Môj profil 
Predplatné
Po lete sa bude na pouličné zhromaždenia iba spomínať. Veď reakcia ulice na prípad zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho nedokončeného článku nebol ničím novým, čo by sme nevideli inde pri pokusoch destabilizovať štát, povedzme ako na východe od našich hraníc.
Nečistá hra o moc na Slovensku
Prvé, pokojné zhromaždenie v Bratislave, ktoré sa dožadovalo rýchlo vyšetriť vraždu novinára, prešlo do druhého dejstva, kde sa pred tisíchlavým davom v mnohých mestách objavili na scéne známi herci a zabávači aj „revolucionári“ zo škôl s požiadavkami na odstúpenie vlády.
Urážlivé transparenty umocňovali vulgárne výkriky účastníkov demonštrácií a ich hlasy čoskoro znásobili útoky opozície, ktorá sa vzápätí zobudila akoby práve spadla z duba. Nikto však nevytiahol zo skladov ministerstva vnútra vodné delá.
K detailom organizovanej politickej patrila aj jej koordinácia s dianím v zahraničí
K davu študentov na Václavskom námestí v Prahe prehovoril tvrdou nespisovnou slovenčinou zúfalý politik Fedor Gál: „Mnohí z mužov a žien roku 1989 si mysleli, že je hotovo a nešli do politiky, tú chybu vy nerobte, je tam málo slušných ľudí.“ Bola to výzva, zotrvať až do zvrhnutia „neslušnej“ slovenskej vlády.
Jeho bývalý kolega z hnutia Verejnosť proti násiliu, terajší „slušný“ poslanec za OĽaNO Ján Budaj, vedený v registračnom zväzku číslo 23214 ako agent ŠtB s krycím menom Domovník, podobne vyzýval v televízii do predčasných volieb plamenným hlasom skrachovaného novembrového tribúna. Vznikol dojem, že sa vraciame na Slovensku do krátkeho obdobia vlády zabudnutej VPN z roku 1989.
Organizovaná študentská akcia v štýle farebnej revolúcie s cieľom pozbaviť moci legitímne zvolenú vládu sa však stretla s neúspechom, napriek tlaku trojuholníka: médií, mimovládnych organizácií a politickej opozície na čele s prezidentom Kiskom.
Vražda začínajúceho novinára Kuciaka bola vhodnou a podľa poslankyne Nicholsonovej vlastne vítanou príležitosťou uchopiť moc ležiacu na ulici, ako sa o tom snívalo mnohým opozičným politikom.
Nečistá hra o moc na Slovensku nevyšla zbalamuteným študentom, ani na všetko ochotným hercom, ani utajeným aktérom, ktorí dva mesiace striehli v pozadí medzinárodne známych hektických udalostí. Konštruktérom revolúcií sa pokus nevydaril, dostali sa v snahe zmeniť politické a spoločenské pomery v našich končinách na slepú koľaj, pomýlili si storočie a dokonca aj Bratislavu s Kyjevom.
Dozvuky pubertálnej rebélie
zrejme pretrvajú do letných študentských a divadelných prázdnin, pretože nových príčin pouličnej nespokojnosti sa dovtedy nájde v našej postmodernej „demokratúre“ ešte dosť.
Tretí sektor ešte stále nemá (napriek zahraničným dotáciám) v rukách celý verejný priestor, ešte stále nie je adolescentom pochuti ministerka vnútra Denisa Saková, hercom ministerka kultúry Ľubica Laššáková a istému poslancovi, ušatému odborníkovi na spravodajské odpočúvanie, minister obrany Peter Gajdoš.
Napokon je tu ešte tŕň v opozičnej päte: RTVS
Verejnoprávne médium pod taktovkou nového generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka sa postupne vymaňuje spod politickej taktovky Sorosových ľudí a neoliberálnej opozície, ktorú zabezpečoval exriaditeľ Václav Mika a jeho topmanažéri z Markízy.
Zdá sa, že progresívny ekonomický vývoj a sociálna stabilita na Slovensku opozičné politické spektrum aj médiá hlavného prúdu priveľmi nezaujíma. Keď sa bojuje o moc, pozitívne trendy, ktoré idú na vrub súčasnej vlády neradno spomínať.
Dlhodobý rating dlhodobých záväzkov Slovenska sa podľa agentúry Fitch zvýšil na úroveň A+ a jeho vyhliadky sú stabilné. To všetko je pre opozíciu v túžbe po vládnutí zanedbateľné, rovnako ako sociálne balíčky vlády, vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo či zvyšovanie minimálnej mzdy.
Napriek nahromadenej zlobe posledných týždňov, mediálnej hystérii a nekultúrnosti predsa len sem-tam prebleskla iskra kultivovanosti ducha, ktorá zjemňuje naše zosurovené mravy: nakrútil sa nepolitický film o poprednom slovenskom básnikovi Miroslavovi Válkovi a v Poetickom štúdiu v kultúrnom dome na Kramároch v Bratislave uviedol Juraj Sarvaš vynikajúce spomienkové pásmo na básnika Ivana Kraska Nox et solitudo. Potichu, bez pozornosti médií. Chvalabohu.
Ľudovít Števko
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk
.jpeg)
.JPG)
