PNky už štát sprísnil. ÚHP teraz kreslí, komu sa má pomoc krátiť ďalej

– Zmeny v PNkach občan cíti už dnes

– Štát sa už neobmedzuje len na boj proti zneužívaniu. Chce platiť menej a mať silnejšie slovo.

– ÚHP teraz ukazuje, ako sa z kontroly PN môže stať širšia prestavba systému pomoci.

Téma PN sa v médiách často predáva len ako boj proti špekulantom. Lenže štát už pri PN stihol posilniť svoju moc a ÚHP teraz na jednom mieste ukazuje, ako by sa dalo šetriť ešte viac. Nie všetko z tejto štúdie sa automaticky stane zákonom. Sama priznáva, že nejde o oficiálny plán vlády ani ministerstva, ale o diskusný podklad. O to pozornejšie sa oplatí čítať, čo všetko sa dnes skúša zabaliť do jazyka vyššej adresnosti.

Nová správa to nie je, nový smer áno

To, čo dnes v médiách znie ako nová vojna proti fiktívnym PN, nie je jedna nová bomba z marca 2026. Prvé sprísnenie už prišlo skôr. Od januára 2025 dostali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne právomoc ukončiť PN. Od januára 2026 sa pravidlá sprísnili znova. Ak sa má takto ukončená PN rýchlo obnoviť, ošetrujúci lekár na to potrebuje súhlas posudkového lekára. Zmenilo sa aj to, kto koľko platí. Po novom zamestnávateľ platí prvých štrnásť dní PN, nie desať ako doteraz. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od pätnásteho dňa. Podľa štúdie Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) má už samotný tento presun ušetriť štátu zhruba 25 miliónov eur ročne.

Toto všetko už platí dnes. A práve v tom je dôležitá pointa. Štát už pri PN ukázal, že vie pritvrdiť dvoma spôsobmi naraz. Posilní si slovo pri tom, či PN vôbec bude pokračovať, a zároveň časť nákladov presunie na zamestnávateľov.

Keď sa mu takýto model osvedčí rozpočtovo aj politicky, ďalší krok býva jednoduchší. Štúdia ÚHP na tento stav nadväzuje a ukazuje, kam by sa systém mohol posúvať ďalej.

Zmeny navrhované ÚHP idú za hranicu adresnosti

Štúdia ÚHP používa slová ako adresnosť, efektívnosť a lepšie cielenie pomoci. Autori sa netaja tým, že cieľom je udržať sociálnu ochranu za menej peňazí. Podľa štúdie stoja PN a invalidita asi 2 miliardy eur ročne. Preto hľadajú spôsoby, ako systém okresať a ušetriť.

Jedna časť ich návrhov sa dá naozaj čítať ako presnejšie cielenie. ÚHP navrhuje viac sa sústrediť na skupiny, kde je PN nadpriemerná a podozrivá. Spomína napríklad odchádzajúcich zamestnancov, dobrovoľne poistené osoby, zamestnancov personálnych agentúr či pracujúcich z regiónov a odvetví, kde je práceneschopnosť nápadne vysoká. Túto časť možno obhájiť ako snahu lepšie trafiť rizikové prípady. Lenže tým sa to nekončí.

Pri PN sú v štúdii spolu štyri línie. Presnejšie cielenie kontrol, obmedzenie súbehu PN a dôchodku, skrátenie podporného obdobia v nezamestnanosti po dlhodobej PN a zavedenie takzvanej fázovanej PN. Teda možnosti poberať časť dávky počas PN a zároveň sa postupne vracať do práce na kratší úväzok.

Najcitlivejšia z týchto zmien je úprava súbehu PN a dôchodku. Teda situácie, keď človek poberá dávku počas PN a zároveň dôchodok. Štúdia navrhuje, aby sa v takých prípadoch vyššia dávka vyplácala v plnej výške a nižšia len v polovičnej výške.

To už nie je lov na podvodníka. To je zásah do legálneho nároku.

ÚHP samo priznáva, že niektoré opatrenia znamenajú zmenu paradigmy. To znamená zmenu pohľadu na to, komu má štát pomáhať naplno a komu už menej. To už nie je len odlíšenie poctivého od špekulanta. To už je väčší priestor pre štát rozhodovať, komu ešte patrí plná pomoc a komu už nie.

Pri invalidite je ten posun ešte zreteľnejší

Aj pri invalidite je vidieť, kam sa táto logika posúva. Štúdia navrhuje, aby sa invalidita neposudzovala len podľa zdravotného stavu, ale viac aj podľa pracovnej situácie a skutočného poklesu príjmu. Zároveň otvára aj možnosť krátenia invalidného dôchodku pri vyššom príjme.

Tu už nejde len o kontrolu zneužívania. Tu sa mení samotný pohľad na to, komu má štát pomáhať naplno a komu už menej.

Čo to znamená pre bežného človeka

Bolo by prehnané tvrdiť, že celý tento balík zmien príde hneď. Štúdia sama hovorí, že nejde o oficiálny plán vlády či ministerstva. Ani pohľad na rozbehnuté legislatívne procesy zatiaľ neukazuje, že sa už na týchto návrhoch pracuje. No zároveň by bolo chybou brať ju len ako nevinný akademický papier.

Dôležité je niečo iné. Štát už pri PN ukázal smer. Vie pritvrdiť. Vie si posilniť právomoci. Vie časť nákladov presunúť inde. A teraz má na stole štúdiu, ktorá mu ponúka ďalšie nápady, ako systém ešte viac filtrovať a zároveň ušetriť 140 až 217 miliónov eur ročne.

Je zrejmé, že štát už nejde len po zneužívaní. Vytvára si aj väčší priestor platiť menej a rozhodovať viac. A to sa už nemusí dotknúť len podvodníka. Môže sa to dotknúť aj človeka, ktorý má podľa dnešných pravidiel legálny nárok, ale podľa nového pohľadu štátu už nemá dostať pomoc v plnej výške.