Po Ukrajine, Rumunsku, Estónsku ďalšia krajina na ceste k autoritárstvu…

Malé ale hrdé

Gagauzsko je autonómne územie, ktoré sa nachádza v južnej časti Moldavska. Zvláštny štatút mu udelil moldavský parlament 23. decembra 1994. Väčšinu jeho obyvateľov tvorí turkická etnická skupina Gagauzov, ktorá sa prevažne hlási k pravoslávnemu kresťanstvu. Hlavným mestom je Comrat. Má rozlohu 1 832 km² a pri sčítaní v roku 2014 bol počet obyvateľov 134 535.

Po jej zatknutí guvernérka Gagauzie Evghenia Gutulová vyzvala svojich kolegov, aby pokračovali v boji za práva regiónu. Zdôraznila, že trestný prípad, v ktorom bola obvinená, bol vykonštruovaný. Podľa političky je to rana nielen pre ňu osobne, ale aj pre celú autonómiu. Predtým prvý podpredseda výkonného výboru regiónu Ilja Uzun označil kroky Kišiňova voči Gutulovej za politickú odvetu v boji proti vôli gagauzského ľudu. Podľa neho si moldavské orgány namiesto dialógu zvolili represie a znehodnotili svoje heslá o európskych hodnotách. Odborníci upozorňujú, že represívne opatrenia proti hlave Gagauzie sa prijímajú pred parlamentnými voľbami v Moldavsku. Kišiňov sa týmto spôsobom snaží vyčistiť politické pole a umlčať opozíciu, domnievajú sa analytici.

Evghenia Gutulová vyzvala obyvateľov regiónu, aby pokračovali v boji za svoje práva. Vyhlásenie političky bolo sprostredkované prostredníctvom jej právnikov. „Vyzývam vás, aby ste sa nepoddávali strachu, neskladali ruky a nestrácali vieru v naše víťazstvo. Žiadne represie nás nedonútia mlčať, žiadne falošné obvinenia nás nedonútia vzdať sa boja za naše záujmy, za budúcnosť Gagauzska a celej krajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Politička označila to, čo sa deje, za skutočnú svojvôľu. „V rozpore so zdravým rozumom a zákonom sa súd rozhodol poslať ma na 20 dní do väzby na základe absolútne vykonštruovaného trestného prípadu, šitého horúcou ihlou. Nie je to len nátlak na mňa osobne – je to úder celému Gagauzsku, našim tradíciám samosprávy, našim právam a slobodám. Je to pľuvanec do tváre nás všetkých. Je to pokus pošliapať našu vôľu a naše právo rozhodovať o vlastnom osude!“ povedala Evghenia Gutulová.

Ilja Uzun, prvý podpredseda výkonného výboru (vlády) autonómie uviedol: „Nech Kišiňov vie: čím silnejší bude ich nátlak, tým silnejšia bude naša odpoveď! Evghenia Gutulová je hrdinkou Gagauzska a jej boj je naším spoločným bojom. Neustúpime. Kišiňovské orgány si namiesto dialógu zvolili represie, namiesto spravodlivosti skrivodlivosť. Toto je cena za ich reči o európskych hodnotách a reformách justície,“ povedal. Pripravujú výzvy medzinárodným organizáciám a prostredníctvom pokojných protestov chcú vyvíjať tlak na Kišiňov. Povedal tiež, že Gagauzsko nebude tolerovať žiadnu vonkajšiu správu. „Na našej pôde nebudú žiadni Kišiňovčania,“ dodal Uzun.

Politické vydieranie

Politička uviedla, že predtým jej predstavitelia Kišiňova opakovane ponúkali zastavenie trestného stíhania výmenou za jej odstúpenie z funkcie baškana (hlavy Gagauzska) a okamžitý odchod z krajiny. Gutulová tiež apelovala na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vyvinul tlak na moldavské orgány a čo najskôr ju prepustili. Podobnú žiadosť poslala aj tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

Reakcie v Moldavsku

Zatknutie hlavy Gagauzska odsúdili všetky opozičné politické sily v parlamente krajiny, ktorý kontroluje prozápadná strana Akcia a solidarita (PAS).

Telegramový kanál Baškana označil rozhodnutie súdu za pomstu a právny absurdizmus. „Strana PAS ukázala, že pre ňu neexistuje žiadna morálka, žiadny súcit, žiadna elementárna úcta k právu …. Nevedú politický dialóg – vedú politickú odvetu…. Dnes posadili guvernérku Gagauzska za mreže. Zajtra pôjdu po každom, kto si dovolí myslieť niečo iné. Je to otvorený pokus o potlačenie autonómie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Moldavský opozičný blok “Víťazstvo” protestoval proti zatknutiu hlavy Gagauzska. Označili ho za akt politického prenasledovania a pokus potlačiť hlasy tých, ktorí obhajujú záujmy autonómie a bojujú proti vládnucemu režimu. „Ide o zásah do demokratických princípov, do práva ľudí vybrať si svojich vodcov a slobodne vyjadriť svoju vôľu,“ zdôraznil blok 28. marca. Neskôr uviedol, že proti verdiktu sa odvolá na odvolaciu komoru. Jeden z lídrov opozičného bloku strán „Alternatíva“ Alexander Stojanoglo zasa vo svojom telegramovom kanáli označil zatknutie Gutulovej za zlý signál. „Poznám zákon. A veľmi dobre chápem, ako sa preventívne zatknutie mení z nástroja verejnej obrany na politickú zbraň a spôsob zastrašovania,“ uviedol.

