Štrajk v prístavoch Spojených štátov amerických, do ktorého je zapojených takmer 50 000 prístavných robotníkov, ktorí sú súčasťou Medzinárodnej asociáciou diaľkových prepravcov (The International Longshoremen’s Association – ILA), zahŕňa 36 prístavov v Spojených štátoch, predovšetkým na východnom pobreží a na pobreží Mexického zálivu. Štrajk sa začal 1. októbra 2024 o polnoci východného času po vypršaní platnosti zmluvy medzi prístavnými pracovníkmi a prístavmi v dôsledku nezhôd o spravodlivom odmeňovaní pracovníkov a využívaní automatizácie.

Rokovania medzi ILA a United States Maritime Alliance začali zlyhávať v júni 2024. Jedným z hlavných sporných bodov boli mzdy. ILA chcela, aby členovia dostávali každý rok nasledujúcej šesťročnej zmluvy zvýšenie o 5 USD na hodinu, zatiaľ čo Námorná aliancia navrhovala zvýšenie o 2,50 USD na hodinu každý rok.

ILA požadovala zvýšenie miezd z dôvodu inflácie ako aj z toho dôvodu, že ich práca pomohla výrazne zvýšiť zisky z prepravy počas pandémie COVID-19. Vo videopríhovore Daggett pohrozil administratíve prezidenta Spojených štátov amerických Joea Bidena spomalením práce zamestnancov, ak sa pokúsia prinútiť členov vrátiť do práce pomocou zákona Taft-Hartley.

Večer 30. septembra, v predvečer štrajku, navrhla Námorná aliancia USA ako prostriedok na obnovenie rokovaní zvýšenie miezd o 50 % a záväzok k obmedzenému začleneniu automatizácie, ale nie k jej úplnému zákazu. Aliancia tiež tvrdila, že strojnásobila príspevky prístavných zamestnávateľov na zdravotnú starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie pracovníkov. V noci ILA vydala vyhlásenie, v ktorom obvinila Alianciu, že odmieta zapracovať ich požiadavky na spravodlivú zmluvu. 50 % návrh na zvýšenie miezd označila za „neprijateľný“. USMX obvinila ILA z odmietania vyjednávania a požiadala regulačné orgány práce, aby im prikázali pokračovať vo formálnej sťažnosti. ILA to odmietla ako „reklamný ťah“.

ILA vyhlásila, že demonštrácie sa budú konať 24 hodín denne, 7 dní v týždni, kým sa v novej zmluve nestanoví zvýšenie mzdy o 5 dolárov na hodinu a kým všetky poplatky za kontajnery nebudú patriť robotníkom.

Odborový zväz tvrdí, že jeho požiadavky sú primerané vzhľadom na úroveň ziskov v lodiarskom priemysle. Počas pandémie a bezprostredne po nej prudko vzrástli sadzby za lodnú dopravu, pretože dodávateľské reťazce sa prerušili a dopyt prudko vzrástol. Podľa analytika Johna McCowna zisky odvetvia v rokoch 2020 až 2023 presiahli 400 miliárd dolárov, čo je pravdepodobne viac, ako odvetvie predtým celkovo zarobilo od začiatku kontajnerizácie v roku 1957.

„Od Covidu zarábajú miliardy a miliardy dolárov,“ povedal Daggett. „Ale nechcú sa o ne podeliť. Radšej by videli plne automatizovaný terminál priamo tu na východnom pobreží, aby mohli zarobiť viac peňazí.“

Možné dôsledky sú hrozivé

Podľa CNN štrajkujúce prístavy na východnom pobreží krajiny a na pobreží Mexického zálivu, prerušili tok mnohých amerických dovozov a vývozov v rámci štrajku, ktorý by sa mohol stať najrozsiahlejším zastavením práce v krajine za posledné desaťročia.

Štrajk, ktorý sa začal o polnoci, zastaví tok najrôznejšieho tovaru cez doky takmer všetkých nákladných prístavov od Maine po Texas. Okrem iného ide o banány, európske pivo, víno a alkohol, nábytok, oblečenie, domáce potreby a európske autá, ako aj súčiastky potrebné na udržanie prevádzky amerických tovární a amerických pracovníkov v týchto závodoch. Mohlo by to tiež zastaviť vývoz z USA, ktorý teraz cez tieto prístavy prúdi, čo by poškodilo odbyt amerických spoločností.

Odborníci na dodávateľské reťazce uviedli, že hoci štrajk pravdepodobne vo všeobecnosti nespôsobí okamžité významné škody, mohol by spôsobiť drastické prerušenie dodávateľských reťazcov v Spojených štátoch v priebehu niekoľkých týždňov, čo by spôsobilo oneskorenie dodávok výrobkov do podnikov a vyššie ceny. Predpovedajú tiež, že štrajk môže výrazne sťažiť aj prevádzku prístavov na západnom pobreží. Na druhej strane sa predpokladá, že rýchlo sa kaziace položky, ako napríklad ovocie a zelenina, budú mať okamžitý vplyv na dodávky, pretože štrajkom postihnuté prístavy pracujú s veľkým podielom dodávok Spojených štátov (napr. spracúvajú 75 % dodávok banánov v USA).

