C
-8.9°C
-5.8°C
Štvrtok 
FOTO DŇA
.JPG)