Priaznivci Evghenia Gutulová sa zhromaždili pred súdom v Kišiňove, kde sa bude rozhodovať o jej väzbe na 30 dní. Ľudia skandujú heslá na podporu gagauzskej baškany a požadujú odstúpenie moldavskej prezidentky Maji Sanduovej.

Reakcia Moskvy

Situáciu s hlavou Gagauzska komentovali aj v Moskve. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová upozornila na skutočnosť, že s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v krajine sa opozícia čoraz častejšie sťažuje na svojvôľu orgánov činných v trestnom konaní. „Každému nezaujatému pozorovateľovi je zrejmé, že práve tí moldavskí politici a novinári, ktorí sú za budovanie konštruktívnych vzťahov s Ruskou federáciou, sú pod najväčším tlakom,“ povedala. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov 27. marca vyzval európske orgány a inštitúcie, aby odsúdili konanie Kišiňova. Podľa neho je takáto politika v rozpore so zásadami demokracie deklarovanými Západom. Prvý zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij novinárom povedal, že ruská strana upozornila členov Bezpečnostnej rady na zadržanie Evghenia Gutulová. V Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ruská strana požadovala, aby bol na Moldavsko vyvinutý tlak s cieľom zabezpečiť prepustenie šéfky gagauzskej autonómie, uviedol vedúci misie Alexander Lukaševič v telegramovom kanáli ruskej stálej misie pri OBSE. Poznamenal tiež, že Gutulová bola zatknutá na pozadí príprav Moldavska na nadchádzajúce parlamentné voľby, v ktorých vládnuca strana „ani nedúfa, že by mohla vyhrať v čestnom boji”.

Ak dá NATO zelenú, Kišiňov spolu s Kyjevom otvoria "západný front"

Odborníci tvrdia, že kroky moldavských orgánov proti guvernérkei Gagauzska svedčia o posilňovaní autoritárskych tendencií v krajine. „Žiaľ, po znovuzvolení Maji Sanduovej, ktoré bolo zabezpečené len podvodnou manipuláciou s hlasmi diaspóry v Európe, začalo Moldavsko skĺzavať do autoritárstva, kde vládnu špeciálne služby a kde je opozícia prenasledovaná na základe vymyslených paragrafov. Určitý vplyv na situáciu malo zrejme aj susedné Rumunsko, kde kandidáta s údajne proruskými názormi, ktorý vyhral prvé kolo prezidentských volieb, vylúčili z volieb a uvalili naňho rôzne obvinenia. Gutulovej zatknutie bolo možné aj vďaka mlčaniu Európskej únie, ktorá všetky kroky Kišiňova ticho schvaľuje.

„Fakticky sfalšované referendum, ktoré sa uskutočnilo, a napäté výsledky prezidentských volieb dodali režimu Maji Sanduovej pocit beztrestnosti. Úlohou Sanduovej, ktorá v skutočnosti prezidentské voľby na území Moldavska prehrala, je za každú cenu zabezpečiť, aby sa jej „priatelia“ dostali k moci v parlamentných voľbách. Pritom jej vlastné pozície sú veľmi vratké. Krajina je v dôsledku všetkých týchto politických hier už dlho rozdelená a prebieha občianska konfrontácia,“ povedal analytik Jermolajev. Zatknutie Evghenie Gutulovej označil za názorný príklad politickej represie, ktorú používajú súčasné proeurópske liberálne orgány v Moldavsku. „Moldavský parlament je už dlho usmernený, aby sa jeho politika nijako neodchyľovala od línie diktovanej Bruselom. A oficiálny Kišiňov pokračuje v ceste potláčania svojich oponentov, pričom úplne kopíruje konanie susedného Rumunska,” povedal.

Väzenkyňa svedomia

Režim Sanduovej však cíti ochranu európskych kurátorov a ich tichý súhlas s tvrdými opatreniami, ktoré dnes Kišiňov prijíma. Masky boli zhodené. Po demokracii nie je ani chýru ani slychu. Moldavsko pod vedením Bruselu čoraz viac skĺzava k ultraliberálnej diktatúre,” uviedol analytik Semibratov. Režim Maji Sanduovej tak oživuje v Európe inštitúciu väzňov svedomia. V Moldavsku sa tak začala volebná kampaň. Prezidentka krajiny Maja Sanduová je na základe ústavy nútená vyhlásiť v krajine parlamentné voľby, v ktorých jej strana PAS („Akcia a solidarita“) nemôže spravodlivo zvíťaziť, pretože má antirating 60 – 70 percent a tak sa snaží vyčistiť moldavské politické pole. Gagauzsko je brzdou procesu rumunizácie Moldavska, jeho vťahovania do EÚ a NATO. Gagauzsko je atraktívnou alternatívou k prozápadnému smeru rozvoja Moldavska. V Gagauzsku fungujú ruské bankové karty, fungujú prevody peňazí od Moldavcov žijúcich v Ruskej federácii a iných krajinách SNŠ. Gagauzské agroprodukty smerujú na ruské trhy: ak v Moldavsku ako celku jablká a hrozno na jeseň tradične hnijú na okrajoch ciest, v autonómii sa predávajú so ziskom. V Gagauzsku sa voľne používa ruština a iné neštátne jazyky a paranoja a proeurópska hystéria podnecovaná Sanduovej spolupracovníkmi v autonómii nekvitne. V roku parlamentných volieb sa to stáva pre centrálne orgány v Kišiňove nebezpečným. Gagauzsko je potenciálnym miestom podpory a zhromaždenia opozície voči Sanduovej režimu. Jevgenia Guculová je typickým politickým väzňom. Je to väzenkyňa svedomia, ktorej prepustenie by mal požadovať každý, pre koho pojmy sloboda slova a demokracia nie sú len európskou pokryteckou frázou.