Rusom sa darí prepravovať svoju ropu priamo do európskych prístavov. Takto obchádzajú sankcie

Napríklad prístav Wilmington v štáte Delaware sa označuje za popredný banánový prístav v krajine. Podľa americkej poľnohospodárskej organizácie American Farm Bureau sa cez tieto prístavy dováža 1,2 milióna ton banánov, čo predstavuje približne štvrtinu banánov v krajine. Cez prístavy sa prepravujú aj ďalšie rýchlo sa kaziace produkty, ako napríklad čerešne, a tiež veľké percento dovážaného vína, piva a tvrdého alkoholu. Veľkú časť dotknutého dovozu tvoria aj suroviny používané americkými výrobcami potravín, ako je kakao a cukor. Cez postihnuté prístavy sa dováža aj mnoho tovarov, ktoré nepodliehajú skaze, ako napríklad nábytok a spotrebiče. Maloobchodníci sa v posledných mesiacoch ponáhľali, aby im dovezené výrobky, ktoré očakávajú, že sa budú predávať počas sviatočnej sezóny, boli dodané pred termínom štrajku. Mnohé z týchto tovarov nie je možné presmerovať, pretože ich preprava lietadlom alebo do iných prístavov nemá ekonomický ani logistický zmysel.

Ekonómovia predpovedajú, že spomalenie dodávok priemyselných a spotrebných tovarov a z toho vyplývajúce zvýšenie cien by mohlo výrazne zabrzdiť ekonomiku. Spoločnosť Anderson Economic Group odhaduje, že hospodárstvo USA by v dôsledku týždenného štrajku stratilo 2,1 miliardy dolárov, z toho 1,5 miliardy dolárov v dôsledku znehodnotenia tovaru podliehajúceho skaze, 400 miliónov dolárov za straty dopravných spoločností a 200 miliónov dolárov za stratu miezd štrajkujúcich prístavných zamestnancov. Straty za deň sa budú zvyšovať, čím dlhšie bude štrajk trvať. Spoločnosť J.P. Morgan odhadovala vyššiu stratu 3,8 až 4,5 miliardy USD za deň pre hospodárstvo počas trvania štrajku, pričom niektoré straty sa po jeho skončení obnovia.

Americkí analytici zo spoločnosti Sea Intelligence odhadovali, že len v prístavoch na východnom pobreží sa v dôsledku štrajku stratí denne 3,7 miliardy dolárov v podobe neprepraveného nákladu, pričom vychádzali z toho, že 24. októbra denne preložili približne 74 000 kontajnerov v priemernej hodnote približne 50 000 dolárov. Organizácia tiež predpovedala, že po jednodňovom štrajku by trvalo päť dní, kým by sa obnovila normálna prevádzka prístavov, a po týždňovom štrajku by trvalo až do polovice novembra, kým by sa obnovila prevádzka prístavov a spomalenie dodávateľského reťazca. Ekonómka Grace Zemmerová odhadla, že štrajk by mohol spôsobiť dočasnú stratu zamestnania pre viac ako 100 000 ľudí. Postihnutých je 36 prístavov v Bostone, New Yorku, Philadelphii, Baltimore, Virginii, Norfolku,   Wilmingtone, Charlestone, Savannah, JAX, Everglades, Miami a Palm Beach na Floride, Mobile, New Orleanse a Houstone.

Politické súvislosti

Dva dni pred štrajkom 29. septembra prezident Spojených štátov Joe Biden na otázku novinárov vyhlásil, že do štrajku nezasiahne. Dňa 30. septembra nariadil riaditeľke Národnej ekonomickej rady Lael Brainardovej a personálnemu šéfovi Bieleho domu Jeffovi Zientsovi, aby rokovali s vedením USMX a presvedčili ich, aby urýchlene vypracovali spravodlivú dohodu, čo však štrajku nezabránilo. Obchodná komora Spojených štátov trvala na tom, aby Biden podnikol kroky na zastavenie štrajku, pričom pripomenula negatívny vplyv oneskorenia a nedostatku v dodávateľskom reťazci na ekonomiku počas pandémie COVID-19 na začiatku Bidenovho prezidentovania.

Bidenovi sa Demokratická strana otočila chrbtom

Biden 1. októbra uviedol, že pred štrajkom naliehal na ILA, aby sa dohodla na zvýšení platov o 4 doláre na hodinu, a trval na tom, aby sa USMX vrátila k rokovaniam so spravodlivou zmluvou. Guvernérka štátu New York Kathy Hochulová vydala tesne pred začiatkom štrajku vyhlásenie, v ktorom ubezpečila, že štát vynakladá mimoriadne úsilie na zabezpečenie zdravotníckych zariadení a obchodov s potravinami základným tovarom. Odborári uviedli, že pokusy o zastavenie štrajku by pravdepodobne výrazne sťažili prezidentskú kampaň viceprezidentky Kamaly Harrisovej, ktorá sa chce stať Bidenovou nástupkyňou.

