„V hre je teda viac ako len možné úspory, ktoré by popri iných opatreniach mohli pomôcť znížiť vysoký deficit rozpočtu,“ uvádza sa v analýze.
Aktuálne je väčšina sociálnych dávok vyplácaná plošne, bez ohľadu na príjem či majetok domácností, čo spôsobuje, že aj 30 % najvyšších príjmových rodín dostáva 1,1 mld. eur, len o niečo menej ako 1,4 mld. eur určených pre nízkopríjmové domácnosti.
Odborníci upozorňujú, že rodinné dávky sú adresnejšie ako napríklad 13. dôchodok, ktorý „nepomáha tým najchudobnejším, ale zlepšuje postavenie stredne a vyššie príjmových dôchodcovských rodín rovnako bez ohľadu na ich úroveň riadneho dôchodku“. Adresnosť podľa nich nemusí znamenať radikálne škrty, ale môže mať rôzne podoby, ktoré zohľadňujú vopred definované princípy. Postupné znižovanie úrovne sociálnych transferov s rastom príjmu rodín by mohlo priniesť úspory v závislosti od nastavených parametrov.
Slovensko má za sebou len tretinu potrebnej konsolidácie verejných financií a na stabilizáciu dlhu bude potrebné v najbližších rokoch znížiť deficit rozpočtu približne o 5 mld. eur. Po opatreniach zameraných najmä na zvyšovanie daňových príjmov sa pozornosť prirodzene presúva na výdavkovú stránku, vrátane sociálnej oblasti.
„Adresnosť sociálnych výdavkov je jeden z najčastejších pojmov ekonómov aj politikov v súvislosti so zefektívňovaním verejných financií v sociálnej oblasti,“ konštatujú analytici.
Ministerstvo hospodárstva SR má za úlohu predstaviť spôsob, ako cieliť energodotácie podľa výšky príjmov domácností, aby sa predišlo plošným dotáciám. Odborníci odporúčajú, aby sa získané skúsenosti využili na prípravu uceleného systému testovania príjmov domácností pre poskytovanie sociálnych dávok.
„Adresnosť (cielenosť) je princíp, ktorý zdôrazňuje základnú úlohu štátu, a to pomáhať tam, kde je to potrebné a nemíňať zdroje tam, kde to potrebné nie je,“ uvádza rozpočtová rada.
Analýza upozorňuje, že súčasný systém sociálnych dávok je fragmentovaný a často nerozlišuje medzi stredne a vyššie príjmovými rodinami.
„Súčasný sociálny systém relatívne plošne priznávaných sociálnych transferov dokáže čiastočne rozlišovať nízkopríjmové rodiny, avšak takmer vôbec nerozlišuje rodiny so strednými a vyššími príjmami,“ konštatuje analýza.
Odborníci preto odporúčajú celospoločenskú diskusiu o základných princípoch adresnosti a revíziu systému, ktorá by ukotvila základné piliere sociálnej politiky.
„Okrem finančného efektu pre rozpočet by však prehodnotenie adresnosti systému zaviedlo prehľadnosť, predvídateľnosť a formovalo by spoločenskú atmosféru spravodlivého a efektívneho nakladania so zdrojmi,“ uzatvára analýza.
Leyenovej plány narazia na realitu? Chce do pôžičky Ukrajine zatiahnuť aj Slovensko
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je presvedčená, že všetkých 27 členských štátov Európskej únie sa napokon zapojí do…
Poslanci ukončili deň, debata bola o podmienkach pre funkciu predsedu parlamentu
Poslanci Národnej rady SR ukončili štvrtkové rokovanie aktuálnej 61. schôdze. V závere diskutovali o novele Ústavy SR z dielne opozičného…
Gašpar novinárke STVR: „Kam až klesáte? Pod aké dno?“
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar sa dostal do ostrej výmeny názorov s novinárkou verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa pýtala na telefonát Michala…
Blanár ocenil krajanský spolok a podporil Slovákov vo Viedni
Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár odovzdal počas pracovnej cesty v Rakúsku ocenenie Štít priateľstva Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí…
Slovensko sa v rebríčku znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste
Slovensko sa v znalosti angličtiny umiestnilo na 11. mieste zo 117 krajín a regiónov sveta a opäť dosiahlo najvyššie skóre…


