Americké ministerstvo dopravy v utorok vo svojom vyhlásení uviedlo, že už niekoľko mesiacov spolupracuje s prepravcami, námornými dopravcami, prístavmi, železnicami a ďalšími partnermi v dodávateľskom reťazci, aby sa pripravilo na prípadný štrajk a pokúsilo sa zmierniť nedostatky v dodávateľskom reťazci.

Podniky začínajú byť nervózne

Podniky, ktoré sú závislé od pohybu tovaru, zostávajú bokom a sledujú situáciu s veľkými obavami. Viac ako 200 podnikateľských skupín poslalo minulý týždeň Bielemu domu list, v ktorom žiadali Bidenovu administratívu, aby zasiahla a zabránila štrajku, a uviedli, že krajina sa spolieha na presun dovozu aj vývozu cez tieto prístavy.

Americká obchodná komora poslala v pondelok ďalší list, v ktorom vyzvala prezidenta Joea Bidena, aby využil právomoci vyplývajúce z tzv. zákona Taft-Hartley, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1947, a udržal prístavy otvorené a pracovníkov na pobreží v práci. Prezident George W. Bush uplatnil tento zákon v roku 2002, aby zastavil 11-dňovú stávku členov odborov v prístavoch na západnom pobreží. Biden však v nedeľu novinárom povedal, že nemá v úmysle využiť právomoci, ktoré mu vyplývajú z Taft-Hartley. „Nie,“ povedal Biden. „Pretože ide o kolektívne vyjednávanie a ja neverím v Taft-Hartley.“

Biely dom v utorok vo vyhlásení uviedol, že prezident Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová štrajk pozorne sledujú, ale veria, že kolektívne vyjednávanie – nie trest – je najlepším spôsobom riešenia štrajku.

„Prezident nariadil svojmu tímu, aby obom stranám priamo tlmočil svoje posolstvo, že musia byť za rokovacím stolom a rokovať v dobrej viere – čestne a rýchlo,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Bieleho domu. Biely dom však tiež uviedol, že prezident „posudzuje spôsoby, ako riešiť potenciálne dôsledky“ štrajku v prístavoch, „ak to bude potrebné“.

Aj keby Bidenova administratíva skutočne ukončila štrajk, nie je jasné, či by jednoduchý príkaz členom odborov vrátiť sa do práce skutočne viedol k obnoveniu prevádzky dokov. Existuje množstvo spôsobov, ako môžu zamestnanci spomaliť tok nákladu, pričom sa budú striktne riadiť pravidlami platnej zmluvy. Vo videu zverejnenom začiatkom septembra Daggett z ILA uviedol, že ak by členovia boli nútení vrátiť sa do práce, pravdepodobne by presunuli len malý zlomok bežného objemu nákladu.

„Prepravcovia dosiahli od pandémie rekordné zisky a v niektorých prípadoch zaznamenali nárast zisku o viac ako 800 %,“ uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová s odkazom na boom v dopyte po preprave od pandémie COVID-19. „Je spravodlivé, aby pracovníci, ktorí sa počas pandémie vystavili riziku, aby udržali prístavy otvorené, zaznamenali aj výrazné zvýšenie svojich miezd.“ Úradujúca ministerka práce Julie Su uviedla, že skupina zamestnávateľov „odmietla predložiť na stôl ponuku, ktorá by odrážala obetavosť pracovníkov a ich prínos k ziskom zamestnávateľov“, uvádza agentúra Reuters.

„Strany sa musia vrátiť k rokovaciemu stolu, a to sa musí začať tým, že títo gigantickí lodní magnáti uznajú, že ak môžu dosahovať rekordné zisky, ich zamestnanci by sa mali podieľať na tomto hospodárskom úspechu,“ povedala Julie Su.

Spor dostal robotníkom nakloneného Bidena do prakticky bezvýchodiskovej pozície, keďže viceprezidentka Kamala Harrisová sa vo voľbách 5. novembra stretne v tesnom súboji o Biely dom s republikánskym exprezidentom Donaldom Trumpom.

Trump v utorok obvinil zo štrajku infláciu, ktorú podľa neho spôsobila administratíva Bidena a Harrisovej. „Každý chápe robotníkov v dokoch, pretože ich zdecimovala táto inflácia, rovnako ako všetkých ostatných v našej krajine aj mimo nej,“ citovala Trumpa v rozhovore televízia Fox News Digital.

Nakoniec jediný, kto za to zaplatí účet, je americký spotrebiteľ, pretože dovozné náklady sa zvýšia a tieto náklady sa prenesú na všetky dovážané výrobky. Podľa spoločnosti Everstream Analytics čakalo v utorok v blízkosti amerických prístavov na zakotvenie viac ako 38 kontajnerových lodí, pričom v nedeľu to boli len tri.